Dejiny

Prežite na vlastnej koži prerod chirurgie z krvavého strašiaka na modernú a bezbolestnú medicínsku disciplínu. Pokračovanie obľúbenej knihy Storočie chirurgov od Jürgena Thorwalda ponúka ďalšie príbehy pozoruhodných dejín medicíny. Pripravte sa, hviezdne hodiny chirurgie práve začínajú! Šestnásteho októbra 1846 sa v Massachusetts General Hospital v Bostone podarilo uskutočniť prvú bezbolestnú operáciu pod narkózou. Začína sa tak bezprecedentný vývoj modernej chirurgie. Jürgen Thorwald opisuje jej rozhodujúce etapy prostredníctvom pôsobivých príhod, ktoré stáli na počiatku nových medicínskych poznatkov a metód. Rozpráva o boji za uznanie, o víťazstvách, ale aj o porážkach priekopníkov chirurgie. Knihy Jürgena Thorwalda predstavujú populárno-vedeckú literatúru v tej najlepšej podobe. S veľkým rozprávačským majstrovstvom nám predstavuje svety medicíny či kriminalisticky z tých najnezvyčajnejších uhlov pohľadu. Ríša chirurgov, ktorá pôvodne vyšla v roku 1958, predstavuje pokračovanie obľúbenej knihy Storočie chirurgov. Thorwald sa v nej venuje boju chirurgov o „biele miesta“ ľudského tela – srdce, pľúca, štítnu žľazu, miechu a mozog. Dejiny chirurgie v knihe Ríša chirurgov siahajú až do najmodernejších čias a atraktívne sú aj vďaka pohnutým ľudským osudom odohrávajúcim sa na ich pozadí a dramatickým životným príbehom, ktoré stoja za každým novátorským chirurgickým činom. Narkóza pomocou éteru, antisepsa či asepsa položili základy chirurgie, akú poznáme dnes. Ak politici hovoria o ríšach, ktoré tvorí vojenská a hospodárska moc, Thorwald hovorí o ríši, ktorá vznikla z boja o život človeka. Jej hrdinami sú lekári a lekárky.

Táto kniha sa nás týka. Rozpráva príbeh ženy, ktorá sa v roku 1942, päť dní pred Vianocami, narodila v židovskom pracovnom tábore v Novákoch. Koncentráky na Slovensku? Áno, aj taká bola realita slovenská realita v čase druhej svetovej vojny. Eva Umlauf patrí medzi najmladších, ktorí majú na svojom predlaktí vytetované osvienčimské číslo. Po dlhých rokoch si uvedomila, že svedkovia miznú, a ak svoj príbeh nevyrozpráva, navždy sa stratí. Ako malé dvojročné dievčatko prežila Osvienčim - a to bol zázrak. Spolu s matkou a sestrou sa po vojne usadili v Trenčíne. Verili, že začnú normálny život, no už o pár rokov sa ich dotkla totalitná (i antisemitská) ruka komunistického Československa. Eva Umlauf rozpráva o svojom vysťahovaní do Nemecka, o láske i bolestných stratách. Táto kniha je na jednej strane žalujúcim prstom, ktorý ukazuje na tie najtemnejšie zákutia našej modernej histórie, no je aj silným príbehom o vôli a sile jednej ženy, ktorá prežila peklo a so svojím príbehom sa rozhodla podeliť. Aby sa nezabudlo. Aby sa nikdy nezabudlo.

Rusko všetci dobre poznáme. Ale je to naozaj pravda? Nie je to len naša naivná predstava? Nová kniha Michaila Zygara, autora bestselleru Všetci mocní Kremľa, nás zoberie o sto rokov späť, do mimoriadne zaujímavej časti ruských dejín. Dokumentárna kniha Impérium musí zomrieť nám predstavuje živú drámu ojedinelého ruského experimentu s občianskou spoločnosťou, ktorú o pár rokov definitívne rozdrvil despotizmus komunistickej revolúcie. Malé okienko medzi dvoma rovnako dusivými autokratickými režimami imperiálnym a komunistickým bolo otvorené len na niekoľko krátkych chvíľ, no ozveny tohto veľkého príbehu zreteľne počujeme ešte aj dnes. Od posledných rokov života Leva Nikolajeviča Tolstého až po smrť cárskej rodiny Rusko experimentovalo s liberálnosťou a kultúrnou otvorenosťou. Ruský balet bol v Európe vrcholom dobrého vkusu. Rozkvitala literatúra, divadlo i nové politické názory a Sankt Petersburg bol na chvíľu druhým Parížom. Na pozadí hroznej vojny a upadajúcej ekonomiky však štát nemohol takéto pokusy tolerovať dlhodobo. Dokumentárna kniha Michaila Zygara Impérium musí zomrieť vychádza v preklade Samuela Marca. Zároveň ňou otvárame novú absyntovskú edíciu, v ktorej sa budeme venovať histórii a neobyčajným dejinným súvislostiam.

