Hľadanie: Maestro CZ

Výstavný katalóg „Pozri, Prešporok!“/„Look, Pressburg!“ autoriek Lucie Almášiovej a Patrície Ballx rozpráva obrazový príbeh mesta Bratislavy, resp. Prešporka. Predstavuje ho prostredníctvom vybraných výtvarných diel z oblasti grafiky a maliarstva od 16. až po 19. storočie, a zároveň aj prostredníctvom historickej fotografie 19. storočia. Podtitul Od grafickej veduty k fotografickým pohľadom nepriamo odkazuje na rôzne spôsoby „videnia“ a „zobrazovania“ mesta umelcami stredoeurópskeho okruhu, ako boli Matthäus Merian (1593 – 1650), Friedrich Bernhard Werner (1690 – 1778), Jozef Anton Lántz (činný okolo 1820) alebo Johann Vincenz Reim (1796 – 1858). Jeho vizuál nám sprítomnia aj fotografi pôsobiaci priamo v meste, zastúpení menami ako Eduard (Ede) Kozics (1829 – 1874), Károly (Carl) Körper (1845 – 1923), Alois Krauss (Alojz Krausz, činný okolo 1904) a iní. Bohatý obrazový materiál v umeleckohistorických štúdiách chronologicky predstavuje grafické listy, kresby, fotografie, ale aj maľby, gvaše a akvarely od 16. storočia až po rok 1918. Na ne nadväzuje samostatný obrazový katalóg diel, ktorý ukazuje mesto cez pomyselnú prechádzku po jednotlivých miestach naprieč storočiami. Výstava pracovala najmä s dielami zo zbierky starej maľby, grafiky či kresby Galérie mesta Bratislavy a fotografickým materiálom zo zbierok Múzea mesta Bratislavy, Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave, Archívu výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie v Bratislave a zbierok Slovenského národného archívu v Bratislave. Výstavný katalóg je doplnený o ďalšie jedinečné pohľady na Prešporok objavené nielen v slovenských inštitúciách, ale aj v zbierkach z Čiech, Maďarska, Rakúska a Poľska, aby pripomínali históriu a mnohorakosť podôb mesta v priebehu času a poukázali na jeho kultúrny a umelecký význam na mape Európy. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Publikácia vyšla s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja. Partneri: Hlavné mesto Bratislava Bratislavský samosprávny kraj Fond na podporu umenia Komora reštaurátorov

Prečo britský architekt a dizajnér Ron Arad odmieta sledovať televíziu, akú paralelu medzi dobrým jedlom a architektúrou našiel Umberto Napolitano z parížskeho ateliéru LAN, ako nemecký dizajnér Stefan Diez definuje šťastie, s čím práve experimentuje Holanďan René van Zuuk, prečo by sa podľa slovinských architektov Bevk Perovi mala tvorba vzdať egocentrických gest, aký bôľ prežíva taliansky majster provokácie Fabio Novembre a aké vzrušujúce, ale i trpké divadlo z okna svojho štúdia sleduje brazílsky architekt Marcio Kogan? O čom práve teraz premýšľajú všetci títo ľudia? Sú až po okraj naplnení iba prácou za lepší svet alebo sa v ich mysliach nájde miesto aj na niečo iné? Kniha I Am Thinking / Premýšľam prináša tridsaťšesť originálnych úvah a kresieb architektov a dizajnérov známych od New Yorku po Tokio. Nechýbajú medzi nimi mená ako Gaetano Pesce (IT), Karim Rashid (USA), Roberto Palomba (IT), Matali Crasset (FR), Maria Blaisse (NL), Jaime Hayon (ES), Rudy Riccioti (FR), ale aj Bořek Šípek (CZ), Piet Oudolf (NL) a mnohí ďalší. Všetci patria k tvorcom, ktorí v súčasnom svetovom dianí v dizajne a v architektúre vystupujú ako dôležití aktéri. No v tomto knižnom výbere ich spája iná okolnosť – prednáškový cyklus Clubovka. Každý z nich totiž navštívil Slovensko ako hosť podujatia Clubovka, ktoré funguje ako „portál“ prenosu zásadných myšlienok prostredníctvom živých prezentácii pozoruhodných autorov. Priniesli sem svoje najväčšie úspechy, charizmu, úvahy, mnohé otázky, chytľavé nadšenie, nekonvenčné názory – silné idey, ktoré z nich robia špičkových profesionálov, ale aj mysliteľov a ľudí s veľkým príbehom. A svedectvom je aj táto kniha.

