Najnovšie - Časopisy strana 1 z 12

Evita magazín - čítanie pre skutočné ženy.

Časopis Sedmá generace zachycuje aktuální i nadčasové širší společenské souvislosti současných environmentálních výzev, neopomíjí lidskoprávní témata, menšinové kulturní žánry či nová média.

Evita magazín - čítanie pre skutočné ženy.

Evita magazín - čítanie pre skutočné ženy.

Časopis Sedmá generace zachycuje aktuální i nadčasové širší společenské souvislosti současných environmentálních výzev, neopomíjí lidskoprávní témata, menšinové kulturní žánry či nová média.

Evita magazín - čítanie pre skutočné ženy.

Časopis Sedmá generace zachycuje aktuální i nadčasové širší společenské souvislosti současných environmentálních výzev, neopomíjí lidskoprávní témata, menšinové kulturní žánry či nová média.

Evita magazín - čítanie pre skutočné ženy.

Evita magazín - čítanie pre skutočné ženy.

Evita magazín - čítanie pre skutočné ženy.

Osobnosť: Elena Filippi Rozhovor: Operné štúdio SND - Jolana Fogašová Hudba plus: OĽUN 2.0 Klub: Ladislav Fančovič o Bernsteinovi, Gershwinovi (a Chačaturjanovi) Festivaly: Bratislava Mozart Festival, Nová slovenská hudba, BassFest Koncerty: Štátna filharmónia Košice – ŠKO Žilina – Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor, Česká filharmónia, SOSR Hudobné divadlo: Hamburg - Ruslan a Ľudmila Auris interna: Echo času Recenzie CD Poviedka: Ilustrátorka (V. Rozenbergová) Španielčina má pre nich výraz aficionados. Ľudia totálne zapálení pre nejakú vec, konkrétne napríklad pre hru na historických klarinetoch – ako charizmatický Talian Lorenzo Coppola, ktorý na tohtoročnom Bratislava Mozart Festivale viedol zoskupenie Schöllnast Consort, alebo na kontrabase – ako lektori, ktorí sa v túto jeseň zišli na 15. ročníku bystrického BassFestu. Aficionados sú však aj ľudia, ktorí za týmito podujatiami stoja, menovite Róbert Šebesta a Ján Krigovský a tímy okolo nich. No menovať by sme mohli ďalších a ďalších. Vďaka nim najmä koncertná a festivalová jeseň na Slovensku vždy znamená bohatú žatvu – nech aktuálna situácia v kultúrnej sfére vyzerá akokoľvek nelichotivo… Ďalšou skupinou aficionados sú hudobníci mladšej generácie, ktorí vyštudovali klasickú hudbu, no bytostne milujú folklór a dnes tvoria celkom novú tvár Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu. Viac o histórii telesa, ktoré onedlho oslávi svoju polstoročnicu, ale aj o jeho nových cestách a výzvach, ktorým na nich čelí, sa dočítate v rozhovore s jeho umeleckým vedúcim Jánom Kružliakom ml. Podobnú dávku entuziazmu a tvrdej organizačnej práce si žiada pokračovanie Operného štúdia SND, inštitúcie, ktorá zatiaľ nemá dlhoročnú tradíciu, no pre mladých absolventov operného spevu spĺňa v našich podmienkach takmer vitálnu funkciu. (Nielen) o výzvach a úskaliach tejto práce sa dozviete v rozhovore Kláry Madunickej so šéfkou Operného štúdia, sólistkou Opery SND Jolanou Fogašovou. Do tretice, prinášame rozhovor s Elenou Filippi, najdlhšie kontinuálne pôsobiacou orchestrálnou dramaturgičkou na Slovensku. Svoj profesionálny život zasvätila Štátnemu komornému orchestru Žilina, kde vo funkcii pôsobí obdivuhodných 44 rokov. To je nielen dostatočný čas na spomínanie a bilancovanie, ale aj ďalší dôkaz, že fungovanie našej kultúry bytostne závisí od zapálených a svojmu poslaniu oddaných jednotlivcov. Prirodzene, nie je to všetko. Koncertná a festivalová jeseň priniesla aj priehršť novej hudby na festivaloch Nová slovenská hudba a NEXT – o prvom z nich si môžete prečítať na stránkach decembrového čísla, na druhý príde rad v budúcoročnom zimnom dvojčísle. Verím, že sa pri jeho čítaní opäť stretneme – po pokojnom a určite aj zaujímavou hudbou naplnenom čase sviatočného oddychu. Ďakujeme, že ostávate našimi aficionados! Robert Kolářň

