Najnovšie - Romantická beletria strana 438 z 500

Lucia je mladá mestská žena, ktorá miluje módu, vysoké lodičky a všetok luxus, ktorý sa jej ponúka. Na oslave narodenín svojich rodičov sa zoznámi s Dušanom. Ten je úplne iný, než muži, na ktorých mala doposiaľ šťastie. Dušan prichádza o prácu. Konečne si však môže splniť svoj sen – podnikať na vlastnej farme. Dokáže Lucia vymeniť pohodlný život v meste za tvrdý život na myjavských kopaniciach? Erika Hornáková (1975). Pochádza z Myjavy. Vyskúšala viaceré povolania. Bola vedúca predajne, realitná maklérka, ale i kozmetická poradkyňa. Vymenila mestský život za život na tvrdých myjavských kopaniciach, kde sa v lone prírody venuje svojej malej rodinnej farme, čo pokladá okrem kníh a písania za svoju najväčšiu záľubu. Miluje zvieratá, knihy, písanie, výborné jedlo, čokoládu, hudbu, tanec, svoje rómske korene, spoločnosť dobrých ľudí. Je autorkou románov Tak som to chcela a Nebezpečne blízko. „Neuveriteľné,“ krútil pobavene hlavou, „ani vo sne by mi nenapadlo, že ma niekedy budeš o niečo také žiadať. Prekvapuješ ma čím ďalej, tým viac,“ pobozkal ma. Naše bozky prerástli do hladnej túžby. Bez slova som zatvorila vráta na stodole, a hoci bolo už riadne chladno, cítila som v sebe neopísateľnú horúčavu. Pri každom jeho dotyku som cítila vášeň, nehu, nedočkavosť. Nemohli sme sa jeden druhého nabažiť, náruživo sme sa do seba ponárali a zakaždým, keď do mňa vnikol hlbšie a hlbšie, chcelo sa mi kričať od blaženosti. Sloboda, šťastie, láska a úľava... To všetko som cítila v momente nášho milovania.

Jesika je zanietená študentka literatúry. Ako každé dievča, aj ona rieši bežné problémy, ktoré jej prináša život. Má komplikovaný vzťah s mamou. Tá v päťdesiatke prežíva druhú pubertu. Ich vzťah sa vyhrotí, keď si matka nájde milenca v dcériných rokoch. Východisko z krízy hľadajú na spoločnej dovolenke v Egypte. Keď sa už zdá, že sa všetko na dobré obráti, Jesika jedného večera zmizne. Ocitne sa v rukách pašeráka mladých žien... Ivana Klein (1984) vyštudovala univerzitu v Trnave, odbor germanistika a slovenský jazyk. Pracuje ako učiteľka. Býva v Starej Turej. Debutovala románom Zlatá kreditka, inšpirovaným skutočnou udalosťou. V jej druhom románe Milujem ťa na smrť nechýba napätie a kriminálna zápletka. Objal ma okolo pliec a pritisol si ma bližšie k sebe. V nohách som cítila slabosť, ruky som meravo držala pri tele, no bozkávala som ho stále nástojčivejšie. Vtom mi konečne svitlo a uvedomila som si, akej absurdity som sa dopustila. Rýchlo som ho odsotila, nemohla som dovoliť, aby sme v tom pokračovali. Aj keď moje telo hovorilo niečo iné. Horelo túžbou. Túžbou po tomto arogantnom chlapovi.