Počas jedného letného výstupu na Ostredok vo Veľkej Fatre bolo ešte mokro a sviežo po jemnom daždi. Vtedy sme stretli skupinku českých turistov, ktorí zastali a mlčky pozerali na panorámu okolo seba. Nikto nehovoril, len sa pozerali. Po chvíli jedna z turistiek povedala: „Vždyť „To je jako být v chrámu.“ Tá veta sa stala spúšťačom – Veľká Fatra ako chrám slovenskej prírody, tichý, majestátny, nedotknutý. Rozhodli sme sa, že takýto chrám si zaslúži vlastnú knihu. Ktorá uvedie najkrajšiu edíciu kníh, ktorú sme kedy vydali. Kníh o najvzácnejších slovenských pokladoch – o našich národných parkoch. Veľká Fatra je tichým „chrámom slovenskej prírody" Miesto, kde sa spoja čistota scenérie, hlboké lesy a dramatické výhľady bez rušivého vplyvu ťažkého turizmu. Práve toto spojenie inšpirovalo vytvoriť prvú knihu, ktorá mapuje jej krásu v detailoch – vo fotografiách, príbehoch a výkladoch. Čo nájdete na stránkach knihy Majestátne štíty Ostredku, Krížnej, Ostrej a Tlstej Gaderská dolina, Vlkolínec, Harmanecká jaskyňa a ďalšie klenoty kraja Exkluzívne farebné fotografie a príbehy slovenských autorov a fotografov Dvojjazyčné popisy – v slovenčine aj angličtine

Novozámocký región – územie, ktoré evokuje slovensko-maďarské spolužitie. Zároveň zem plná vody, slnka a nádhernej prírody. Návštevníka dokáže opantať naozaj kúzelnou prírodou. Chľabská lokalita vábiaca malebnými vínnymi pivničkami, s bohatou vinohradníckou históriou, územie v okolí dunajského veľtoku rozdeľujúce dve susediace krajiny, je skvostom celého novozámockého regiónu. Novozámocko je i kultúrnym a hospodárskym centrom južnej časti Slovenska. História regiónu láka nejedného návštevníka svojimi vzostupmi a pádmi, nezvyčajnou dynamikou oblastných dejín. Mesto Nové Zámky vystavali ako centrum protitureckej obrany v 16. storočí a na začiatku 17. storočia. A veru, šesťuholníková zámocká pevnosť, ktorá vyrástla na pravom brehu rieky Nitry, sa razom zaradila k najmodernejším opevneným stavbám vtedajšej Európy. V knihe sú podmanivé fotografie neobyčajných momentov regionálnych zákutí doplnené v textovej časti informáciami nielen o samotnom meste a obciach, ale aj o rôznych inštitúciách, sociálnych zariadeniach, školách, firmách, spoločnostiach a regionálnych podnikoch pôsobiacich v okrese.

Spoznajte okres Medzilaborce z neba. Kniha vám ho prilíži vďaka unikátnym záberom z paluby lietadla. Malým veľkým srdcom tohto regiónu je mesto Medzilaborce. Leží pod odvekým patronátom vrchu, miestnymi nazývanom Kamjana. Vrch prepožičal názov tunajšiemu folklórnemu súboru, obchodnému domu, zariadeniu sociálnych služieb či iným miestnym reáliám. Klenotmi mesta sú pompézny pravoslávny Chrám Sv. Ducha či impozantný gréckokatolícky Chrám sv. Bazila Veľkého. V okolitých dolinkách je roztrúsených viacero malebných dediniek. Niektoré nemajú ani stovku obyvateľov a sú akoby vystrihnuté z rozprávky. V každej z nich nájdeme klenoty v podobe malebných Božích chrámov, ktoré ostali symbolmi lásky ľudu k Bohu a k prírode. Tým najvzácnejším je zrúcanina kláštora a kostola baziliánskej rehole v Krásnom Brode. Monastier zostúpenia Svätého Ducha bol založený v 14. storočí a priamo nadväzuje na cyrilometodskú tradíciu. Jeho význam podčiarkuje aj vžité označenie „rusínsky Devín“.