Kto z vysokej politiky miluje chorvátske pobrežie a bude raz vláda zasadať aj na Jadrane? Ako dopadlo protičurillovské ťaženie digitálneho draka v kresle ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka? Prečo konsolidačné balíčky nefungujú a kto všetko bude musieť variť džem podľa receptu Ladislava Kamenického? Môže byť na Slovensku ešte horšie, alebo sme až po krk zapadli do bahnitého dna? Ako zastaviť nekultúrny valec riadený tandemom Machala – Šimkovičová a čo s Tarabovými buldozérmi v slovenskej krajine? Kedy praskne investičná bublina okolo umelej inteligencie? Odpovede nielen na tieto otázky vám prináša magazín Kauzy 2025. Kontextový prehľad kľúčových káuz a udalostí za posledných 365 dní pre vás pripravili viac ako dve desiatky redaktoriek a redaktorov Aktuality.sk. Súčasťou nášho tradičného predvianočného špeciálu, ktorý vychádza už od roku 2019, sú rozhovory, ankety, grafy a ikonické redakčné fotografie. Novinkou tohto ročníka sú dva pohľady našich komentátorov na súčasné Slovensko. Zistite, kto z dvojice Peter Bárdy – Martin Behul si myslí, že môže byť ešte horšie, a podľa koho sa brodíme bahnitým dnom. Magazín Kauzy 2025 vám prinášame v čase, keď premiér Robert Fico a jeho suita útočia nielen na opozíciu, mimovládne organizácie, médiá, vedeckú i kultúrnu obec či rovných policajtov, sudcov a prokurátorov, ale aj na nového nepriateľa – študentov a študentky. Každý, kto rozfúka Ficovu dymovú clonu a vyštrngá ho kľúčmi, dostáva nálepku triedny nepriateľ. Každý, komu sa nepáči podávanie rúk s Moskvou, je zradca. O to viac sú v týchto časoch dôležité nezávislé médiá.

Evita magazín - čítanie pre skutočné ženy.

