Najnovšie - Časopisy strana 3 z 12

Hranice možného sa neustále posúvajú. Zatiaľ čo v mnohých oblastiach progres vítame, v iných začína rapídnosť technologického vývoja otvárať aj etické otázky. K odborom, ktoré sa venujú ľudskému telu, sa s otázkami pridávajú ďalšie, tie, ktoré sa týkajú vnútorného sveta človeka. Nás, prirodzene, zaujíma hudba – jej tvorba a interpretácia. Technológie už dokážu napodobniť zvuk hudobných nástrojov a ľudský hlas so všetkými možnosťami ich umeleckého tvarovania. (Úvahy nad komponovaním pomocou AI ponechávame teraz bokom.) Na jednej strane ide o krok na fascinujúce pole, na druhej strane otváranie obzorov, ktoré môžu zásadne zmeniť sociálnu štruktúru tvorcov hudby a im pomáhajúcich profesií. Zmeniť optiku nazerania na hudobný výkon a zmysel hudobnej kritiky. Aj o týchto témach sme hovorili s klaviristom a skladateľom Mikim Skutom, ktorý je svetom technológií už dlhšie fascinovaný a umelú inteligenciu začal využívať aj pri interpretácii vokálnych partov svojich skladieb. Koncom minulého roka rozvibrovala svet tradičných médií i sociálnych sietí téma novej verzie slovenskej štátnej hymny od Oskara Rózsu. V rozhovore s Gabrielou Huskovou, ktorá bola pri zrode prvej oficiálnej verzie hymny v ére samostatného štátu, sme sa snažili držať emócie na uzde a prezentovať predovšetkým fakty o dejinách a súčasnosti tohto štátneho symbolu. Tému dopĺňa aj pohľad skladateľa Petra Zagara. Huslista a umelecký vedúci súboru Musica aeterna Peter Zajíček je zakladateľskou osobnosťou hnutia starej hudby u nás. Dôležité osobné i profesionálne jubileá zanieteného znalca staršej hudobnej literatúry a jej interpretačných špecifík rámcujú spomienkový rozhovor, ktorý s ním viedli mladí hudobníci. Výročie oslávil aj festival NEXT. Akým problémom čelí festival experimentálnej a improvizovanej hudby vo svete zmietanom kultúrnymi vojnami? Sláva Krekoviča sa pýtal Robert Kolář. Kapitoly z jazzových dejín formou rozhovorov s prominentnými hudobníkmi sa nám dobre osvedčili v cykle Hovory G, kde sme sa venovali jazzovej gitare. V tomto roku spúšťame Hovory T z dejín jazzovej trúbky. Sprievodcom prvého dielu je významný český hudobník Pavel Klikar. V našom prvom dvojčísle je však toho oveľa viac – koncerty, operné recenzie, recenzie CD či tradičná hudobná poviedka od Vandy Rozenbergovej. V závere jedno dôležité ospravedlnenie: prvé dvojčíslo Hudobného života v roku 2025 sa k vám v tlačenej podobe dostáva s výrazným oneskorením pre technické problémy pri spúšťaní nového štátneho administratívno-účtovného systému. Za meškanie sa ospravedlňujeme, aj keď jeho dôvodom bola „vyššia“ moc. Veríme, že ste si čakanie vynahradili návštevami našej internetovej verzie.

V hlavním tématu posledního letošního čísla jsme se vydali na Slovensko prozkoumat aktuální situaci v ochraně přírody, občanské společnosti, lidských právech nebo kultuře. Přiblížíme též záplavy ve Španělsku, dilema s Kachovskou přehradou, důvody pro sbírání hub nebo festival Ji.hlava. Rozhovory jsme tentokrát vedli s běloruskou umělkyní Rufinou Bazlovou, majiteli nakladatelství Absynt nebo ekologem Bedřichem Moldanem. Těšit se můžete i na recenze knihy Klimasmutek nebo filmu Pracovní síla.

V prvním čísle 34. ročníku nahlížíme složitou situaci v ochraně zdejší přírody, krajiny, lesů či městské zeleně. Dále přibližujeme nástup iliberalismu, kamery na jatkách, zvířata na ulicích Prahy, znečištěné řeky Sejm a Desnu, kauzu Nové Heřminovy, komunitní zahrady, Tišnovskou spižírnu či podcast Slast, hovoříme s Martinem Čechem z Nadace Partnerství. V Kulturní zahradě vás zavedeme do drsného Grónska, představíme biomimikry a v nové eseji Luďka Čertíka naše okřídlené bližní.