Hľadanie ideálneho muža pre Lenu spustí lavínu nečakaných situácií a výrazne zasiahne aj do vzťahov troch kamarátok. Mileneckých, manželských, zabudnutých. Každý má svojich duchov a mŕtvoly v skrini. Ibaže Nora, Sabina a Lena ich majú viac, ako je políc v Ikei! Nina Krausová sa narodila v Bratislave. Má mimoriadne pozitívny vzťah k mesiacu lásky. Napriek tomu, že sa narodila v januári, narodeniny oslavuje aj v máji, a to hneď dva dni po sebe. Má 43 rokov. Študovala knihovníctvo, nemčinu a žurnalistku. Tí, ktorí ju poznajú, tvrdia, že je náladová a tvrdohlavá, ale zároveň aj krehká a citlivá. Dôležitý pre ňu bol rok 2012. Keď všetci čakali koniec sveta, ona v sebe objavila tri úplne odlišné osobnosti, ktoré spolu napísali túto knihu. Zbožňuje Paríž, kde žila tri roky, momentálne však uprednostňuje Kolín. Uvažuje o tom, že by sa na nejaký čas usadila v New Yorku. „Tak prečo si to s ním skončila? To nevieš, že keď to s chlapom skončíš, bude ťa mátať po celý život? Nedokončené vzťahy, to je sliz, ktorý ti obalí mozog aj srdce a pri každej depke sa pomaličky vyleje z nosných aj ušných dierok a nedá ti dýchať. Neustále sa budeš sama seba pýtať, kde si urobila chybu, aké by to bolo, keby ste v tom pokračovali, čo ak aj on na teba ešte myslí a či sa mu nemáš ozvať... Musíš s tým skoncovať raz a navždy, chápeš? Ale nie tak, že ho pošleš do prdele, teatrálne tresneš dverami a potom si prereveš pol života! Ale tak, že sa ho pekne držíš až do úplného totálneho nudného konca. Že sa ho prežerieš, potom sa z neho dogrciaš a ráno môžeš začať nový deň a nový život bez bruchabôľu, chápeš?“

Valérie je nešťastná ženská, která se snaží skoncovat se životem. Opustil ji přítel a ona se nedokáže s jeho ztrátou vyrovnat. Myslí si, že když je ošklivá a tlustá, nemá šanci v tomhle světě přežít. Nemá nikoho kromě staré paní ze sousedství, které občas pomáhá s nákupem a dělá jí společnost. Avšak když umírá i ona, Valérie se rozhodne ji následovat. Netuší však, že dotyčná dáma jí odkázala nemalé jmění a Valérie může začít úplně jiný život. Celou dobu musela žít velmi skromně a najednou neví, co si s tolika penězi počne. Pak ji náhle zaujme reklama na plastické operace. Co kdyby ze sebe nechala udělat krásnou ženu? Určitě by byla konečně šťastná.

Román Sama Ivany Havranovej rozpráva príbeh, ktorý čerpá z dnešných čias, keď mnohí mladí ľudia žijú bez partnera, u rodičov... Táňa, krásne mladé a úspešné dievča sa po tragickej smrti svojho prvého milého dostane do bludného kruhu menom samota, z ktorého akoby nemala síl sa vymaniť. Býva s rodičmi, nespokojná takmer s každým dňom, ktorý neprináša zmenu. Román odkrýva kontroverzné pocity osamotených, krásnych dievčat, ktoré muži nemajú odvahu osloviť a ani s nimi žiť. Obdivujú ich pôvab, ale pozvať ich na rande nedokážu. Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala časopisy Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a ďalšie. Je autorkou románu Lásky jednej smutnej krásky a úspešných poviedkových kníh Vydaté a Neverné. Žije a tvorí v Bratislave. V tichu ukončeného hovoru sa Táni vynorilo niekoľko spoločných chvíľ s Erikom a zostalo jej smutno. Ako na začiatku, ako keď pochopila, že nie je láska ako láska. Nevedela, čo so sebou. Prechádzala sa po byte ako lev v klietke, v hlave sa striedali myšlienky s obrazmi a všetko z čias, keď prežívala najkrajšie mesiace života. Z čias, keď si boli takí blízki... Ježiš, Táňa... a boli ste si vôbec blízki? Nie je to náhodou tak, že ti len bol blízky? poopravila vlastný optimizmus a keďže jej šlo roztrhnúť hruď, natiahla sa do teplákov, bundy, obula tenisky a oznámila rodičom, že Joži zostáva sama, nech ju občas pozrú. Idem si zabehať! Na takú hodinku. Zadusím sa! Zadusím! Preč s tým šialeným tlakom, musím ho vybehať, dumala a ešte kúsok šliapala pokojnou chôdzou. O chvíľu, na neďalekej trase pre bicykle, sa však rozbehla. Najskôr opatrne... a každou rýchlou minútou z nej unikala deptajúca energia, o ktorú nemala záujem. Strhávala so sebou smútok, trúchlenie, žiaľ... Bežala už ako o dušu. Z tváre sa lial pot, nohy dostávali zabrať ako málokedy. Vlastne... takmer nikdy. Nebola fanúšička športu, skôr si tak nejaký pozrieť v televízii. Chvíle Erikovho návratu ju však privádzali do zúfalstva, bezmocnosti. Nevedela, čo s nimi, nevedela, ako sa ich zbaviť. Naveky. Na večné veky.