„Médium je posolstvo.“ Herbert Marshall McLuhan (1911 – 1980) Milí čitatelia, každé nové číslo muzikologickej revue Slovenská hudba ma inšpiruje zamyslieť sa nad novými podnetmi, myšlienkami či úvahami, ktoré spracovávajú autori jednotlivých príspevkov. Musím sa priznať, že pri treťom čísle 51. ročníka Slovenskej hudby som dlho váhala – akým smerom by sa mali uberať moje úvodné myšlienky? Načrieť do histórie dejín slovenskej hudobnej kultúry, alebo sa nechať unášať víziami budúceho vývoja hudby? Nové číslo Slovenskej hudby totiž prináša obe tieto polohy. Napokon som sa rozhodla venovať pár myšlienok účasti nových médií na formovaní hudobného vedomia, vkusu, tvorby. Marshall McLuhan, kanadský teoretik médií, literárny kritik, rétor a profesor anglickej literatúry, ktorý položil základy mediálnej teórie, tvrdil, že „... médiá sú tak všadeprítomné vo svojich politických, ekonomických, estetických, psychologických, morálnych, etických a sociálnych dôsledkoch, že žiadnu našu časť nenechávajú nedotknutú, neovplyvnenú, nezmenenú... Akékoľvek pochopenie spoločenských a kultúrnych zmien je nemožné bez znalosti spôsobu, akým médiá fungujú...“ (The Medium is the Message, 1967). V časoch, keď McLuhan formuloval tieto myšlienky, rocková hudba zažívala svoje vrcholné obdobie. McLuhan chcel upozorniť na to, že rozhlasové vlny, televízne obrazovky a ďalšie elektronické zariadenia menia vnímanie reality. Viac než kedykoľvek predtým začali byť médiá účastné na „tvorbe“ hudby, hudobných štýlov a žánrov. Nemožno poprieť, že v 20. storočí za zrýchleným tempom vývoja nových hudobných štýlov, smerov, žánrov (a to nielen v oblasti populárnej hudby) stál technologický vývoj. Pri pohľade do hudobnej histórie vidíme, že v minulosti sa hudba obrodzovala novým štýlom či žánrom vždy v priebehu niekoľkých desaťročí. V 20. storočí sa obrodný proces podstatne zrýchlil. V oblasti populárnej hudby spomeňme len blues, jazz, rock, hip hop a ďalšie nové štýly, ktoré do hudby priniesli nový vietor, novú energiu. Na počiatku digitálneho veku sa však zdalo, akoby sa tento vývoj spomalil. Dôvodom bol enormný nárast nových štýlov, žánrov a subžánrov, avšak zo žiadneho sa nestal taký výrazný mainstreamový žáner, ako tomu bolo napríklad v prípade rocku. Ako píše Ted Gioia: „Keď sa streamovacia platforma Spotify rozhodla definovať všetky hudobné štýly, vyšlo jej 1387 kategórií.“ Stačí si do vyhľadávača Google zadať EDM a (bez nároku na kompletnosť) zistíte, že medzi jej kategórie patrí Breakbeat, Breakbeat Hardcore, Breakcore, Chiptuning, Dance Rock, Digital Hardcore, Disco, Drum and Bass, EMB, Electro, Eurobeat, House, Glitch, Techno a mnohé ďalšie. Často len nepatrná zmena sonoristickej stránky, beatu a pod. prináša novú kategóriu a nový názov, platný pre úzky okruh autorov. V žiadnom období ľudských dejín hudba nebola tak zasiahnutá technologickými a ekonomickými premenami, ako v dnešnej dobe. Tie skrývajú v sebe obrovské nebezpečie pre všetkých, ktorí sa chcú živiť hudbou. Internet síce umožnil umelcom editovanie a distribúciu hudby, cena za tvorbu však výrazne klesla. Príjmy z nahrávok hlboko klesli a zvukové nosiče sa stali pre vydavateľstvá ekonomickou záťažou. Streamovanie a facebookové „lajkovanie“ sa stáva hlavnou, ale redukovanou sociálnou interakciou mládeže s hudbou; mládeže, ktorá sa nechá opájať „čistými“ melódiami (často upravenými cez Auto-Tune) nad repetitívnou rytmickou slučkou. Z melódií vymizli disonancie a tritón, ktorý funkčnej harmónii dodával napätie a život. Novodobí autori populárnej hudby digitálneho veku často siahajú po dokonalých a pravidelných vzorcoch, ktoré im umožňujú vytvoriť uhladenú hudbu. Druhá digitálna revolúcia v hudbe spočíva v tom, že sa takmer v každom rozhodujúcom kroku používa softvér a algoritmus. Umelá inteligencia dnes hudbu komponuje, interpretuje, organizuje, analyzuje jej komerčný potenciál, a napokon samotný produkt predáva spotrebiteľovi. Podarí sa umelej inteligencii skrotiť hudbu do podoby dokonalých a pravid