Marcová Evita už v predaji! Byť šťastná je najlepšia forma vylepšenia! Je tu jar, plná sviežosti a farieb. Doprajme si slnečné lúče, odvážne strihy, farebné doplnky a mladistvé líčenie. Exkluzívny rozhovor s Nelou Pociskovou: ,,Keby neboli deti, bola by som inde.“ Radosť zo života udržuje mladistvú energiu, skúsme robiť veci, ktoré nám prinášajú radosť. Nová Evitovka “Maj ma rád” prichádza už v marci do kníhkupectiev! Viktor Horján, herec divadla GunaGu, si užíva život, cestuje, teší sa z lásky, jubileí a nových zážitkov. Oblečme sa do outfitov podľa žien, ktoré uznávame. Facejoga revolučný spôsob na posilnenie tvárových svalov, zmiernenie vrások a zdravú pleť. Herec Štefan Martinovič, ktorý brázdi Peru, má výbornú pamäť na texty, arachnofóbiu prekonal v Kolumbii. Vedomé dýchanie pomáha predýchať stres a hektiku, prináša pokoj a rovnováhu.

Valentín mesiac „Lásky“ oživte svoj šatník zmyselnou červenou Exkluzívny rozhovor s Natáliou Germáni. „ Som aktívny človek, aktívne aj oddychujem.“ Byť úspešné a nezblázniť sa z toho - príbehy žien, ktoré stíhajú všetko Kortizol „hormón stresu“ čo všetko by sme o ňom mali vedieť Eva Pavlíková, Adam Ďurica, Bruno v rozhovoroch Masterdating: nový trend randenia Šetrite svoj čas: rady pre rýchle a efektívne upratovanie Jednoducho, chutne a hlavne bez hromady riadu: tie správne recepty, ktoré vás presvedčia

Presne 98 strán, 22 článkov, 18 autorov, dve ankety s osobnosťami na poli umenia a umelej inteligencie, desiatky ikonických fotografií i prehľadné infografiky a grafy. Aktuality.sk vám už po šiesty raz prinášajú analýzu najdôležitejších domácich udalostí roka v súvislostiach – magazín Kauzy 2024. Mimoriadny špeciál vychádza tento rok v elektronickej podobe a mapuje všetky kľúčové udalosti. Od časovej osi atentátu cez kobercový nálet na kultúru po víťazov i porazených vládnej konsolidácie. Od dôsledkov povolebného vytriezvenia cez amnestiu našich ľudí a policajnú brutalitu po slabiny Roberta Fica. Od statkov klanu Gašparovcov cez pseudobádanie Petra Kotlára na poli očkovania až po vedeckú analýzu najrozšírenejších potravinových hoaxov. Od pohľadu na neistú budúcnosť našich národných parkov po revolučné zmeny i odvrátenú stranu umelej inteligencie. A to je len malá ochutnávka z pestrého obsahu magazínu Kauzy 2024. Novinkou tohto ročníka sú odpovede na vaše otázky, ktoré ste adresovali redakcii Aktuality.sk.