Josef Pepson Snětivý, v jedné z dřívějších recenzí označený za "Dona Juana české literatury", čerpal při psaní knihy Samolásky a soulásky nejen z bohatých zážitků, ale také z už zmiňované imaginace. Doufá, že té Vaší napomůže k rozletu právě tato kniha. A fantazie pak může být prvním krokem ke skutečnému zážitku, jenž Vás vynese až k Hořkomléčné dráze. Muž a žena - krátké spojení, které jiskří odpradávna. Ačkoli jsou naše instinkty namnoze stejné jako v pravěku, moderní doba nám vystavěla nové překážkové dráhy, s nimiž se obě pohlaví musí na cestě k sobě popasovat - někdy důstojně, jindy vtipně, občas také poněkud trapně… A takové jsou i vztahy hrdinů naší povídkové sbírky. Příslib lásky (ať už si pod tím slovem představíte cokoli) se může objevit v pracovním e-mailu, na startu dálkového běhu, při ukládání ještě horkého saxofonu do postýlky… A je jen na nás, zda si necháme lákavou vidinu utéct, nebo se za ní pustíme s nasazením vlastního těla a představivosti. Josef "Pepson" Snětivý, v jedné z dřívějších recenzí označený za "Dona Juana české literatury", čerpal při psaní Samolásek a soulásek nejen z bohatých zážitků, ale také z už zmiňované imaginace. Doufá, že té Vaší napomůže k rozletu právě tato kniha.

Ela túžila mať manželstvo plné lásky a porozumenia, no osud to zariadil inak. Bolo plné klamstiev, drog, nevery. Dnes sa vyrovnáva so životom po boku manžela, ktorý na nej zanechal svoju daň. Zvažuje, váha, porovnáva. Zariadi osud, aby si mohla vyskúšať vzťah, v ktorom by láska, porozumenie, ohľaduplnosť a vernosť boli samozrejmosťou? Ela Marsová sa narodila, žije a bude žiť v Bratislave. Všetkých ľudí, ktorých miluje, má v tomto meste a bez nich jednoducho život nie je ono. Celou dlaňou mi prešiel od ramien až po zadok. „No ták, odpovedz!“ pobádala som ho. Ruka mu znenazdajky zablúdila medzi moje stehná, až mi znovu nabehli zimomriavky. „Ku kamarátovi, čo sme boli spolu v Austrálii,“ opakom dlane sa vrátil späť k ramenám. „Uhm,“ tep sa mi pomaly zvyšoval a telo začalo na jeho ruky reagovať. „A prečo?“ Ruka mu skĺzla až k lýtku a letmo sa vracala pomedzi stehná okolo jaskynky späť. Podvedome som nadvihla panvu. Dych sa mi pozvoľna zrýchľoval a telom prechádzala jemná triaška.