Na severe Slovenska sa v objatí hôr rozprestiera jeden z najrázovitejších krajov Slovenska – Orava. Jednou z jej častí je horná Orava, rozkladajúca sa okolo Tvrdošína a Trstenej. Typický kolorit celému regiónu dodávajú hory, konkrétne severná časť Oravskej Magury, Skorušinské vrchy a majestátne Západné Tatry na juhu regiónu. Ich nezameniteľná silueta, viditeľná z každej dediny, dáva celému regiónu „šmrnc“ jedného z najkrajších na Slovensku. Pri jeho návšteve vám pravdepodobne neostane nič iné, len súhlasiť. Jedným z najväčších ťahákov regiónu sú práve Západné Tatry. Strmé skalné štíty, dlhé hlboké doliny či podmanivé priezračné plesá. To je iba slabý odvar z toho čo robí zo Západných Tatier jednu z najatraktívnejších častí našej krajiny. Azda najznámejšou časťou Západných Tatier sú Roháče. Vrcholy Baníkov, Ostrý Roháč, Plačlivé či Roháčske plesá netreba skúseným turistom zvlášť predstavovať. Západné Tatry sú vyhľadávaným miestom aj v zimnom období. Sú totiž ako stvorené pre lyžiarov, snoubordistov, skialpinistov či bežkárov. Na opačnej strane regiónu vyrástol ďalší ťahák regiónu – vodná nádrž Orava. Patrí medzi najväčšie vodné nádrže na Slovensku a právom si vyslúžila prezývku Oravské more. Spája sa najmä s oddychom pri vode, na vode, vo vode... Prirodzene sa stala mekkou vodných športov v tejto časti našej krajiny. Jej hladina však ponúka aj úchvatné prírodné scenérie, ktoré pohladia oko každého milovníka prírody. Ďalej po toku rieky Orava na jej sútoku s Oravicou leží mesto Tvrdošín. Vyrástol pri dôležitej obchodnej ceste spájajúcej Jadran a Baltské more. Jeho najväčším klenotom je drevený gotický Kostol všetkých svätých z 15. storočia zapísaný aj v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Neďaleko slovensko-poľskej hranice pri spomínanej obchodnej ceste vyrástlo aj ďalšie mesto – Trstená. Jej najväčšou pýchou je impozantný Kostol sv. Martina postavený na gotických základoch prvého kamenného kostola zo 14. storočia – 15. storočia. Malebné kostoly však nájdeme v každej dedine a odkazujú na hlboké kresťanské korene regiónu. Jednou z mála obcí, kde sa dodnes zachovala tradičná architektúra, je Podbiel. Čarovné dreveničky ako vystrihnuté zo starých pohľadníc chytia za srdce každého. Horná Orava je skutočne čarovným miestom, ktoré každému, kto ju navštívi, zanechá nezabudnuteľné spomienky. A tomu, kto tu strávil časť života, ostane navždy v srdci.

Krajina okolo Galanty zaberá roviny na juhozápade Slovenska. Podnebie Podunajskej nížiny robí z tunajšieho kraja jednu z našich najteplejších oblastí – a spolu s bohatstvom vodných zdrojov aj jednu z najúrodnejších. Obyvatelia to vždy vedeli umne využívať, takže poľnohospodárstvo tu bolo odjakživa hlavným zdrojom obživy. Územie priťahovalo svojou výhodnou polohou a podmienkami, preto sa tu od praveku vystriedalo mnoho kmeňov a národov, spomedzi ktorých napokon najvýznamnejšími zostali slovanské a maďarské. Historické pramene, zachované doklady i živá kultúra hovoria mnohé o ich dlhovekom spolunažívaní. Samotná Galanta bola dlhé storočia spätá s významnou uhorskou rodinou Esterháziovcov. Najmä vďaka nej sa stala rešpektovaným šľachtickým mestečkom a jedným z centier hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života celého podunajského regiónu. O významnosť sa však Galanta vždy akoby svorne delila s neďalekou Sereďou. Mesto na brehoch Váhu bolo od svojich počiatkov úzko späté s touto najväčšou slovenskou riekou, ktorá sa tu zo zovretia pahorkatinami rozlieva do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Sereď mala veľké prístavisko pltí – v minulosti dôležitých prostriedkov prepravy všemožných tovarov. Okrem dreva tu pristávali napríklad aj veľké náklady soli z Poľska a mesto sa stalo sídlom uhorského soľného úradu so štátnym skladom soli. Súčasná Galanta, Sereď, blízke Sládkovičovo i desiatky obcí v ich okolí sa právom pýšiapozoruhodnými podmienkami na pešiu, cyklistickú, no predovšetkým nezabudnuteľnú vodnú turistiku. Galantským regiónom okrem mocného Váhu preteká aj menší Dudváh a romanticky pokojný Malý Dunaj, zo zeme tu prýštia viaceré termálne pramene, zrkadlia sa jazerá a zurčia potoky. Pásmi lužných lesov lemované meandre Čiernej vody od Kráľovho Brodu až po Dolný Chotár priam neodolateľne lákajú na prechádzku, sprevádzanú šumením listnáčov a koncertom vodného vtáctva. Riečne a jazerné prostredie je domovom zaujímavých a vzácnych živočíchov, medzi ktorými nechýbajú svižné vydry a ondatry či elegantné labute a bociany. Milovníkom histórie ponúka galantské okolie príležitosť objavovať pútavé dejiny vo vzácne zachovaných kultúrnych pamiatkach a zbierkach miestnych múzeí. Popri romantických kaštieľoch a parkoch sú na riečnych brehoch mimoriadne atraktívne vodné mlyny. Tieto umne postavené diela ľudového staviteľstva sú v súčasnosti premenené na múzeá v prírode a do dnešných dní akoby v nich žila symbolika spojenia súše a vody v čarovnej krajine Galanty, Serede a ich okolia.