Čo urobíme so svetom, v ktorom máme možnosť zničiť samých seba v priebehu niekoľkých minút? Stačí stisnúť jeden gombík, odpáliť zopár bômb.. Odpoveď hľadá Sven Lindqvist v dejinách nasýtených pušným prachom i oslepujúcimi zábleskami výbuchov. A zisťuje, že realita ďaleko predstihla všetky najsmelšie sci-fi romány. Kniha Si mŕtvy. História bombardovania, to je 400 fragmentov, 400 malých výbuchov, ktoré spoločne utvárajú plastickú predstavu o dejinách bomby. Drážďany, Hirošima, Kórea... Všade tam človek demonštroval svoju absolútnu moc rozsievaním smrti z nebeských výšin a toto konanie sa snažil ospravedlniť tými najabsurdnejšími spôsobmi. A hoci v knihe Si mŕtvy. História bombardovania čítame predovšetkým o minulosti, táto kniha je v istom zmysle aj varovaním do budúcnosti. A môžeme len dúfať, že nie je aj predpoveďou. Dejiny sú vždy labyrint plný odbočiek, zákrut a slepých uličiek. Iná nie je ani táto kniha. Podobne ako legendárny román Julia Cortázara Nebo-Peklo-Raj, aj Sven Lindqvist nám dáva niekoľko možností, ako cez knihu prejsť, ako ju prečítať. Zároveň nám však umožňuje, aby sme si vybrali aj vlastnú cestu, aby sme v dejinách blúdili celkom slobodne.

Minulosť ešte nikdy nebola tak blízko, ešte nikdy tak veľmi nebolela, ako v dokumentárnom románe Gábora Zoltána. Po zvrhnutí admirála Horthyho sa v Maďarsku začal skutočný hon na Židov. Masové deportácie. Krvavé jatky. Orgie. Ich vykonávateľmi boli takzvaní nyilašovci zo strany Šípových krížov, obyčajní ľudia, niečí susedia, priatelia a známi. Krátko pred koncom druhej svetovej vojny, na prelome rokov 1944 a 1945, sa už k Budapešti blížil front, no vražedná mašinéria naďalej bezchybne fungovala. Deportácie z obkľúčeného mesta však už neboli možné, a tak sprievody nevinných ľudí pochodovali centrom hlavného mesta a ich životy zakrátko končili v mrazivých vodách Dunaja. Uprostred tohto šialenstva stojí továrnik Renner a jeho obrovská osobná tragédia, ktorá je chrbticou románu Orgia. Gábor Zoltán však neúprosne a presne portrétuje aj tých najvyšších nyilašovských predstaviteľov pričom pred nami s chladným pozorovateľským odstupom otvára peklo, ktoré stvorili vlastnými rukami a hlavami. Gábor Zoltán napísal román, no všetko v ňom je pravda. Počas príprav na knihu sa opieral o hlbokú znalosť maďarských archívov, ale aj o výpovede nespočetných svedkov nyilašovského besnenia, pričom nevynechal ani obete týchto zverských činov.