Až odliv ukáže, kto plával bez plaviek. Jean Ravaillac, tento buržuj-bohém parížsky, potreboval odísť. Nie odísť. Ujsť! Nájsť sa. Búrlivý život bol prázdny, sýtil viac jeho telo ako dušu. Nevedel to, ale le vide, to prázdno, ho neuspokojovalo. Jeho papa, poslanec Assemblée nationale, mu navrhol: „... Ani Brazília, Čína či Japonsko, to sú rastúce či vyspelé krajiny. Potrebuješ ísť tam, kde musia ešte riešiť veci podstatné, nie čerešňu na torte, ale korpus – navrhujem ti Slovensko...“ a tam stretne Hanku Ciprianovú... Ľubomír Jančok (Veľké Rovné, 1982) vyštudoval francúzsky jazyk a literatúru na Slovensku a medzinárodnú politiku vo Francúzsku. Tu ho zvolili za prezidenta asociácie študentov strednej a východnej Európy. Je zakladateľ a čestný prezident Pont Francophone na Slovensku. V roku 2009 založil spoločnosť CK Monte Christo zameranú na cestovanie a kultúru. Dokončuje doktorát na parížskej Sorbonne a UK v Bratislave. Získal cenu rektora, medzinárodné ocenenie asociácií v meste Remeš a v Paríži cenu za analýzy spoločnosti. Prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V Marenčin PT mu vyšli knihy Glamour Paríža a Francúzsky paradox. Žije na osi Bratislava – Cannes – Paríž. www.lubomir-jancok.sk www.monte-christo.sk „Čím viac sa vzďaľujem Francúzsku, tým viac ma ťahá späť ako magnet,“ vravela Hanka matke pri jednej návšteve doma, na Slovensku. „A kde by si chcela žiť, dcérenka moja?“ „Tam, kde budem obkolesená láskou!“ „A peniazmi,“ dovolil si vsuvku otec, narobený ako kôň. „To tiež, ale peniaze sú iba nástrojom.“ „Hovoriť o peniazoch je u nás, na Slovensku, na dennom poriadku,“ podotkol otec a otvoril si pivo. „Vo Francúzsku sú peniaze tabu. Čítala som štúdiu švajčiarskych bánk, že Francúzi sú najcitlivejším národom na explicitné prejavy bohatstva. U nich platí, že ak chceš žiť šťastne, neukazuj majetky.“

Po tragédii, ktorá mi vzala všetko, na čom mi kedy záležalo, je život bolestivý a márny. Prenasleduje ma túžba stratiť rovnováhu. Zrútiť sa z pomyselného lana, na ktorom denne balansujem. Prajem si potknúť sa o šnúrky na topánkach. Absurdne verím, že si udriem hlavu o balvan a už nikdy neotvorím oči. Ale želá si to aj Všemohúci? Odpoveď netuším. Boh si totiž dovolil písať môj osud celkom sám. Iba atrament som mu poskytla... Kristína Ježovičová (1984) vyštudovala germanistiku na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Písanie je preňu návykové. Debutovala historickou romancou Uväznená v čase. 17. novembra 2013 sa na koncerte Hurts zaľúbila do ich tvorby, ktorá je jej veľkou múzou. Rada číta a trávi čas so svojou rodinou. Je autorkou románu Podvodníčka. Opretá o jeho plece si hryziem pery, očami blúdim po izbe. Skúmam ju. Pod oknom je kreslo a lampa na čítanie. Hneď vedľa na poličke gramofón a úžasná zbierka platní. V tejto izbe budeme tráviť večery, počúvať hudbu a zhovárať sa pritom. V tejto obývačke budeme prijímať návštevy, keď sa nám narodí dieťa. Tu v tomto byte zostarneme. Veľmi si to prajem, predstavy sú však zahmlené a veľmi nejasné. Premáhajú ma zimomriavky pominuteľnosti všetkých okolo nás a zároveň sa mi v srdci rozlieva sladké očakávanie budúcnosti. V tomto okamihu sme tu a zajtra tu byť nemusíme, preto nesmiem od seba Michala odháňať. Už nikdy. Silný nápor rozhodnosti mi do žíl vlieva odvahu. Sadnem si mu do lona, stále zakvačená o kus látky. „Ach Bože, prepáč,“ odtiahnem sa od neho, pretože ucítim jeho vzrušenie. Pohladí ma po tvári. „Som strašný zvrhlík. Mám chuť zneužiť tvoju situáciu.“ Preglgnem. „Práve som ti to chcela navrhnúť.“