Držíte v rukách prvú mapu technických pamiatok Prešova. Vznikla z iniciatívy projektu Čierne diery. O jej obsah sa však najviac zaslúžili sami Prešovčania združenie Ta Take Town a odborníci na pamiatkovú ochranu. V Prešove stojí jedna z najvýznamnejších technických pamiatok na území Slovenska Solivar. Ťažba kamenej soli a čerpanie soľanky, z ktorej sa varila soľ, sa začali v roku 1571 hĺbením šachty Leopold, pôvodne nazývanej Cisárska. Dosahuje hĺbku 155 metrov. Po takmer sto rokoch ťažby nad ňou vznikol konský gápeľ, ktorý pomáhal dopraviť vyťaženú soľ na povrch. Celý areál tvorí až 17 zachovaných objektov, vrátane kostola a dvoch kaplniek. Najznámejšou pamiatkou je hlavný sklad soli. Ale objavovať je čo aj mimo Solivaru. Hoci mesto obišla veľká vlna industrializácie v 19. storočí, Prešov a jeho okolie skrývajú viacero pozoruhodných technických stavieb. Turisti navštevujú opálové bane, ale možno sa teraz viac dozvedia aj o chátrajúcom mlyne vo Veľkom Šariši či o vodárni v Ľuboticiach. Práve v tom má mapa pomôcť upriamiť pozornosť na objekty našej histórie, ktoré často prehliadame.

Držíte v rukách prvú mapu technických pamiatok Prešova. Vznikla z iniciatívy projektu Čierne diery. O jej obsah sa však najviac zaslúžili sami Prešovčania združenie Ta Take Town a odborníci na pamiatkovú ochranu. V Prešove stojí jedna z najvýznamnejších technických pamiatok na území Slovenska Solivar. Ťažba kamenej soli a čerpanie soľanky, z ktorej sa varila soľ, sa začali v roku 1571 hĺbením šachty Leopold, pôvodne nazývanej Cisárska. Dosahuje hĺbku 155 metrov. Po takmer sto rokoch ťažby nad ňou vznikol konský gápeľ, ktorý pomáhal dopraviť vyťaženú soľ na povrch. Celý areál tvorí až 17 zachovaných objektov, vrátane kostola a dvoch kaplniek. Najznámejšou pamiatkou je hlavný sklad soli. Ale objavovať je čo aj mimo Solivaru. Hoci mesto obišla veľká vlna industrializácie v 19. storočí, Prešov a jeho okolie skrývajú viacero pozoruhodných technických stavieb. Turisti navštevujú opálové bane, ale možno sa teraz viac dozvedia aj o chátrajúcom mlyne vo Veľkom Šariši či o vodárni v Ľuboticiach. Práve v tom má mapa pomôcť upriamiť pozornosť na objekty našej histórie, ktoré často prehliadame.

V srdci Ilavskej doliny obklopenej dychberúcimi končekmi Bielych Karpát, z juhovýchodu chránenými Strážovskými vrchmi, leží mestečko s niekoľkostoročnou históriou. Na strednom Považí, po ľavej strane najdlhšej slovenskej rieky Váh, rozprestiera sa mesto Ilava. Jej pokojom zaviate ulice objímajú trpezlivé lesy, kde sa čas konečne prestal ponáhľať. Rozbehaní cestovatelia si preto môžu vydýchnuť a načerpať v tomto tichom obdarenom kraji nejednu inšpiráciu. História siaha až k záznamom vyberača pápežských daní, ktorý si svojich platcov poctivo zapisoval, a Ilava sa k nim pridala už v štyridsiatych rokoch štrnásteho storočia. Začiatkom toho pätnásteho zažíva Ilava svoj prvý rozkvet a dostáva od kráľa výsadu dva razy do roka organizovať výročné trhy. V sedemnástom storočí sa zase mohla tešiť z rozkvetu. Tentoraz rozmach zaznamenali hospodárske cechy, ktoré zabezpečovali mestu a jeho obyvateľom všakovaké tovary. V súčasnosti si v Ilave môžeme pozrieť pamiatky ako ilavskú zvonicu alebo mestské múzeum, ktoré nás vezmú do tajov histórie, národa i prírody. Pre turistov z celého Slovenska stojí za zmienku aj turistická prechádzka nádherným krajom až na vrch Vápeč – dominantu kraja.