Novembrová obálka nášho časopisu zachytáva pohľad na vzácny kazetový strop ranogotického Evanjelického kostola v Kraskove na Gemeri. Impozantná stavba je dnes jednou z vyhľadávaných destinácií na tzv. Gotickej ceste, podobne ako chrámy v Plešivci, Štítniku či Ochtinej. Mal som to šťastie navštíviť ich spolu s priateľkou uprostred leta a ich architektúra a niekde viac, inde menej zachovaná fresková výzdoba v talianskom štýle sú doslova pokladom uprostred trocha ospalého a zabudnutého regiónu. Zachované organy a chóry v týchto chrámoch však nasvedčujú, že kedysi nevyhnutne boli tiež významnými centrami hudobnej kultúry – a práve tohto ducha sa im už roky úspešne snažia prinavrátiť naše kolegyne z Koncertného a festivalového oddelenia Hudobného centra. Festival Pro musica nostra, ktorý od r. 2018 neúnavne organizujú, má nezastupiteľnú úlohu v tom, že na tieto (a mnohé ďalšie) miesta opäť privádza kvalitnú hudobnú produkciu. Komorná hudba, často na žánrovom pomedzí, vynikajúci speváci a inštrumentalisti, architektonická a výtvarná nádhera… toto neskoré leto v nitrianskom a gemerskom regióne. Sme radi, že sa môžeme podeliť o zopár vizuálnych dojmov prostredníctvom fotoreportu. Už menej pozitívne správy prichádzajú z Banskej Bystrice. Mozartova „Figarka“ bude, ako sa zdá, na dlho jediným novým titulom v repertoári Štátnej opery. Divadlo, ktoré v slovenskom kontexte ponúkalo – v rámci svojich možností – pomerne zaujímavú dramaturgiu, dnes zápasí s existenčnými problémami a budúcnosť vôbec nevyzerá ružovo. O to viac v tejto situácii poteší novinka na doskách SND, ale aj úspešné česko-slovenské spolupráce na uvedení Smetanovej „Predanky“ vo viedenskej Štátnej opere či na pražskom koncerte Plácida Dominga, ktorému viac ako dôstojne sekundovali Adriana Kučerová a Rastislav Štúr. Speváckeho umenia, hoci najmä zborového, sa dotkneme aj v retrospektívnych pohľadoch jubilujúceho zbormajstra Dušana Billa v rubrike Svedectvá doby. Samozrejme, v typicky jesennom hudobnom živote sa toho deje oveľa, oveľa viac. Koncertná prevádzka beží na plné obrátky, sotva sa uzavrelo jesenné vydanie Konvergencií a Bratislava Mozart Festivalu, už sa naplno rozbehla Nová slovenská hudba. Čo sa nevošlo do novembrového vydania, nájdete v tom decembrovom… Tešíme sa na ďalšie stretnutia! Robert Kolář

Hudobná pedagogika: Hudba ako čin (Tomáš Boroš) Rozhovor: Pripraviť si dušu na komponovanie (Peter Javorka) Hudba Plus: Ostravské dny 2025 – Umenie pomalého načúvania (Ian Mikyska) Hudobné divadlo: Bayreuth medzi opojným zvukom a tieňom konceptu – Operné leto v Salzburgu – Očarujúci spev aj kontroverzné divadlo v Pesare Reportáž: Slovenský mládežnícky orchester v Berlíne – Festival MiraTone Koncerty: Hudba v Pezinku – SND – Nová synagóga Žilina Glosa: Classical:NEXT Poviedka: Vtáčik (V. Rozenbergová) Recenzie CD a kníh Fotografia na titulke nášho časopisu zachytáva okamih z vystúpenia Slovenského mládežníckeho orchestra so sólistom, vynikajúcim trubkárom Stanislavom Masarykom, na festivale Young Euro Classic v berlínskom Konzerthause. Zavŕšilo sa ním krátke, no intenzívne turné mládežníkov v polovici augusta, ktorému predchádzala nemenej intenzívna príprava pod vedením skúsených lektorov a napokon charizmatickej dirigentky a skvelej fagotistky Sophie Dervauxovej. Mal som to šťastie sledovať vôbec prvé kroky SMO v čase jeho založenia v r. 2017 aj navštíviť generálku a prvý z troch koncertov tohtoročného turné v Piešťanoch – a kvalitatívny posun telesa ma v pozitívnom zmysle šokoval… Rovnako pozitívny dojem vo mne zanechalo vysielanie záverečného vystúpenia v nemeckom verejnoprávnom rozhlase. Bola to vynikajúca prezentácia našej kultúry na medzinárodnom pódiu, nielen z hľadiska interpretácie, ale aj preto, že v programe figurovali traja slovenskí autori troch rôznych pokolení. O skúsenostiach a zážitkoch z príprav aj koncertných vystúpení sme popri zakladateľovi a umeleckom manažérovi projektu Adrianovi Rajterovi nechali prehovoriť troch z mladých účastníkov. Ich entuziazmus je priam nákazlivý a v našej kultúrnej obci dnes potrebný ako soľ! Roky plodnej práce s mladými má na konte aj skladateľ, klavirista, pedagóg a dlhoročný rozhlasový redaktor Tomáš Boroš. V rozhovore s kolegyňou Janou Zelenkovou odhaľuje svoju cestu k hudobnej pedagogike, ale aj perspektívy jej ďalšieho vývoja. Ďalší skladateľ a klavirista, Peter Javorka, zasa odkrýva zákulisie svojej autorskej dielne, z ktorej v nedávnych rokoch vzišli diela, ktoré zarezonovali aj v medzinárodnom kontexte. Koncertná rubrika je v aktuálnom čísle badateľne štíhlejšia, čo odráža mierny útlm spojený s prázdninami. Chcem však upozorniť na texty o koncertoch v Žiline a Pezinku, kde sa vý- nimočné interpretačné výkony domácich umelkýň a umelcov snúbili s prezentáciou výnimočnej domácej tvorby. Naopak, obsiahla je tentokrát rubrika Hudobné divadlo, ktorej priaznivci sa môžu tešiť na informačne hutné a – ako vždy – hĺ- bavo kriticky polemizujúce zhrnutia špičkových zahraničných festivalov: Bayreuth, Salzburg, Pesaro… A k tomu súčasná hudba z ešte bližšieho zahraničia: Ostravské dny 2025 pohľadom skladateľa Mateja Slobodu plus pohľad do sveta „československého“ skladateľa a multiinštrumentalistu Iana Mikysku v rozhovore s Ondrejom Veselým. Skrátka, hudobný život vo svojej plnej kráse a pestrosti. Uprostred práve rozbehnutej jesennej koncertnej a festivalovej riavy sa v mene tímu našej redakcie ako zástupca šéfredaktorky Andrey Serečinovej teším na ďalšie stretnutie v októbrovom vydaní. Robert Kolář