Pútavý príbeh hlavnej hrdinky Moniky odkrýva postupne množstvo krutých rán, ktoré jej prinesie život. Dokáže sa vymaniť z područia agresívneho manžela, vyrovnať sa s postihnutím syna Paťka, zvládnuť odlúčenie od dcéry Katky? Osud jej dopraje opäť objaviť lásku. Je šťastná. Prežíva krásne obdobie. Nie však nadlho. Život jej uštedrí ďalšiu krutú ranu. Najťažšiu v jej živote. V nešťastnom okamihu sa jej zrúti svet. Dokáže sa opäť naštartovať a bojovať s nepriazňou osudu? Splní sa jej nakoniec sen o krásnej a šťastnej rodine? Ľudmila Kumecká (1974, Partizánske) vyštudovala špeciálnu pedagogiku na UK. S láskou a obetavosťou sa venuje mentálne postihnutým deťom už sedemnásť rokov. Ako začínajúca spisovateľka sa inšpiruje smutnými i veselými ľudskými osudmi. Žije a tvorí v Partizánskom. Juraj sa neovládol a dal mi facku. Dostala som prvú facku od muža, ktorého som tak veľmi milovala. Hneď potom odišiel. Bez ospravedlnenia. Bez akéhokoľvek vysvetlenia. Odvtedy sa doma neukázal. Po tej facke som zostala v absolútnom šoku. Nikdy by som neverila, že by bol schopný udrieť ma! Preplakala som celú noc.

Ira a jej deti sú poznačené minulosťou. Šarlota vidí vo svojich deťoch božstvá. Koronis sa zamiluje do zabávača na hostinách. Osudy postáv sú posplietané, ich príbehy, podobné antickým mýtom, plynú pod povrchom obrazov navzájom previazaných vnútornými súvislosťami. Kniha nastoľuje otázky o zmysle vlastnenia a bytia, ukazuje obmedzenia, prepadliská a pasce pre súčasného človeka. Poznanie sprevádzajú sarkazmus a irónia. Dej speje k tragickému koncu. Všetko je to však zložitejšie aj v živote aj v literatúre... Rút Lichnerová (1951), spisovateľka a teoretička umenia. Vyštudovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Pracovala v Slovenskom banskom múzeu – v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Je autorkou šiestich prozaických kníh a scenáristkou viac ako stovky výstav výtvarného umenia.

Dve navlas rovnaké ženy sa náhodne stretnú na berlínskom letisku. Pochádzajú z úplne iných pomerov. Jedna z nich si zúfalo potrebuje vymeniť život. Dokáže klamstvo priniesť skutočné šťastie? Kto bude víťaz a kto porazený? Kristína Ježovičová (1984) vyštudovala germanistiku na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Písanie je preňu návykové, venuje sa mu aktívne necelé tri roky. Debutovala historickou romancou Uväznená v čase. 17. novembra 2013 sa na koncerte Hurts zaľúbila do ich tvorby, ktorá je jej veľkou múzou. Rada číta a trávi čas so svojou rodinou. Kráča k stolu, na ktorom ležia balíky. Skúma ich. Nakoniec ten neoznačený vezme do rúk. Lačne ho otvára. Otáča sa ku mne, s úsmevom skúmajúc zadnú stranu zlatých hodiniek. Nasadzuje si ich, je dojatý. „Ďakujem, vždy si vedela, po čom túžim.“ Lenivo, veľmi pomaly a dráždivo si odopína sponu na opasku. Sadá si predo mňa. „Čo? Čo máš v pláne?“ „Potvorka jedna! Ten výpadok pamäti len hráš, aby si sa vyhla nášmu vzťahu. Si prefíkaná, to vieme všetci. Ale ja viem presne, čo dievčatko ako ty potrebuje...“