Za živa v Bystrici, po smrti v nebi. Už po stáročia sa každé ráno prebúdza mesto do neopakovateľnej atmosféry. Prvé ranné slnečné lúče dopadajú na hrdo sa týčiace bystrické veže. Veže, ktoré dotvárajú kolorit Banskej Bystrice ako niekdajšieho starobylého baníckeho mesta. Mesta, ktoré žije svojou výnimočnosťou a dýcha históriou na každom rohu. Zachovalé chrámy, veže, hradby a meštianske domy sú trvalým klenotom našich dejín. Príbehy z minulosti sú zaznamenané nielen v kamenných múroch budov. Cítiť ich pri prechádzkach tajomnými uličkami mesta, ktoré sa každý deň vynímajú v poézií svetla. Aj keď metropola stredného Slovenska prešla od svojho vzniku výraznými zmenami, svoje genius loci si zachovala dodnes. Sugestívnym pohľadom na Banskú Bystricu, vyobrazenú na čiernobielych fotografiách, je snahou zachytiť memento dávnych čias cez hru svetla a tieňov až do dnešnej podoby. Aj keď stáročia poznačili vývoj a smerovanie osídlia pod Urpínom, dodnes je nasiaknuté svojou minulosťou. Prevediem Vás nielen históriou, ale aj súčasnými náladami tohto jedinečného mesta v srdci Slovenska, ktoré si pre svoju krásu okamihu právom zaslúžilo označenie Perla Slovenska. EDUARD GENSEREK

Čarovné Levice a okolie je fotografická publikácia, ktorá vás pozýva na cestu po južnom Slovensku, kde sa rieka Hron pomaly kľukatí rovinami a kde sa v diaľke dvíhajú Štiavnické vrchy. Tento kraj je mozaikou viníc, polí, starobylých kostolov a úrodných dolín, ktoré po stáročia formovali ruky ľudí i dotyky prírody. Nad mestom sa týči Levický hrad, strážca dávnych legiend, ktorý už po celé veky pozoruje, ako sa svet mení, no krása zostáva. Je to miesto, kde sa história prelína s každodennosťou – kde popri moderných uliciach stoja tiché dedinské dvory a kde zvony kostolov pripomínajú stálu prítomnosť viery. Na juhu sa krajina otvára do rovín, nad ktorými sa vlnia vinice v Čajkove či v Pukanci, zrelé strapce hrozna tu rozvoniavajú v neskorom lete a svedčia o úrodnosti tohto kraja. Santovka, Želiezovce či Šahy rozprávajú príbehy o kultúre, tradícii a láskavosti ľudí, ktorí tu žijú v harmónii s rytmom zeme. Čo v knihe nájdete Fascinujúce fotografické pohľady na Levice a okolité obce Svet viníc, Levického hradu a malebných dedín južného Slovenska Zachytenie harmónie histórie, prírody a každodenného života Tekova Prečo si knihu kúpiť Ideálny darček pre milovníkov Slovenska, histórie a prírody Inšpirácia na výlety a objavovanie levického regiónu Unikátne fotografie zachytávajúce tichú krásu levického kraja Čarovné Levice sú pozvaním – pozvaním zastaviť sa, pozrieť sa okolo seba a objaviť krásu, ktorá tu bola odjakživa – len ju niekedy treba znova uvidieť.