Koncerty: Bratislavské hudobné slávnosti – ŠKO Žilina – Domus & Hortus Artis – Medzinárodný organový festival Ivana Sokola Auris interna: Dôverne známe škrty Hudobné divadlo: Bayreuth Baroque, Medzinárodná spevácka súťaž na VŠMU Svedectvá doby: Moyzesovo kvarteto: Päťdesiat rokov so slovenskou hudbou Klub: Marián Lejava o Pierrovi Boulezovi Hudba plus: Viktoriia Vitrenko Na chate: Patrik Sabo Poviedka: Nič (V. Rozenbergová) Recenzie CD Bratislavské hudobné slávnosti majú za sebou jubilejné 60. vydanie a zodpovedal tomu aj lesk zvučných mien sólistov, dirigentov a orchestrov, striedajúcich sa na pódiách Reduty. Dnes možno povedať, že oslava sa nadmieru vydarila a sme radi, že Hudobný život mohol byť pri tom. Aj preto je koncertná rubrika v aktuálnom čísle dominantou. No tak je to takmer vždy na jeseň, keď sa začínajú nielen koncertné sezóny v Bratislave, Košiciach aj Žiline, ale aj takmer spojitý prúd festivalového diania: sotva sa zatvorili brány BHS, za dverami už čakajú Mozartov festival či Konvergencie. Čo sa nezmestilo do rubriky tento mesiac, nájdete v novembrovom čísle... Okrúhle jubileum si v tomto roku pripomína aj Moyzesovo kvarteto, ktoré dnes, 50 rokov od svojho založenia, patrí k najdlhšie kontinuálne pôsobiacim komorným zoskupeniam na našej scéne. Som nesmierne rád, že som spolu s pokračovateľom kvartetovej tradície u nás, huslistom a primáriom Muchovho kvarteta Jurajom Tomkom mohol byť svedkom spomínania dvoch členov telesa na ich kontakty so slovenskými skladateľmi a ich hudbou. A že ich nebolo málo – Moyzes, Ferenczy, Burlas, Zeljenka, Kupkovič, Sixta, Malovec, Krák, Godár, Šarišský a mnohí ďalší… Pre priaznivcov vokálneho umenia bude iste cenným príspevkom triezvo kritický pohľad Pavla Ungera na uplynulý úvodný ročník speváckej súťaže pod patronátom VŠMU, pre záujemcov o menej konvenčný vokálno-inštrumentálny prejav zasa pohľad Ondreja Veselého do svojského a z pochopiteľných dôvodov komplikovaného sveta ukrajinskej skladateľky, speváčky, dirigentky a performerky Viktoriie Vitrenkovej. Nahliadnuť do celkom iného sveta dáva rubrika Na chate, v ktorej sa Andrea Serečinová vnorila do sveta výroby unikátnych dychových nástrojov – cinkov – z dielne nášho kolegu z Hudobného centra Patrika Saba. A napokon, v ďalšom rozhovore, tentokrát so skladateľom a dirigentom Mariánom Lejavom, sme sa dotkli odkazu jubilujúceho Pierra Bouleza, tentokrát však nie ako avantgardného skladateľa, ale ako dirigenta viac-menej klasického repertoáru. Príjemné plávanie udalosťami nabitým jesenným hudobným životom a do skorého videnia v novembrovom vydaní! Róbert Kolář