Ženy týrané svojím okolím aj najbližšou rodinou sa snažia skryť domáce násilie pred vonkajším svetom. Monika je jednou z nich. Raz si však povedala DOSŤ! Zbavila sa svojho násilníckeho, zvráteného manžela a rozhodla sa žiť s dcérkou Natálkou po svojom. To ešte nevedela, čo jej život prinesie a koľko útrap, radosti a šťastia jej nadelí, keď stretne sympatického a vtipného Erika. Bude tento muž pre ňu vykúpením? Magdaléna Pirožeková žije a tvorí v malebnej podtatranskej obci Ľubica. Venuje sa svojej rodine a pracuje v gastronómii. K písaniu kníh ju inšpirovala túžba po dobrodružstve, niekedy aj za hranicami reality. V detstve snívala o svojom vysnenom princovi. Vyšli jej romány Nádej v utajení a Iba nádej nestačí.

Určite sa vám už niekedy pokazila práčka, televízor, mobil, alebo niečo iné. Nepríjemné, no nič tragické. Môžeme zavolať opravára, kúpiť nový spotrebič, alebo sa bez neho zaobísť. Čo sa však stane, keď sa niečo pokazí v človeku? Nahradíme ho, alebo privrieme oči, dúfajúc, že sa sám utrasie? A čo ak sa to stane vám? Ema prežíva osudovú lásku k ženatému mužovi, no vzápätí i veľké sklamanie, ktoré ju po nervovom zrútení dovedie až na psychiatriu. Po mesačnom pobyte v nemocnici jej doktor navrhne, aby si začala písať denník. Je to vraj spôsob, ako sa otvoriť, vyrozprávať a po rokoch dobrovoľnej izolácie opäť naštartovať do života. Súčasťou tohoto denníka má byť i akési poznanie dňa, ktoré nevyčíta z múdrej knižky či časopisu, ale dopracuje sa k nemu sama. A tak sa Ema, plná zlosti, irónie a nechuti k životu, púšťa do písania... Mária Blšáková (1967) Roky žijúca v krásnom podtatranskom kraji. Milovníčka písaného slova, ku ktorému v školských časoch výdatne prispievala. Neskôr svoje práce ukladala do šuplíka, kým ju priatelia nepresvedčili, že jej tvorba má čo povedať i širšiemu okoliu. A tak v roku 2014 vyšla jej prvotina s názvom Kaleidoskop. Písanie je pre autorku nevyhnutnosťou. Ako sama hovorí, má malú hlavu na to veľké množstvo myšlienok a nápadov, ktoré sa v nej skrývajú. Pri mojom šťastí mi mohlo dôjsť, že tento rok začne na totálne hovno. A k tomu si nedávam žiadne šance zmeniť chod udalostí na... čo i len trochu únosnejšiu mieru. Akosi som to cítila i keď zjavne nie som Sibyla. (A ešte sa mi to aj rýmuje.) Takže, ako začať tento absurdný monológ? Možno je najvhodnejšia holá pravda, bez jediného cingrlátka, bez riasenky, či obočenky. Len taká... s holou riťou, bez príkras, neschovávajúca sa za nič. Skrátka mi preplo. Odpuste drahí čitatelia, ale toto nebol môj nápad. Som len pokusným zajačikom niekoho, kto si myslí, že ma spasí svojimi žvástami a z nosa vytiahnutými teóriami o schopnosti samouzdravenia človeka. Veľmi pohodlná metóda. Prečo sa mám uzdravovať sama, keď ma do stavu mentálneho žebráka dostali iní? Ja s tým predsa problém nemám, že som šibnutá. Máte ho vy? Prosím, riešte ho!