Rozhovor: Rád prekvapujem, aj sám seba (Pierre-Laurent Aimard) Jubileum: Splnené sny a vďačné návraty (ŠKO Žilina) Fenomén: Rozčerené vody (Miroslav Beinhauer) Koncerty a festivaly: Slovenská filharmónia – Štátna filharmónia Košice – ŠKO Žilina – Hudba dneška v SNG – CODEnsemble – Albrechtina – Melos-Étos – Bratislava Mozart Festival Auris interna: Skupinová synchróniaBravo Ronalda ŠebestuHudobné divadlo: Výlet berlínskeho Janáčka do Brna (Festival Janáček Brno) – Triptych v meste Guggenheimovho efektu (Bilbao) Jazzové laboratórium: Chris Potter: Moment´s Notice Jazz koncert: The Crosscurrents Trio Poviedka: Vanda Rozenbergová: Flákač Recenzie CD „Festival otvára otázky o slobode v umení a možnostiach hudobného vyjadrenia v dobe, ktorá prekonala tradície a neustále redefinuje hranice estetiky. Prelína sa na ňom história s budúcnosťou, tradícia s experimentom, a hudba získava nový význam – nielen ako estetický zážitok, ale aj ako podnet na premýšľanie a porozumenie. Zároveň vytvára jedinečný priestor pre komunitu, ktorá sa tu stretáva, diskutuje, zažíva a zdieľa svoje dojmy“ Mladá skladateľka Haimoni Balgavá píše o tohtoročnom 33-ročnom festivale Melos-Étos (s. 8), o festivale súčasnej hudby a akoby písala o kultúre, umení ako takých. Pretože áno, tie by mali byť o slobode, o prelínaní starého s novým, tradičného s novátorským, o kráse, zážitku ale aj o impulzoch na premýšľanie a kultivovanie priestoru medzi nami. A poznámka na okraj: áno, aj to „prekonávanie tradície“ je v umení jednou z hodnôt. Nepokúšam sa o žiadne definície, len premýšľam, obzerám sa dozadu a snažím sa nazrieť dopredu. Budem sa opakovať, ale opäť sa mi vynárajú tie aktuálne pokusy „zhora“ definovať, čo je a čo nie je (správna, vhodná, slovenská...) kultúra. Tie pokusy, čo nevznikajú v diskusii, a už vôbec nie v odbornej, sebaodhaľujúc svojich „normatívcov“ v nekompetentnosti. Hlavným hosťom festivalu Melos-Étos bol klavirista Pierre-Laurant Aimard, legendárna postava novej hudby druhej polovice 20. storočia, neustále v špičkovej kondícii aj vďaka svojej programovej a vášnivej otvorenosti voči ustavične sa meniacemu svetu. Klaviristovi Ivanovi Šillerovi venoval krátky no koncentrovaný čas (s. 14). Melos-Étos sa prvýkrát decentralizoval a prestížny úvodný koncert umiestnil na východ, kde v košickej Kunsthalle náležite experimentoval s priestorom i časom. Niekedy sa staré nestane tradíciou (aj o tom sú festivaly ako Melos-Étos) a ako dobový experiment prežíva v múzeách (fyzických či metafyzických). Ale kultúra je živý, aj nepredvídateľný proces, občas so zázračnými schopnosťami revitalizácie či priam resuscitácie. O tom je náš rozhovor s českým klaviristom Miroslavom Beinhauerom, ktorý – zdá sa, že ako jediný na svete – sa naučil hrať na jedinom použiteľnom šestinotónovom harmóniu, unikátnom, takmer storočnom komplikovanom nástroji, skonštruovanom na podnet Aloisa Hábu. Nezostalo však len pri výstrednom sólo geste a možnosti komponovať akustickú mikrotonálnu hudbu sa chopili skladatelia z celého sveta (s. 29). (Hudobné) dejiny hodili výhybku. Vážení čitatelia, čítate decembrové číslo Hudobného života, a to je samozrejme príležitosť poďakovať sa za vašu priazeň v odchádzajúcom roku a zaželať vám (i nám) dobrý rok ďalší. Nech vaše životy plynú tak, ako si to prajete – či už priamočiaro alebo v pekných výhybkách. Ale vždy kropené živou hudbou... Andrea Serečinová

Advent bez stresov! -Kalendár pohodlného upratovania až do Vianoc -Červená vládne vianočným večierkom aj štedrovečernému stolu -Vianoce Sloveniek za hranicami a Vianoce cudziniek na Slovensku -Tipy na darčeky podľa vášho rodinného rozpočtu -Vianoce bez priberania s odborníkmi -Rozhovory: Renáta Ormandíková, Jana Kolesárová, Šarkan, Jaro Slávik