Predstavujeme vám knihu, ktorá je nielen zdrojom inšpirácie pre cestovateľov a milovníkov krás Novohradu, ale aj skvostným doplnkom každej knižnice. “Čarovný Lučenec a okolie” je vizuálna poézia, ktorá vás prenesie do srdca malebného regiónu, až pocítite vôňu jeho lesov a zvuk jeho riečok. Táto kniha je majstrovským dielom mnohých lokálnych fotografov a najmä Andreja Micsudu a Martina Siptáka, ktorí s precíznym okom zachytili esenciu Lučenca a okolitých obcí. Vydajte sa na cestu cez štyri ročné obdobia, od jarného prebúdzania prírody, cez letnú plnosť života, farebnú jesennú paletu až po zimnú idylku. Objavte kúzlo zámku v Halíči, odvahu hradov Šomoška a Fiľakovo a pokoj okolitých obcí prostredníctvom stránok tejto jedinečnej publikácie. Vďaka bilingválnym popisom v slovenčine a angličtine sa kniha stáva aj perfektným spoločníkom pre zahraničných návštevníkov. Pevný papier s gramážou 170g a lesklým finišom zabezpečuje, že každá fotografia vynikne v plnej kráse a farbách, čo z tejto knihy robí ideálny dar pre každého, kto oceňuje umenie a krásu Slovenska. Či už hľadáte dokonalý darček pre priateľov, rodinu alebo obchodných partnerov, alebo si chcete jednoducho spríjemniť večery listovaním stránok plných nádhery, “Čarovný Lučenec a okolie” je tou správnou voľbou. 5 presvedčivých odrážok s najväčšími výhodami produktu: 1. Umelecké fotografie, ktoré vás vtiahnu priamo do dejiska a ponúkajú nezabudnuteľný vizuálny zážitok. 2. Dvojjazyčné texty umožňujú zdieľať krásu Novohradu s návštevníkmi z celého sveta. 3. Kvalitný lesklý papier zaručuje, že každý obrázok vynikne v najlepšom svetle. 4. Kniha predstavuje dielo skutočných miestnych majstrov fotografie, ktorí majú k regiónu osobný vzťah. 5. Ideálny darček, ktorý prekvapí svojou originalitou a estetickou hodnotou.