Mladá žena so starým mužom vyvoláva úsmev. Stará žena a mladý muž tiež, lenže celkom iný úsmev. Keď sa to však stane vám, prestanete sa škľabiť. Najprv sa vám nechce uveriť, že ten zbožňujúci mladý pohľad patrí len vám. Potom rozoberiete všetko na drobné, a napokon, keď to prijmete ako prirodzenú vec, príde aj šťastie. Úsmevy sú tu stále, ale tie vám už nevadia. Ste v tom až po uši. Príbeh lásky, akú si nezaslúži ani jeden z tých dvoch. Števa Opremčáková (1957, Rožňava) vyštudovala sociálne právo. Autorka projektu azylového domu pre bezdomovcov a sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej uviedla tieto projekty do života aj v Košiciach. Autorka románov Zatiaľ navždy, Židovská krv, V Írsku prší inak, Planisko, Každý má svojho Igora a Ja, svokra. Viac na http://www.facebook.com/stefania.opremcakova a http://opremcakova.blog.sme.sk/ „Aj ja ťa milujem.“ Reagovala som presne podľa očakávania, podľa šablóny. Všetko ako má byť. Ako v povinnej jazde. Ale to bolo vlastne posledné takéto ráno. Potom to už šlo rýchlo. Keby človek vedel, že je to posledný raz, zapamätal by si aspoň aké bolo počasie, alebo hocičo iné, čo by dokreslilo spomienku. Ale tak to nefunguje.

Keď sa žena sklame, zatne sa, že už nijaký vzťah nechce. Na dobu určitú. Nikoho... Skoro nikoho... Vlastne si jej rozhodnutie vyskúšal vesmír a priplietol jej do cesty urasteného sexi chlapa. A hneď dvoch... Zrazu sa stratí nechuť a život naberá na obrátkach. Ale len pomyselne. Pretože to nie je cesta, ktorou sa treba vydať. Keď citová investícia je vyššia ako výnos. Keď život nie je len o sexe... Katarína Randová (1985, Žilina) pracuje ako sales manažér v stavebnej firme. Má dve dcérky, žije v Žiline. K napísaniu knihy Beh na dlhú trať ju postrčili práve nepríjemné životné udalosti. O sebe povedala: „Ja som ja. Človek s kapsou snov, ktorú túžim vyprázdniť tým, že si tie sny splním. Držím sa hesla Carpe diem, ale všetko s mierou. Milujem svoju rodinu, priateľov a v neposlednom rade svoj život. Lebo každý ho máme taký, akým si ho urobíme.“ „Ja neviem, či to vydržím...“ Telefonát ma prebral. Zdvihla som a z druhej strany som počula len tiché: „Nebudem na teba ničím tlačiť. Rozhodni sa sama. Ak povieš nie, budem to rešpektovať.“ Moje tiché mlčanie bolo veľmi dlhé. „Príď...“, morálny boj samej so sebou bol ťažký, ale vyhrala túžba a vášeň. Spomínala som, že nohavičky sa pri ňom vyzliekajú samé? S mojimi už potom veľa práce nemal...