Zúfalí ľudia píšu prezidentovi Tisovi. Žiadajú ho o pomoc. O záchranu života. A čo na to on? Američanka Madeline Vadkerty vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov adresovaných prezidentovi, ktoré nám ponúkajú neznámy obraz holokaustu na Slovensku. Holokaust sa neodohral len v dobytčích vagónoch a plynových komorách táborov smrti. Prvé dejstvá prebiehali v tichej beznádeji za zatvorenými dverami bytov, tam, kde nešťastní a ponížení ľudia písali svoje zúfalé prosby prezidentovi Tisovi. Očakávali od neho záchranu, milosť a pomoc v ťažkých chvíľach, do ktorých sa dostali po vydaní rozsiahlych protižidovských zákonov. Madeline Vadkerty pátrala aj po ďalších osudoch pisateľov týchto listov. A boli to zväčša tragické osudy. V knihe Slovutný pán prezident nám ponúka trinásť silných dokumentárnych poviedok, ktoré otvárajú málo známe kapitoly holokaustu na Slovensku. Ukazuje nám, ako protižidovská politika vojnového Slovenského štátu ničila životy obyčajných ľudí, z ktorých spravila občanov druhej kategórie len preto, že boli Židia. Všetky kroky, ktoré štát podnikal totiž mali jediný cieľ – raz a navždy sa ich zbaviť. Madeline Vadkerty nás sprevádza aj svojím výskumom, a tak sa celkom prirodzene stávame svedkami otvárania nezahojených bolestivých rán našej nedávnej histórie. Knihu Slovutný pán prezident napísala v spolupráci s Jánom Púčekom a v Absynte vychádza mimo edície.

Monumentálna kniha o černobyľskej jadrovej katastrofe. Príbeh explózie, ktorá zmenila svet a oči celej planéty upriamila na jedno dovtedy celkom bezvýznamné miesto. Hodiny tikajú. Sekundy ubiehajú. A svet pred katastrofou od toho po nej delí len tenká hranica. Teraz sa už všetko stalo. A my musíme zistiť, ako to prežiť. 26. apríl 1986 nezmenil len toto miesto, ale aj celý svet. Práca americkej historičky Kate Brown na tejto knihe trvala desať rokov. Skúmala archívne materiály, nahrávala hodiny a hodiny rozhovorov so svedkami katastrofy a ľuďmi žijúcimi v černobyľskej zakázanej zóne, aby napokon vytvorila nielen dôveryhodný obraz katastrofy a života po nej, ale aby sa pokúsila zmeniť aj oficiálny pohľad na tieto udalosti. Jej hrdinami sú vedci, záchranári i obyčajní ľudia. Černobyľ. Príručka prežitia, to je fascinujúci historický triler, ktorý ideálne dopĺňa obraz černobyľskej jadrovej katastrofy z obľúbenej knihy Černobyľská modlitba nobelistky Svetlany Alexijevič. Akú úlohu pri tejto katastrofe zohrali politici a odborníci v oblasti atómovej energie? Fenomenálna kniha Černobyľ. Príručka prežitia vychádza v preklade Petra Tkačenka.

Vlaky sú ešte veľmi pomalé a zanechávajú za sebou dlhý pás čierneho dymu, kone a vozy na cestách sú samozrejmosť a na autá hľadíme s veľkou nedôverou. Máte chuť na takúto cestu v čase? Vyrazte do stratenej Haliče. Ľvov. Černovice. Drohobyč. Brody. To sú názvy staníc, na ktorých zastaneme pri našej spoločnej ceste s Martinom Pollackom. Tieto mená zároveň vyvolávajú predstavy nádherných ulíc a bulvárov najvýchodnejšej časti monarchie. Haličská exotika však mala aj svoju odvrátenú stranu v podobe rozbahnených uličiek a chudobných štetlov. Halič, kedysi hrdá súčasť veľkého Rakúsko-Uhorska, dnes zapadnutý kus sveta roztrhaný medzi Poľsko a Ukrajinu. Zmizla z máp a zmizla aj z pamäti. Pritom jej kultúrne bohatstvo bolo nesmierne. Úžasné tolerantné prostredie, v ktorom sa miešali rôzne kultúry, etniká i konfesie, dalo svetu mnohých svetoznámych spisovateľov ako Joseph Roth, Bruno Schulz či Paul Celan a viaceré haličské mestá sú podnes výkladnými skriňami zašlej slávy tohto kraja. Martin Pollack nás vo svojom slávnom historickom bedekri pozýva na nostalgickú cestu po rozkvitajúcich mestách, kde sa na námestiach miešajú desiatky rôznych jazykov, po dedinách, v ktorých sa objavili ropné ložiská a nezvyčajné bohatstvo, no aj po biednych židovských štetloch, ktorých jedinou budúcnosťou je len rozpad a zmar. Kniha Halič. Putovanie po stratenom svete v sebe spája historickú reportáž, cestopis i kultúrne dejiny jedného čarovného kúta sveta. Je to povinné čítanie pre všetkých, ktorí si obľúbili knihu Americký cisár. Nevšedná cestopisná kniha Martina Pollacka Halič. Putovanie po stratenom svete vychádza v preklade Michala Hvoreckého a s archívnymi fotografiami z autorovej zbierky.