Pôvod názvu najdlhšej slovenskej rieky údajne pochádza od slova vagus, čo znamená blúdivý, túlavý. Po dlhom putovaní sa Váh na juhu Slovenska zmenil na mohutnú rieku, ktorá križovala aj dôležité dopravné cesty. Na jednom z brodov starej obchodnej trasy pre dovozcov soli z rakúskeho Hallstattu vzniklo mesto Šaľa a dostalo názov z latinského salis, teda soľ. Začala sa písať dnes už tisícročná his-tória spolužitia rieky a jej obyvateľov, ktorá dodnes prináša úžitok i potešenie. V meste je prístav, ktorý využívalo Duslo, a rekreačná a oddychová zóna v medzihrádzovom priestore, kde sa nachádza lesopark s náučným chodníkom. Návštevníkov prekvapí svojou históriou a modernou tvárou zároveň. Príjemné prostredie plné zelene, špecifická atmosféra rieky Váh a priateľskí ľudia, právom hrdí na svoje mesto, sú prísľubom jedinečných zážitkov a spomienok. Centrom mesta je Námestie Svätej Trojice, osou je Hlavná ulica, ohraničená rímskokatolíckym kostolom a sochou Svätej Trojice, mestským úradom a okresným úradom. Návštevníkov zaujmú aj architektonické pozoruhodnosti. Renesančný kaštieľ akoby z oka vypadol palácu vo Veľkej Bytči. Budova bola pôvodne vodným hradom, postaveným pravdepodobne na starších základoch v 15. storočí. Prvý raz sa totiž opevnený objekt v Šali spomína v roku 1297 v listine kráľa Ondreja. Stavba postavená podľa plánov architekta Syrotha Kiliána z Milána je vernou kópiou paláca rodiny Thurzovcov. Kaštieľ je poschodový opevnený štvorkrídlový objekt s kruhovými obrannými baštami na nárožiach. Nádvorie je lemované arkádovými chodbami a nad vstupom na priečelí je štvorhranná veža so strieľňami. Harmincova budova, v ktorej momentálne sídli Okresný úrad v Šali, patrí tiež k dominantným budovám mesta na Hlavnej ulici. Už desaťročia ju Šaľania takto volajú a pod týmto názvom ju nájdeme aj v odbornej literatúre. Milan Michal Harminc, rodák z obce Kulpin pri Báčskom Petrovci v Srbsku, patril k takzvanej „prvej generácii slovenských architektov“ a podpísal sa pod vyše tristo budov v Európe. Jedným z najväčších turistických lákadiel v Šali je Dom ľudového bývania postavený v roku 1730. Dnes je chránenou kultúrnou pamiatkou zachovávajúcou pôvodnú architektúru, ktorá predstavovala domy zhotovované z pletenice. Steny mali konštrukciu z drevených stĺpov, ktoré boli vypletené vŕbovým prútím. Pletivo sa obojstranne omazalo hlinou zmiešanou s plevami. Strecha bola z tŕstia. Dodnes je dom symbolom spätosti obyvateľov mesta s okolitou prírodou a vodným svetom. Život v Šali plynie ako Váh, pokojný a široký. Všade cítiť závan vzdialeného mora a ten zvláštny pocit, ktorý krajine prináša rieka. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Spiš je jedným z našich najväčších a najmalebnejších regiónov. Bohatá história, prekrásna príroda či ľudská pohostinnosť z neho robia aj jednu z najnavštevovanejších oblastí Slovenska. V jeho južnej časti sa historickým a kultúrnym centromn stala Spišská Nová Ves. Hrdí sa jedným z najkrajších slovenských námestí, zdobeným množstvom historických budov či kostolom s najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Už zďaleka viditeľnou dominantou regiónu je monumentálny Spišský hrad – jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov v strednej Európe. V celom okolí Spišskej Novej Vsi však nájdeme roztrúsených aj množstvo honosných kaštieľov či malebných kostolíkov. Ten v Žehre je dokonca zapísaný v zozname pamiatok UNESCO. V Markušovciach neprehliadneme pôvabný renesančný kaštieľ či barokový letohrádok Dardanely. História tejto časti Spiša je úzko spojená s baníctvom. Ťažilo sa tu uhlie, rôzne minerály, urán či železná ruda. Táto oblasť dokonca patrila medzi najvýznamnejšie banícke regióny v Uhorsku. V mnohých dedinkách majú banícka história a banícke tradície dodnes nezastupiteľné miesto. Tento kút Slovenska je však aj akousi bránou do raja – Slovenského raja, ktorý vďaka desiatkam divokých dolín, hlbokých tiesňav a horských riav s podmanivými vodopádmi patrí k najatraktívnejším oblastiam našej krajiny. Okrem hlbokých roklín tu nájdeme aj jeden z najikonickejších výhľadov na Slovensku – Tomášovský výhľad. Mnohí už videli krásy okolia Spišskej Novej Vsi, stojac nohami pevne na zemi. Naši piloti a fotografi však priniesli do tejto knihy iné, priam nebeské pohľady. Netradičné pohľady na známe dominanty či pohľady na málo známe miesta, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Jednotlivé povídky původně vycházely v časopisech Lumír, Květy aj. Jako ucelený soubor byly vydány v roce 1877. Náměty k povídkám Neruda čerpal ze vzpomínek na své dětství a dospívání, kdy žil na Malé Straně v Ostruhové ulici v domě U Dvou Slunců (Nerudova). Povídky jsou napsány realisticky a čtivě i pro dnešního čtenáře. Při jejich čtení má čtenář jedinečnou možnost nahlédnout nejen do života obyvatel města v 19. stol. ale poznat i město samo, projít se malostranskými uličkami a vnímat nezaměnitelnou atmosféru tehdejší Prahy.

Údolie Váhu pod ochranou hradby okolitých hôr lákalo osadníkov do kraja okolo Trenčína od nepamäti. Svedčia o tom mnohé archeologické nálezy, viaceré pochádzajú už z doby kamennej. Nezmazateľnú stopu v regióne zanechal rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorého légie v roku 179 n. l. v týchto miestach zvíťazili nad Kvádmi. Zvesť o tejto udalosti je dodnes vyrytá v stene hradného brala. Dejiny Trenčína sú späté najmä s Trenčianskym hradom. Najväčší rozmach zažil za vlády slávneho „Pána Váhu a Tatier“ Matúša Čáka Trenčianskeho. Duchovným centrom regiónu je Skalka pri Trenčíne ako najstaršie pútnické miesto v niekdajšom Uhorsku. Nachádza sa tu zrúcanina kláštora zo 17. storočia či Kostol sv. Andreja-Svorada a Beňadika, spomínaný už začiatkom 13. storočia. Mnohé miesta v regióne dodnes svedčia o jeho bohatej histórii. Od nápisu na hradnej skale cez stovky historických budov až po záznamy v kronikách. Nesmieme vynechať pohľadnice a fotografie. Práve tie najvernejšie dokumentujú historické okamihy. Celý kraj, mestá i obce však svoju tvár menia neustále. Prašné cesty sa zmenili na asfaltové, konské povozy nahradili autá, mosty získali modernejšiu tvár. Stavby sú odjakživa nemými svedkami dejinných udalostí regiónu, viaceré však podľahli podľahli zubu času o niečo viac, ako by sme si želali. Iné sa stali obeťami vojen či požiarov. Nejedna stavba musela ustúpiť novšej a modernejšej. Mnohé budovy však boli zrekonštruované, čo im prinavrátilo dôstojnosť, aká im prináleží. A to sú len čriepky z mozaiky zmien, ktoré vyformovali región do takej podoby, v akej ho poznáme dnes. Porovnanie historických a súčasných fotografií tieto zmeny zachytáva jedinečným spôsobom. Aj my pri ich prezeraní môžeme byť priamymi svedkami toho, ako tok histórie zmenil svet okolo nás.