„Bolo by popretím základnej myšlienky nášho festivalu a proti jeho duchu, ktorý sa zrodil z étosu novembrovej zmeny, z autentickej túžby po duchovnej a fyzickej slobode, ak by som nekonštatoval, že dnes zažívame otvorenú reštauráciu metód, ktorými si politická moc – za výdatnej pomoci mocenských nástrojov – s nebývalou bezohľadnosťou, cynizmom a potešením nárokuje byť jediným a konečným arbitrom kultúrnych, umeleckých (estetických) hodnôt a etických noriem života.“ Slová Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra, ktoré vydáva náš časopis, v programovom bulletine nedávno skončeného festivalu Melos-Étos tnú do živého. Vzhľadom na aktuálnosť textu v kontexte 25. výročia Nežnej revolúcie a niekoľkomesačné neutíchajúce turbulencie v slovenskej kultúre prinášame text v plnom znení (s. 2). Život však plynie a (zatiaľ) aj v kultúre míňame pozitívne míľniky, ktoré sa snažíme v Hudobnom živote zachytávať s odbornou erudíciou, pútavo a (ešte stále) aj v atraktívnej tlačenej verzii, ku ktorej nám stále častejšie adresujete nadšené reakcie. Každá nás veľmi povzbudzuje, ďakujeme... V Slovenskej filharmónii sme si všimli nielen 75. výročie, ale najmä objednávku nového diela Ľubice Čekovskej Dom hudby v siedmich obdobiach, ktoré sa stalo míľnikom, pokiaľ ide o zákulisie jeho vzniku. Okrem filharmónie stoja za objednávkou aj dvaja súkromní partneri, čo je v systéme absentujúceho sponzorského zákona mimoriadne záslužným činom (recenzia koncertu – s. 9, rozhovor – s. 24). Tiež ďakujeme... Britský Manchester sa koncom októbra stal centrom „hudby sveta“ a Hudobný život bol pri tom. Najväčšia medzinárodná platforma pre world music, hudobný veľtrh WOMEX, oslavoval 30 rokov hudby kypiacej životom, naplno načierajúcej zo žriediel hudobnej Zeme a premiešavajúcej jej vody v najrôznejších kombináciách a pomeroch. Bol to zážitok... (s. 13) Opäť si všímame koncerty, dianie v hudobnom divadle doma i v zahraničí, recenzujeme nové nahrávky. V rozhovore so známym bratislavským hudobným organizátorom Matejom Šálkom poodkrývame zákulisie vzniku neklasických koncertov a festivalov s atraktívnou zahraničnou účasťou (s. 28). Tým, ktorí sa chcú hlbšie vnoriť do jazzovej problematiky, ponúkame opäť Jazzové laboratórium (s. 31) a tým, ktorí s hudbou radi vzlietnu vyššie na krídlach literárnej fantázie aj ďalšiu hudobnú poviedku písanú pre Hudobný život od Vandy Rozenbergovej. Tešíme sa na vás v decembri, ďakujeme! Andrea Serečinová

Kdo opanoval globální trh s oblečením? Je Rohlík zeleně nalakovaný jednorožec? Jak si pořídit farmářské výrobky online? Existují ekologicky šetrnější e-shopy? Jak si v Indii vedou pastevci a tkadleny? Proč jsme si našli obětního beránka povodní? Co přináší zvířecí fotožurnalistika? Proč klimatizace zároveň pomáhá i škodí? Jak si zachovat chladnou hlavu? Proč jsou oceány džunglí? Jak sdíleně pečovat o půdu? Co nás čeká po antropocénu? Odpovědi nejen na tyto otázky najdete v novém čísle časopisu Sedmá generace. V tématu podzimního čísla se věnujeme environmentálním souvislostem online nakupování. Kristýna Kousalíková si posvítila na čínské oděvní e-shopy Temu a Shein, Karolína Kupková rozebírá, jestli se Rohlík.cz nedopouští greenwashingu, Adriána Henčeková přibližuje klady a zápory donáškových služeb, Kristýna Čermáková vysvětluje, jak můžete online nakoupit farmářské výrobky, Ivana Míšková si všímá environmentálně šetrnějších e-shopů a filosof Ján Markoš to vše obohacuje o Kanta. Následně nás Naďa Johanisová počtvrté a naposledy zavede do Indie, tentokrát za pastevci a tkadlenami. V Kurzu mediální sebeobrany se tentokrát Radovan Plášek věnuje mediálnímu obrazu letošních povodní, načež nás Jana K. Kudrnová a Ivo Dokoupil fotoreportážně provedou zaplaveným Bruntálskem. Podílem klimatizačních jednotek na změnách teplot se zabývá Žaneta Jansa Gregorová, zatímco Ester Dobiášová přibližuje nástup zvířecího fotožurnalismu a rekapituluje letošní rozhovory o myslivosti. V Kulturní zahradě na vás čeká obsažný vhled do nastupujícího světa symbiocénu od Jiřího Zemánka, doplněný o recenze na knihy Oceán mimo zákon a Průvodce klimatickou úzkostí. K rozhovoru si Tomáš Uhnák pozval ex-ředitelku Biodynamické nadace pro půdu Gabriel Kaye, která mu mimo jiné řekla: „Konečným cílem je vytvořit podmínky pro sdílené vlastnictví a péči o půdu, kde se komunita aktivně podílí na jejím užívání a profituje z něj, čímž přispívá k obnově půdy jako společného statku.“ I v tomto vydání též najdete pravidelné sloupky a rubriky: pozitivní Terrapii, feministickou La Lupu věnovanou kampani proti obtěžování v MHD, eko-publicistické Nedej se! či přehledy nových knih, eko-událostí, nadějných zvěstí, vašich ohlasů a budoucích akcí.