Evita magazín - čítanie pre skutočné ženy.

Rozhovory: Byť vždy sama sebou (Slávka Zámečníková) Rétorika, tanec a gesto (Peter Spišský) Svedectvá doby: Harmonický dodekafonik (Miroslav Bázlik) Osobnosť: Pavol Krška: Človek a skladateľ Koncerty a festivaly: Domus & Hortus Artis – Viva Musica! Festival – Slovenský mládežnícky orchester – Festival J. K. Mertza – Slovenské historické organy – Hudba Modre Hudobné divadlo: Bayreuth – Praha – Salzburg – Viedeň Hudba Plus: Hviezdne noci – n:ear – Milan Adamčiak Auris interna: Boj o prežitie Z organového kokpitu: Merci, Max Poviedka: Koncert vo Varšave (E. Letňanová) Recenzie CD a kníh Prázdniny koncertných a divadelných sezón nikdy neznamenajú výrazný útlm hudobného života, len jeho špeciálny, letný režim, ktorý prirodzene reflektujeme aj v našom dvojčísle. Okrem klasických letných festivalov na Slovensku i v zahraničí sme si všímali aj podujatia vykračujúce z jasných žánrových mantinelov. Aj preto, že našu jazzovú rubriku postupne transformujeme do priestoru Hudba Plus, v ktorom budete nachádza? reflexiu viacerých neklasických žánrov – od jazzu cez world music, alternatívu, experimentálnu scénu až po tradičnú hudbu. Dvojčíslo je vždy dobrou príležitosťou pre zaujímavé veľké materiály. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo pripraviť dva exkluzívne rozhovory so špičkovými, medzinárodne etablovanými slovenskými interpretmi. Sopranistka Slávka Zámečníková je už jednoznačne v kategórii mladej speváckej hviezdy, ktorá sa nezastavuje pri prvých medzinárodných úspechoch, ale ambiciózne kráča k ďalším métam. Viera Polakovičová ju spovedala v čase príprav viedenskej inscenácie Predanej nevesty, v čase, keď je ohlásený aj jej debut v La Scale. Z iného súdka sú úspechy barokového huslistu Petra Spišského, ktorý sa vypracoval na dôležitú postavu škandinávskej scény starej hudby a prináša nielen inšpirujúce svedectvo o svojej umeleckej ceste, ale aj podnetné názory o univerzálne platných interpretačných prístupoch. Klaviristka Elena Letňanová sa roky stretávala so skladateľom Miroslavom Bázlikom a o vzájomných debatách, ktoré metamorfovali od matematiky ku komentárom Bázlikových diel, si viedla záznamy. Skladateľ zomrel v auguste minulého roka, a tak si ho pripomíname práve týmto „nedokončeným rozhovorom“. Jeden zaujímavý materiál sme získali, žiaľ, pri smutnej udalosti. Zomrel skladateľ Pavol Krška. Jeho pôsobenie v ústraní v Žiline odrážalo jeho životné princípy, ktorým vládla skromnosť?, neokázalosť? a zmysel pre službu. Na stránkach Hudobného života naňho spomínajú jeho dvaja študenti-skladatelia, Lukáš Borzík a Peter Javorka, v duchu sa s ním lúčime mnohí, ktorých na žilinskom Konzervatóriu učil hudobnú teóriu... Andrea Serečinová