Kto je najbohatší muž všetkých čias? Mark Zuckerberg? Elon Musk? Bill Gates? Ani náhodou. Ponorme sa hlbšie do dejín. Tento muž financoval veľké vojenské výpravy, ale aj Magalh?esovu plavbu okolo sveta. Zoznámte sa s Jakobom Fuggerom, najväčším bankárom a obchodníkom všetkých čias! Kto vlastne bol tento Rockefeller renesancie? Keď v roku 1525 zomrel, jeho majetok tvoril zhruba 2% celoeurópskej hospodárskej produkcie. Viete si to vôbec predstaviť? Takýmto bohatstvom sa po ňom nemohol pochváliť už nikto iný. Moc Jakoba Fuggera bola prakticky neobmedzená. Počas života sa mu podarilo vybudovať obrovské impérium, vďaka ktorému prinútil pápeža, aby vyškrtol úroky z pôžičiek zo zoznamu hriechov a neváhal hroziť exekúciou ani samotnému cisárovi. Greg Steinmetz, novinár a analytik z Wall Street, nenapísal len výnimočný portrét najbohatšieho a najvplyvnejšieho podnikateľa v dejinách, ale aj príbeh o tom, ako ohromná moc dokáže meniť tvár sveta. A všetko to zabalil do sviežeho biznisového jazyka. Fugger mal prsty takmer vo všetkom dôležitom, čo sa počas jeho života stalo. Vyprovokoval predaj odpustkov, ktoré podráždili Martina Luthera a rozbehli reformačné hnutie a výrazne dopomohol aj k tomu, aby sa Habsburgovci dostali k moci. Králi si uňho podávali kľučku a máloktoré vojenské ťaženie z prelomu 15. a 16. storočia sa zaobišlo bez jeho pôžičiek s vysokými úrokmi. Pred sebou tak máme jedinečnú príručku o tom, ako narábať s peniazmi, aby nespali, ale neustále rástli. Nechajte si poradiť od toho najpovolanejšieho - bankára Jakoba Fuggera. Súvaha jeho života je príbehom o kráľoch, pápežoch, láskach, zámorských dobrodružstvách i rozprávkovom bohatstve. Historická biografia Najbohatší muž všetkých čias vychádza v preklade Samuela Marca. O autorovi Greg Steinmetz sa narodil roku 1950 v Clevelande v štáte Ohio a pätnásť rokov strávil ako novinár prácou pre Sarasota Herald-Tribune, Houston Chronicle, Newsday a Wall Street Journal, kde pôsobil ako šéf berlínskej a neskôr londýnskej kancelárie. V súčasnosti pracuje ako analytik cenných papierov v New Yorku. Je absolventom Colgate University a má magisterský titul z Medill School of Journalism na Severozápadnej univerzite. Má tri deti. Žije v Larchmonte v štáte New York.