Čo je lepšie? Byť single alebo vo vzťahu? - Je to dokázané: Zadaní ľudia žijú dlhšie! - Nešťastná láska nie je nešťastie. Naučí vás, čo je podstatné. - Byť single je príležitosť, nie chyba. Využite toto obdobie na rast a spoznanie samej seba - Pracujte na svojej emočnej inteligencii a budete ľuďom viac rozumieť. - Dajte šancu single parties. Mnohí stretli svoju pravú lásku práve tam! - Optimizmus neznamená popieranie reality, znamená len to, že sa človek viac teší ako trápi. - Maderoterapia: Prírodný spôsob ako podporiť svoje zdravie a krásu - Vyskúšajte kozmetiku s pupočníkom ázijským. Môže zachrániť vašu pleť

Koncerty a festivaly: Otvárací galakoncert 105. sezóny Opery SND – Konvergencie – Arte pro arte – MOF Ivana Sokola – Bratislavské hudobné slávnosti, Katedrálny organový festival Bratislava 2024 Auris interna: Spomaliť Z organového kokpitu: Prebudenie s Brucknerom Hudobné divadlo: Činoherný festival plný hudby (Plzeň) - Daubnerovej polemická Bystrouška (Opera SND) - Smetanov skvost v koncertnej forme (BHS) Rozhovor: Posolstvo zašifrované v hudbe sa poraziť nedá (J. Lupták) Reportáž: Alchýmia fagotovej trstiny Nová hudba: Som na ceste, ktorou som chcel ísť (S. Hvozdík) História: Janáček a jeho dlhá cesta k uznaniu Jazz: Jazzové laboratórium: Radovan Tariška - Jazz v emigrácii: Tomáš Lukáč V stredovekom kostole v nemeckom Halberstadte hrá organ len jeden tón. Aj dva roky. Od r. 2003 sa tu totiž uvádza skladba As Slow as Possible od Johna Cagea. Skladateľ presne neurčil, ako dlho má znieť skladba s názvom Tak pomaly, ako je to možné, a tak v Halberstadte bude znieť 637 rokov. Ako píše Jakub Filip vo svojom stĺpčeku: „...iniciatíva má značne transcendentálny charakter a pripomína nám tvrdohlavý optimizmus, ktorý bol vlastný nielen Johnovi Cageovi a mnohým iným skladateľom v dejinách, ale aj hudobníkom a dobrovoľníkom zapojeným do tohto unikátneho projektu: že celé generácie ľudí síce časom odchádzajú, ale hudba, ktorú jej predstavitelia vytvorili, tu ostáva.“ (s. 3) V októbrovom Hudobnom živote píšeme aj o tom, že „tu“ zostávajú aj výsledky činnosti profesionálov, ktorí vytvárajú podmienky na vznik hudby a jej šírenie. Jozef Lupták rekapituluje 25 rokov Konvergencií, ktoré sa stali fenoménom na scéne slovenských festivalov (s. 16) a medzi riadkami reportáže z dielne Sergeja Michaľčuka, špičkového výrobcu fagotových strojčekov, vnímame nadčasový presah „remesla“ cez interpretačné umenie (s. 20). V rozhovore s mladým úspešným skladateľom Samuelom Hvozdíkom sa dostávame akoby naspäť k odkazu Johna Cagea, keď popri iných podnetných informáciách o procese autorského hľadania, spomenie: „Býval som maximalista, dnes sa snažím nie pridávať, ale uberať materiál, odhaliť veci až na kosť“ (s. 25) Píšeme o premiére Janáčkovej Líšky Bystroušky v Opere SND (s. 10), ale aj o Janáčkovej náročnej ceste za uznaním vlastnej modernej vízie „ľudového“ v hudbe (V. Fulka, s. 28). Či o Tomášovi Lukášovi, ďalšom úspešnom jazzmanovi v zahraničí (s. 34). Hudobný život opäť uzatvára pokračovanie našej spolupráce so spisovateľkou Vandou Rozenbergovou. Čítajte nás pomaly, tak ako je to len možné... Andrea Serečinová