Klasický, skutočne-neskutočný príbeh mladej Lenky. Býva s mamou a babkou. Je v poslednom ročníku na strednej škole. Po skončení chce odísť pracovať do zahraničia za lepším životom. Na lásku veľmi neverí a ani ju nevyhľadáva... Kým nestretne Riša. Ten jej zmení život a obráti priority. Naučí ju ľúbiť a ona mu to vracia tým, že stojí pri ňom, keď jeho mama umiera. Dostáva sa do sveta dospelých, ktorý sa jej vôbec nezdá fér. Raz v noci ju znásilní neznámy muž. Myslela si, že nič horšie sa jej nemôže stať, ale mýlila sa... Dominika Würll (1991, Prešov). Vždy si ide za svojím. Nepozná slovo nie. Miluje svoju rodinu, manžela, dcéru Sárku, knihy, herca Sylvestra Stalloneho, hokej a filmy so šťastným koncom. Býva na východnom Slovensku, kde je šťastná. Nemala som síl ani plakať, aj keď sa mi veľmi chcelo. Cítila som sa bezmocne. Potrebovala som ho vidieť, objať ho a pobozkať, lenže on už o to nestojí. Nerobilo mu problém, aby si niekoľko mesiacov po našom rozchode hneď našiel nový vzťah. Debil. A vraj ma miluje. Chlapi sú rovnakí, nie je to len taká fráza, je to pravda. Všetci. Od hajzlov až po svine. Vzala som čipsy a zapla telku. Práve dávali Priateľov, môj obľúbený seriál. Kašlem na všetko. Život si riadime sami a ja si ho zariadim tak, že budú všetci pozerať.

Aj vám chýba v domácnosti chlap a keď treba niečo opraviť, ste bezradná? Alebo by ste potrebovali aj niečo iné? Sex, lásku, porozumenie? Či len osvieženie v horúcich letných dňoch? Potom je hodinový manžel pre vás ideálnym riešením. Hodinový manžel je román o mužovi, ktorý vie opraviť všetko okrem vlastných vzťahov. Keď vstúpi do domu, kde žijú tri generácie žien a kde chýba mužská ruka, má chuť utiecť. Presila žien mu nedá šancu. Ktorá v súťaži o chlapa zvíťazí? A bude toto víťazstvo vôbec výhrou, alebo... Jana Graterová sa spočiatku venovala len písaniu poviedok a je jednou z finalistiek literárnych súťaží Mám talent a Poviedky o strachu. Vo februári 2013 jej vyšla pod pseudonymom prvá kniha Imidž šelmy, ktorá bola vydaná aj v českom jazyku (Jako šelma). Nasledovali knihy: Za všetkým hľadaj chlapa, Hajzlík na divoko, Horká ako čokoláda a Valentína. [email protected] Nina si odkašľala, vystrúhala dôležitý výraz tváre a spustila vlastnú verziu toho, čo si prečítala na nete: „Hodinový manžel je univerzálny pomocník do domácnosti, ktorý urobí všetko, čo potrebuje žena bez chlapa...“ „Niečo ako kuchynský robot?“ skočila jej do reči Anabela a Nina dvakrát prevrátila oči ku stropu. „Takže, aj... TO?!“ jej matke sa rozjasnila tvár. „Možno za príplatok,“ zasmiala sa Nina. „Mami, neteš sa! Iste to bude nejaký spotený a špinavý robotník,“ dodala, avšak v mysli jej matky sa zjavil celkom opačný typ muža. Taký, čo robí striptíz za peniaze a zjavne nie je homosexuál.

Ondrej, majiteľ realitnej agentúry, sa po rokoch emigrácie vracia z Nemecka na Slovensko. Splnil sa jeho veľký sen – po revolúcii, v malej privatizácií, sa v rodnej Bratislave dostal k vysnívanej secesnej budove s reštauráciou, kaviarňou a hotelovými izbami. Keď budovu vyplatil a mal v ruke list vlastníctva, brutálne udrela mafia... Iva N. Kefforts vyštudovala žurnalistiku, venuje sa autorskej tvorbe v printových a elektronických médiách. Ako novinárka sa pohybuje v tých najrôznejších, často i okrajových prostrediach. Patrí medzi ne aj nebezpečný priestor plný násilia, vrážd, nelegálneho podnikania a veľkých peňazí, z ktorého čerpá námety pre romány. Venuje sa právam menšín, je aktívna pri ochrane zvierat, angažuje sa pri podpore zákonov, ktoré by im zabezpečili spravodlivú kvalitu života. Je autorkou troch čitateľsky úspešných kníh. Žije a tvorí v Bratislave.