Hneď za Sochou slobody sa otvára brána do Ameriky. Má podobu maličkého ostrova, z ktorého do vysneného raja vedie len uzučký drevený mostík. Ako sa tam pomestia všetci tí ľudia so svojimi ťažkými batožinami a obrovskými snami? Poľská reportérka Małgorzata Szejnert nás so sebou berie na ďalekú cestu. Prejdeme s ňou celý oceán, aby sme napokon zakotvili na brehu legendárneho Ellis Islandu pri pobreží New Yorku. Od konca devätnásteho storočia až do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa tu nachádzala imigračná stanica, tesná brána, za ktorou bolo možné žiť svoje sny. Do Ameriky tadiaľto prúdili davy ľudí, ktorým doma chýbal chlieb, bezpečnosť či sloboda. Na lodiach všemožných romantických mien sem prichádzajú Nemci, Škandinávci, Íri, Francúzi, Holanďania, Poliaci, Taliani, Gréci, Slováci, Česi, Rusi i Židia rôznej štátnej príslušnosti. Väčšina z nich tu strávi najviac pár hodín. Tí, ktorí nemali toľko šťastia, prežili tu častokrát aj niekoľko mesiacov, dlhú karanténu a nekonečné vyšetrenia. Nemálo však bolo aj tých, ktorí sa hneď museli vydať na cestu späť. Tam, kde sa končí Americký cisár Martina Pollacka, začína sa Ostrov kľúč Małgorzaty Szejnert. Tieto knihy sú ako dve rôzne kapitoly toho istého príbehu. Príbehu o Európe, Amerike a obrovskej túžbe žiť dobrý a slušný život. Małgorzata Szejnert sa však nezaujíma len o osudy imigrantov. Rovnako ju zaujímajú aj príbehy zamestnancov imigračnej stanice, lekárov, sestier, opatrovateliek či komisárov. Pred nami sa otvára veľkolepá freska jedného maličkého ostrova, ktorý navždy zmenil tvár Ameriky. Výnimočná kniha Ostrov kľúč vychádza v preklade Karola Chmela.

Hlavnou postavou tejto knihy je mesto. Spálené mesto. Mesto z prachu, popola a ruín. Marek Hudec vo svojom dokumentárnom románe Uzol skúma rany, ktoré na Nových Zámkoch zanechali tony padajúcich bômb. Tri zničujúce americké bombardovania medzi októbrom 1944 a marcom 1945 navždy zmenili tvár mesta Nové Zámky. Tisíce zabitých ľudí, veľká väčšina budov v troskách. Po druhej svetovej vojne boli Nové Zámky najviac zničeným mestom na území dnešného Slovenska a dobové zápisy prirovnávajú deštrukciu mesta, ktoré pokryla vrstva prachu a popola, k Sodome a Gomore. Slovenský novinár a spisovateľ Marek Hudec sa ponoril hlboko do minulosti Nových Zámkov, aby nám vo svojej knihe Uzol ponúkol podrobný príbeh týchto hrozivých dní, o ktorých sa málo píše aj v historických knihách. Je to dokumentárna próza, ktorá zaznamenáva desiatky rôznych ľudských osudov – každý z nich je iný, no každý z nich osudovo poznačila trieštivá smrť, ktorá prišla z neba. Nové Zámky boli významným železničným uzlom. Útok bombardérov, po ktorom sa stovky domov stratili v kráteroch a zo samotnej železničnej stanice sa stala len spleť skrúteného železa sa preto do istej miery dá pochopiť. Prečo však muselo zahynúť toľko nevinných civilistov? A prečo najzničujúcejšie bombardovanie prišlo v marci 1945, keď bol už koniec vojny prakticky na dohľad? To je jedna z mnohých záhad, ktoré sa Marek Hudec pokúša objasniť vo svojej mimoriadne silnej dokumentárnej knihe.

Aj chirurgia má svoje dejiny. Pestré a úchvatné. Čo predchádzalo prvému ostrému zárezu skalpelom do živej ľudskej kože? Aj o tom nám rozpráva nemecký spisovateľ Jürgen Thorwald vo svojej fascinujúcej knihe. V roku 1846 sa objavom narkózy začína úžasné storočie chirurgov. Skončila sa doba špinavých rúk i zbytočných infekcií, skončila sa doba, v ktorej bol obyčajný zápal slepého čreva rozsudkom smrti. Chirurgické umenie vynieslo v druhej polovici devätnásteho storočia medicínu na piedestál a spôsobilo v nej skutočnú revolúciu. Storočie chirurgov, to je strhujúci príbeh chirurgie, pri ktorom sa Jürgen Thorwald opiera najmä o spomienky svojho starého otca Henryho Stevena Hartmanna. Ten sa ocitol v Bostone pri objavení narkózy a tento objav v ňom prebudil obrovskú vášeň pre medicínu a najmä pre chirurgiu. Bol presvedčený, že vďaka narkóze čaká chirurgiu obrovský pokrok a túto správu chcel rozšíriť do celého sveta. Pestrá a pútavá kniha Jürgena Thorwalda sa dočkala mnohých vydaní po celom svete a každá ďalšia generácia ju číta znova so zatajeným dychom.