O najlepších obdobiach v našom aj vašom živote. -Viete, aké bolo najkrajšie obdobie vášho života? Tieto Slovenky v tom majú jasno. -Odpojte sa na pár dní a doprajte si digitálny detox. 6 krokov, ako na to. -Počuli ste o spoluzávislosti? Je to vtedy, ak žijete viac život iných ako ten svoj. Ako z toho von? -Najlepšie obdobie v manželstve je každé. Čo robiť, aby to tak aj bolo? -Vyhorenie už dávno nie je iba pracovným problémom. Ako rozpoznať varovné signály. -Vlastní jednu z najväčších zbierok artefaktov spojenú s Titanicom. A je Slovenka. -„Zažila som choroby, ktoré u nás poznáme len z kníh“, pútavý rozhovor o živote a práci vo Východnej Ugande. -3 známi muži a otvorené spovede. Boris Hanečka, Ondrej Kandráč a Ján Tribula.

ROZHOVORY: Nora Skuta: Vnímať dokážeme len to, čo máme sami v sebe, Eugen Prochác - 25 rokov peknej hudby OSOBNOSTI: L. Kačic a M. Bázlik - Fúga je aj harmónia protikladov SUBITO: S Ronaldom Šebestom o naplnení druhého sna KONCERTY A FESTIVALY: Festival peknej hudby, Viva Musica! Festival, Hortus Artis, Slovenské historické organy 2024, World Music Festival 2024 HUDOBNÉ DIVDLO: Oáza rozmanitosti a výziev v Aix-en-provence VZDELÁVANIE: Slovenský mládežnícky orchester opäť na kurzoch FILM: Fikret Amirov (večne živý)... JAZZ: Jazzové laboratórium: Dušan Húščava (Sweet Georgia Brown), Jazz v emigrácii: Nikola Bankov RECENZIE CD albumov Milí čitatelia, v poslednom čase sa veľa debatuje o tom, aká je, či aká by mala byť „slovenská kultúra“, teda kultúra v našej krajine – na Slovensku, kde tvoria, žijú, pracujú občania rôznych národností, etník, vierovyznaní, menšín, ľudia rôzneho veku, vkusu a vzdelania. Na túto tému počúvame, čítame všeličo. Najlepšie odpovede na to, aká naša kultúra je, nájdete, ak osobne navštívite divadlá, kiná, koncertné sály, operné domy, folklórne festivaly, galérie či múzeá. Ak si prečítate knihy či kultúrne časopisy. Najlepšie odpovede na to, aká by naša kultúra mala byť, dostanete od tých, ktorí na pódiách hrajú, spievajú a tancujú, od tých, ktorí vytvárajú literárne texty, choreografie, divadelné, filmové či operné réžie, maľujú obrazy, robia sochy, ale aj od tých, ktorí týmto tvorcom na prácu vytvárajú podmienky, či od tých, ktorí ich prácu odborne hodnotia a skúmajú. Určite však odpovede na tieto otázky nehľadajte u politikov. Ak chceme rozumieť slovám či gestám povolaných, musíme byť na ne vnútorne pripravení. Pretože ako vraví v aktuálnom rozhovore pre Hudobný život klaviristka Nora Skuta: „Všímame si, preciťujeme len tie javy, ktoré s nami rezonujú, ktoré sami máme v sebe.“ Verím, že v približovaní sa ku kráse vám pomôže aj náš časopis. Andrea Serečinová

Všetko o menopauze -Pri známych ľuďoch máme niekedy pocit, že ich poznáme. Zuzana Kanócz otvorene aj o situáciách, o ktorých sa žiadnej z nás nehovorí ľahko. -Prechod do menoupauzy nemusí byť strašiakom. Ako ho zvládnuť? -Poradíme čo robiť, aby menopauzu prežil aj náš vzťah. -Vraví sa, že čo telu dáte, to vám telo vráti. Ako je to v skutočnosti s kolagénom? -Diana Fabiánová zo zoznamky pre nezadaných: Ako sa randí v zrelom veku a aké úskalia to prináša? -Trápi Vás nadmerné potenie? Pomáha aj botox! -Rozhovor s Mirkou Partlovou aj o tom, kedy si uvedomila, že má vlastne obrovské šťastie.

