Exempla iuris

Filozofia práva predstavuje klasické dielo jedného z najvýznamnejších právnych filozofov 20. storočia Gustava Radbrucha. Prináša nadčasovú reflexiu podstaty práva, spravodlivosti a vzťahu medzi právom a morálkou. Gustav Radbruch v knihe Filozofia práva systematicky rozvíja základné otázky právneho myslenia a ponúka originálnu koncepciu práva založenú na hodnotách spravodlivosti, účelnosti a právnej istoty. Publikácia Filozofia práva, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj modernej právnej filozofie, zostáva aktuálna aj dnes – najmä v súvislosti úvahami o hraniciach zákonnosti, legitimite práva a zodpovednosti štátu. Táto kniha predstavuje povinné čítanie pre právnikov, filozofov, akademikov i všetkých záujemcov o hlbšie pochopenie princípov, na ktorých stojí demokratický právny štát. Gustav Radbruch (1878 – 1949) patril k najvýznamnejším nemeckým filozofom práva 20. storočia. Pôsobil ako profesor na viacerých nemeckých univerzitách, bol ministrom spravodlivosti vo Weimarskej republike a po nástupe nacistického režimu bol v roku 1933 z politických dôvodov prepustený z akademickej služby. Po druhej svetovej vojne sa vrátil na Univerzitu v Heidelbergu, kde sa podieľal na obnove právnickej fakulty. Radbruch chápal právo ako hodnotovo orientovanú súčasť kultúry, ktorej základom je idea spravodlivosti. Jeho najvýznamnejšie filozoficko-právne práce predstavujú Úvod do právnej vedy, Základy filozofie práva a najmä Filozofia práva. K povojnovým dielam patria eseje Päť minút právnej filozofie a Zákonné neprávo a nadzákonné právo, ktoré zásadne ovplyvnili moderné právne myslenie. Po skúsenosti s nacizmom dospel Radbruch k presvedčeniu, že existujú princípy spravodlivosti nadradené pozitívnemu právu a že zákon, ktorý ich hrubo popiera, stráca svoju právnu záväznosť. Táto myšlienka, známa ako „Radbruchova formula“, patrí k najvplyvnejším koncepciám filozofie práva 20. storočia. Prekladateľ: Alexander Bröstl

Pojem právny štát, ale najmä jeho obsah, sa stal v postkomunistických štátoch aktuálnou témou. Napokon aj Ústava Slovenskej republiky deklaruje, že: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Kniha Alexandra Bröstla O právnom štáte sa nevenuje priamo skúsenostiam so zavedením princípu právnej štátnosti v Slovenskej republike, ale zaoberá sa vývojovými líniami právnej štátnosti. Teória právneho štátu bola v Nemecku historicky protipólom pojmu policajný štát a neskôr, po druhej svetovej vojne, aj pojmu totalitárny štát. Z porovnávacieho hľadiska vyplýva, že pojem právny štát predstavuje väčšinou synonymom ústavnej a zákonnej vlády. K podstatným znakom štátu s týmto označením patria aj ochrana individuálnej slobody a právna istota jeho občanov. So zreteľom na vývoj od 19. storočia sa v knihe prezentujú štyri základné teórie právneho štátu: liberálna, materiálna, sociálna a demokratická teória právneho štátu. Témou knihy O právnom štáte sú aj princípy právneho štátu. Analyzujú sa v nej záruky základných práv a slobôd, legitimita a legalita, deľba moci, vzájomné brzdy a vyváženosť moci, suverenita ľudu, zvrchovanosť ústavy a zákona, ako aj právna istota. V rámci typológie totalitárny štát – liberálny štát sú v závere načrtnuté rozdiely medzi oboma typmi štátov. Diskusia s predstaviteľmi významných teórií právneho štátu (Robert Alexy, Ronald Dworkin, Jürgen Habermas, Friedrich August von Hayek, Hans Kelsen, Viktor Knapp, Peter Pernthaler, John Rawls, Joseph Raz, Kaarlo Tuori, Reinhold Zippelius a ďalší) približuje odbornej verejnosti stav problematiky v danej oblasti. Kniha O právnom štáte Alexandra Bröstla vychádza v zavedenej edícii Exempla Iuris vydavateľstva Kalligram.

Kniha Pavla Holländera Sloboda – slovo a čin s podtitulom Od antiky po woke predstavuje putovanie zrodom a metamorfózami slobody ako pojmu a slobody ako činu. Čitateľom ponúka možnosť podniknúť cestu poznávania i úvah, byť pozorovateľom i účastníkom pokusu o rozpletenie klbka, v ktorom sa miešajú pojmy i dejiny a v ktorom slovo „sloboda“ striedavo nadobúda svoj obsah nielen v dielach filozofov, teológov či právnikov, ale zároveň aj v politických deklaráciách a prejavoch, na bojových poliach, v súdnych sieňach či v drámach ľudských osudov. Autorovi ide o cestu a o hľadanie, nie o konečné a definitívne odpovede. Zo spoločného putovania za pojmom sloboda určite nevyplynie univerzálna predpoveď budúcnosti; jeho cieľom je načrtnúť štruktúru pojmu slobody v európskej kultúre, poodhaliť jej historické modifikácie, ako aj jej súvzťažnosti s ďalšími kľúčovými civilizačnými hodnotami. Putovanie ponúka pohľad na historické kontexty, na dejinnú váhu tradícií, historických vzorov či veľkých postáv minulosti a zároveň na dejinné výzvy i historické príčiny paradigmatických pojmových, politických, technologických či ekonomických revolúcií a zvratov. V tomto zmysle ponúka kniha Sloboda – slovo a čin nielen putovanie zrodom a metamorfózami slobody ako pojmu a slobody ako činu, ale usiluje sa aj o priblíženie sa k pochopeniu súčasnosti. Kniha Sloboda – slovo a čin Pavla Holländera vychádza v zavedenej edícii Exempla Iuris vydavateľstva Kalligram.

Ak sa v nemeckej teórii práva za prvého skutočného nemeckého právneho teoretika považuje Ernest Rudolf Bierling, v českej František Weyr, tak za prvého skutočného slovenského právneho teoretika treba považovať Jozefa Prusáka. Jeho knižná publikácia Teória práva patrí medzi základné kamene slovenskej právnej teórie. V polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia prichádza na bratislavskú katedru nová generácia právnych teoretikov, ktorej kľúčovou postavou sa stáva Jozef Prusák, učiteľ a vedec, ktorý formoval celé generácie slovenských právnikov. Bol prvý, kto v odbore teórie práva vo svojej vedeckej produkcii upriamil pozornosť na jej centrálne otázky: na prepojenie normatívnej podoby práva a jeho reálneho fungovania, na vzťah pozitívneho práva a morálky, ako aj na rad právno-dogmatických výziev. Vyústením koncentrácie Prusákovho vedeckého úsilia na centrálne témy teórie práva je jednak introspekcia, úsilie o ponor do jej kľúčových parametrov, ich zmien a vývoja prejavujúcich sa v konkurencii vedeckých koncepcií, ale aj táto vôbec prvá slovenská učebnica teórie práva, ktorá po prvý raz vyšla v roku 1995. Kniha originálna svojou štruktúrou i obsahom je aktuálna aj dnes. Cieľom opätovného vydania Prusákovej Teórie práva je zachovať jej význam aj pre ďalšie generácie súčasných či budúcich právnikov. Teória práva Jozefa Prusáka vychádza v zavedenej edícii Exempla Iuris vydavateľstva Kalligram.