Kde bolo, tam bolo, za úrodnými lánmi, zelenými záhradami, tam, kde voda podmáča lesy a čarovné pahorkatiny dotýkajú sa nebies, rozprestiera sa kráľovstvo vín, požehnanej poľnohospodárskej úrody a bohatej histórie. Také je okolie Trebišova. Najstaršie písomnosti opisujú Trebišov už v roku 1254, hoci nie je pochýb, že osídlenie na jeho území bolo už omnoho skôr. Pri vládnutí sa v stredoveku vystriedalo mnoho šľachtických rodín. Z nich najznámejší sú pravdepodobne Andrášiovci, ktorí zanechali na jeho území aj početné historické pamiatky. V štrnástom storočí dostalo mesto od kráľa mestské práva, a hoci v devätnástom storočí zažilo populačnú krízu, v tom dvadsiatom sa zachránilo úspešným vybudovaním poľnohospodárskeho priemyslu. Zaiste najväčšou dominantou okolia Trebišova je vinohradnícka oblasť Tokaj. Ide síce o plošne najmenšiu slovenskú vinohradnícku oblasť, no kvalitou a menom vytvorila značku, ktorú poznajú milovníci hroznového nápoja po celom Slovensku. Základnými tokajskými odrodami viniča, z ktorých sa lahodný nápoj vyrába, sú Furmint, Lipovina a Muškát žltý. V samotnom meste sa však nachádzajú aj iné zaujímavosti a pamiatky, ktoré domácim skrášľujú život a zvedavým návštevníkom poskytujú možnosť cestovať v čase do dávnych dôb. Už vtedy totiž Trebišov existoval a prekvital. Tri historické kostoly, čarovný mestský park, hrad, kaštiele či pavlínsky kláštor. V jeho okolí sa nachádzajú nádherné sakrálne stavby, povodia riek Bodrog a Latorica s mŕtvymi ramenami alebo historické vínne pivnice. No je toho oveľa, oveľa viac... Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok. Pozrite si aspoň vo fotografiách Čarovný Trebišov a jeho okolie.

Trnava – prvé privilegované slobodné kráľovské mesto. Týmto prvenstvom sa pýši Trnava od roku 1238. Mimoriadne zachované stredoveké opevnenie a majestátna renesančná mestská veža strážia a kraľujú celému mestu. Zo starobylých uličiek dodnes dýcha atmosféra jedného z najvýznamnejších uhorských miest. Avšak nie je to len najdlhšia história spomedzi miest, ktorá dodáva Trnave iskru jedinečnosti. Trnavu zdobí aj množstvo kostolov, vďaka ktorým si vyslúžila pomenovanie „malý Rím“. Pozorne načúvajte starobylým múrom Baziliky sv. Mikuláša či Katedrály sv. Jána Krstiteľa, ktoré v sebe ukrývajú množstvo príbehov. Korunu nad celým regiónom tvoria Malé Karpaty. Osobitným šarmom oplývajú starobylé zrúcaniny hradov, ukryté v ich lesoch. Hlavnou úlohou hradov Ostrý Kameň a Dobrá Voda bola kedysi ochrana dôležitej cesty z Trnavy na Záhorie a na Moravu. Časy najväčšej slávy už majú síce dávno za sebou, no podmanivé výhľady tu na vás čakajú stále. Najväčší historický skvost sa však nachádza pod Malými Karpatmi v obci Smolenice. Je ním pôvabný Smolenický zámok. Okolie Trnavy je však aj regiónom vína. Tradícia výroby vína je tu hlboko zakorenená. Už oddávna sa v miestnych vinohradoch a pivničkách vyrábali a ochutnávali lahodné vína. Nie je preto prekvapením, že najslávnejšie vinárstva Slovenska sídlia práve tu. Ochutnať víno priamo tam, kde sa zrodilo a kde mu skúsený vinár vdýchol srdce i dušu a kde vám rozpovie jeho úžasný príbeh, je jedinečný zážitok. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.