Rozhovor: Ustavične „under maintenance“ (Yamandu Costa) * Reportáž: Pendereckého akordy stromov * Koncerty: Pražská jar - Štátna filharmónia Košice – Slovenská filharmónia - Štátny komorný orchester Žilina - Hudba dneška v SNG – London Symphony Orchestra – Dom-Albrechtovcov * Festivaly: ISCM World New Music Days 2024 - Medzinárodné dni Šostakovičovej hudby - Mníchovské bienále - Mesto v pohybe * Za vôňou nástroja: Museo Colombano, Bologna * Hudba a technika: Sladký analógový život * Na cestách s hudbou: Gajdošské reminiscencie zo Škótskej vysočiny * Vzdelávanie: Obohatiť sa skúšaním nových vecí (Matej Sloboda) * Spomíname: Za Vladimírom Bokesom * Hudobné divadlo: Janáčkovo divadlo Brno - SNM Martin - Viedenská štátna opera - Opera SND * Jazz koncert extra: Lash & Grey featuring Dan Bárta & Robert Balzar * Jazz Koncert: Gonzalo Rubalcaba, Three Pianos * Jazzové laboratórium: Nikola Bankov (Song for My Country) * Jazz v emigrácii: Mária Reháková * Recenzie CD, knihy Letný Hudobný život je nielen plný zvukových dojmov, ale aj vonia kvetmi, šumom lístia, morského i horského vzduchu a posypali sme ho jemným prachom prázdninových ciest. Cestovali sme na Faerské ostrovy na ISCM World New Music Days, do Mníchova na ultramoderné Bienále, ktoré uvádzalo aj „road operu“ so zábleskmi reality show, na Škótsku vysočinu za miestnymi gajdami, do bolonského Museo Colombano za unikátnou zbierkou klávesových nástrojov, ale aj do poľskej dedinky Lusławice, kde v 15-hektárovom lesoparku-arboréte môžete popustiť uzdu fantázii a zapnúť všetky vnemové receptory – tak ako to robieval jeho autor a majiteľ Krzysztof Penderecki. Na nemeckom vidieku, konkrétne v Gohrischi „na slame“ sa zasa konal prestížny šostakovičovský festival. Na svoje minulé i budúce pracovné cesty nám dovolila nahliadnuť jazzová hudobníčka Mária Reháková... Doma sme sa lúčili so skladateľom a pedagógom Vladimírom Bokesom, na stránkach nášho časopisu cez spomienky jeho troch žiakov. V Novom Meste nad Váhom sme sa stretli s Petrom Sedlákom, ktorý sa pred rokmi upísal zvodom analógového zvuku. Do svojho vnútra nechal nazrieť brazílsky gitarista Yamandu Costa, hviezda tohtoročného Medzinárodného gitarového festivalu J. K. Mertza. Naša divadelná rubrika sa z Bratislavy (Madama Butterfly) pohla do Martina (The Revelation of St. John), pokračovala cez Viedeň (Cosi fan tutte) do Brna, kde sme zachytili svetovú premiéru novej opery Ľubice Čekovskej Here I am, Orlando. Vychutnajte si koniec leta aj so zaujímavým čítaním o hudbe... Andrea Serečinová

O tom, že leto je najlepší čas na refresh. -Zaujímavý rozhovor s Kristínou Siskovou. Čo najšialenejšie v živote urobila? -Nechajte si ihličkami ošetriť tvár. Ako? Poradí odborníčka na akupunktúru. -Aj sebe sa musíme naučiť odpúšťať. Dozviete sa, ako veľmi je dôležité naučiť sa to. -„Ľudia majú pocit, že keď ma vidia v telke, môžu si viac dovoliť“ hovorí sympatická Petra Dubayová. -Čo s telom spraví jedna prebdená noc? Prezradí neurogenetik a odborník na spánok. -15 znakov, že žijete v šťastnom manželstve. -Skvelé dezerty na letné dni od Veroniky Bušovej.

Júlová Evita je už v predaji. O tom, že v lete sa môže všetko. - Zaujímavý rozhovor s Barborou Chlebcovou o tom, aká je v skutočnosti a ako jej hranie ovplyvnilo život. - Milujú more a slnko. Preto si za svoj domov vybrali exotické krajiny. Aký je život v Brazílii, na Cypre, aj na Sardínii? - Kristína Tormová zdieľa na sociálnych sieťach obyčajné veci, zážitky, aj „peknosti“. Čo je pre ňu ale už veľmi intímne? - Netradičná dovolenka. Dosť bolo hotelov, tento rok to skúste inak. Napríklad v karavane. - S Michalom Páleníkom o novom trende nadváhy, tzv. skinny fat. Čo je to štíhla obezita a trpia ňou viac ženy, či muži? - Cestovateľské tipy a inšpirácie na leto s deťmi poradila blogerka Martina Magulová. - Leto bez paradajok si nevieme predstaviť! Takto nám chutia najlepšie!

"Rozhovor: Nepresný smetanovský mýtus (Pavel Kosatík) * Téma: Konzervatóriá: zmenili sa vnútorné i vonkajšie motivácie * Koncerty: Medzinárodný gitarový festival J. K. Mertza – Štátna filharmónia Košice – Slovenská filharmónia – Prešovské dni klasickej gitary – Nitrianska synagóga – Dom Albrechtovcov - Berlínske projekcie budúcnosti klasiky * Auris interna: Revolúcia v králičej nore * Hudobné divadlo: Štátna opera Banská Bystrica: Aida / Theater Dortmund: Zlato Rýna / Keď diva spieva v obývačke * Jazz Koncert: Andrej Farkaš Quartet featuring Robert S. Lakatos * Jazzové laboratórium: Karol Ondreička (Kolesá) * Recenzie CD * Poviedka: Štvrtá zima (Vanda Rozenbergová) „Přál bych si, aby z letošního Roku české hudby vyplynulo, že Smetana se celou dobu vymyká toliko českému ideovému horizontu. Že není jenom nějakým předchůdcem ‚silné sestavy‘ českých skladatelů, které jsem jmenoval, ale že patří mezi ně.“ Známy český historik a spisovateľ Pavel Kosatík odpovedal na viacero „hľadajúcich“ otázok Roberta Kolářa. Do akej miery sa obraz o Bedřichovi Smetanovi stal obeťou pestovaného jednostranného mýtu o ňom ako o „otcovi“ českej národnej hudby? Ako to odsunulo na okraj záujmu viaceré, často dobovo progresívne diela? Dvesto rokov od narodenia Smetanu sa otvárajú otázky na zamyslenie aj mimo geografického a kultúrneho prostredia Čiech a Moravy. „Pôvodne sa predpokladalo, že sa vznikom ďalších konzervatórií zvýši úroveň, ale opak je pravdou. Kedysi sme mali možnosť prijať povedzme 60 žiakov zo 120 prihlásených, dnes k nám na prijímacie skúšky prichádza okolo 50 uchádzačov, prijímame povedzme 46... Priznávam, že u nás býva z prijatých žiakov asi tretina takých, ktorých by sme v minulosti neprijali.“ Postreh riaditeľa žilinského Konzervatória Milana Oravca, jedného z aktérov debaty, ktorá znela v apríli v éteri Rádia Devín a teraz rezonuje na stránkach júnového Hudobného života, pokračuje v debate o kríze konzervatórií, ktorú sme v marci otvorili s riaditeľom bratislavského Cirkevného konzervatória Marekom Vráblom. K spomínaným dvom riaditeľom sa pridala aj zástupkyňa Súkromného konzervatória v Prešove Zuzana Ličková. „Banskobystričania majú dlhodobo šťastnú ruku na skvelých hostí, ktorých z iných domácich scén nepoznáme. ...taký nádherný zvuk, aký z orchestra vydoloval hosťujúci dirigent Oliver Dohnányi – vrúcne sláky, mäkké drevá a technicky suverénne, presné plechy sme v Banskej Bystrici asi ešte nepočuli.“ Recenzia novej inscenácie Aidy v banskobystrickej Štátnej opere od Michaely Mojžišovej opäť pripomína, že opera v regiónoch nielen žije, prináša kvalitu, ale často zatieni aj produkcie v hlavnom meste. Také konštatovanie vie potešiť i zarmútiť zároveň. Z operného sveta odporúčame aj recenziu Roberta Bayera na inscenáciu Petra Konwitschného Zlato Rýna, ktorým skompletizoval svoju nibelungovskú režijnú tetralógiu. Huslista Ján Kružliak ml. informuje o bohatom veľtržnom programe najväčšej predajnej platformy pre klasickú hudbu Classical:NEXT v Berlíne. V Jazzovom laboratóriu prinášame analýzu i noty skladby Kolesá od Karola Ondreičku. Naši recenzenti boli opäť na mnohých koncertoch, počúvali zaujímavé nahrávky a spisovateľka Vanda Rozenbergová sa na život pozrela očami slovenskej violončelistky hrajúcej v islandskom orchestri... To je (skutočný i fiktívny) júnový Hudobný život. Andrea Serečinová"