Tichá voda

Psychiater Irvin D. Yalom sa preslávil tým, ako sa dokázal ponoriť do životov iných. Vo svojej dlho očakávanej autobiografii sa zameral na samého seba a vzťahy s ľuďmi, ktorí ho formovali ako človeka, ale aj ako odborníka a spisovateľa. Syn emigrantov z východnej Európy, ktorí sa usadili v Amerike, vyrastal v pomerne chudobných pomeroch. Aby sa dostal z tohto prostredia, rozhodol sa stať lekárom. Mal šťastie na ľudí aj na dobu, kultúrne premeny šesťdesiatych rokov urýchlili jeho kariéru a poznanie, že odpovede na otázky o ľudskej duši treba hľadať aj mimo odboru. Priťahovala ho nielen psychiatria, ale aj filozofia a beletria, všetky tri skĺbil vo svojich literárnych dielach. Yalom opisuje svoju revolučnú prácu v oblasti skupinovej psychoterapie aj vzťah k existenciálnej psychoterapii, metóde, ktorá využíva poznanie veľkých mysliteľov naprieč storočiami. Vysvetľuje, čo bolo inšpiráciou jeho známych kníh ako Láska a jej kat, Keď Nietzche plakal a ďalších. Príbehy jeho najznámejších pacientov sa striedajú s príbehmi z jeho manželstva, memoáre ponúkajú detailný pohľad na Yalomovu terapeutickú techniku, proces písania aj rodinný život.

Karim žije so svojim indickým otcom a anglickou matkou na londýnskom predmestí. Roky jeho dospievania zmení otcova premena zo sivého úradníka na "budhu z predmestia", ktorý si opantá skupinku ľudí veriacich, že jeho východná múdrosť nie je len zásterka a spôsob, ako sa vymaniť z nudného života. Veľkú úlohu zohráva aj otcova nová známosť, krásna a ambiciózna Eva a ďalší ľudia, prichádzajúci do Karimovho života zo starého indického aj nového britského prostredia. Nastávajú roky plné dramatických zmien, sexuálnych eskapád, ale aj politických a spoločenských zmien. Román preložený do dvadsiatich jazykov voľne a veľmi vtipne reflektuje autorovo dospievanie na začiatku sedemdesiatych rokov v súvislosti s vtedajšou revoltou mládeže a celkovou spoločenskou situáciou. Veľkú úlohu v ňom zohráva aj populárna hudba, autorom soundtracku k štvordielnemu televíznemu spracovaniu románu bol David Bowie. Kureishi za svoj román získal Whitbreadovu cenu za najlepší debut roka.

Čo by s nami urobila láska, keby sme žili stovky rokov? Tom Hazard má nebezpečné tajomstvo. Vyzerá ako bežný štyridsiatnik, trpí však zriedkavým neduhom - starne veľmi pomaly. Tom sa stretol so Shakespearom, plavil sa po oceáne s kapitánom Cookom a popíjal koktejly s Fitzgeraldom. Veľa toho zažil a o veľa prišiel. A teraz túži už len po jednom: po obyčajnom živote. Ako zastaviť čas je príbeh o mužovi, ktorý sa stratil v čase a žene, ktorá by ho mohla zachrániť. O láske a rokoch, ktoré potrebujeme na to, aby sme pochopili, ako žiť a milovať.

Tri novely Josepha Rotha, predstavené v tejto knihe, vychádzajú v slovenčine prvýkrát. Ich spoločnou črtou sú isté nadčasové morálne posolstvá, ktoré sa autor snažil sprostredkovať. V prvej novele ešte cítiť vplyv smeru "nová vecnosť", tento náhlivý štýl úsečných výpovedí však v texte postupne mizne a Rothovo rozprávačské majstrovstvo sa môže naplno prejaviť. Adam Fallmerayer je, rovnako ako ostatní Rothovi hrdinovia, hnaný túžbou. Lenže jeho túžba je zničujúca, neberie ohľad na nikoho a Fallmerayer jej sebecky všetko obetuje. Príbeh novely Leviatan sa odohráva približne desať rokov pred začiatkom prvej svetovej vojny. Leviatan je netvor vzbudzujúci hrôzu a sám Boh ho opisuje v Knihe Jób. Židovský obchodník s koralmi žije spočiatku v úplnej zhode s vierou svojich otcov a v mieri so svojimi zákazníkmi. No tento idylický svet sa postupne rozpadáva ako domček z kariet a podobne sa rozpadáva i život hlavnej postavy. Novela Legenda o svätom pijanovi sa objavila v roku 1939 a všeobecne sa považuje za literárny odkaz Josepha Rotha. Zachytáva posledné tri týždne v živote parížskeho tuláka. Prostredníctvom tohto melancholického príbehu autor do istej miery zosmiešňuje svoj vlastný osud. Melancholický a zároveň tak trochu uštipačný, nevtieravý ironický tón sa postupom času stali pre autora charakteristickými presne tak ako používanie nevšedných, prekvapujúcich obrazov.

Ernesta Lasha, mladého psychoanalytika zo San Francisca, etická komisia jedného dňa poverí, aby vyšetril terapeutický postup slávneho staršieho kolegu. Ide o veľmi citlivý prípad: Seymoura Trottera obvinili zo sexuálneho pomeru s pacientkou, ktorá je od neho o štyridsať rokov mladšia. Trotter trvá na tom, že šlo o jediný spôsob, ako zabrániť žene v sebazničujúcom konaní. Lashova viera v tradičnú terapiu je otrasená. Čím viac prípad skúma, tým silnejšie je jeho presvedčenie, že každý pacient potrebuje celkom individuálnu liečbu. Lži na pohovke sú fascinujúci a inteligentný román, ktorý dojme prekvapujúcou ľudskosťou a vierou vo vykúpenie.

Nórska autorka sa vo svojich poviedkach sústreďuje na medziľudské vzťahy, ktoré môžu byť krásne, desivé aj záhadné. Ide v nich o prvú lásku, o videnie znamení, o to, čo sa stane, keď človek zistí, že je celkom ako Janis Joplin. Rozprávajú o viere v osud a o kartových hrách. A o tom, aké je to milovať škrečka, ktorý sa volá pani Bergová. Vo svojich príbehoch sa zameriava na bežných ľudí a ich životy.

Oskar Matzerath je čudák. Ako trojročný sa rozhodne, že už nebude rásť. Neúprosným sarkastickým pohľadom zdola pozoruje dianie vo svete. Jeho stálym spoločníkom je plechový bubienok. Oskar bubnovaním získava odstup, žiada splnenie svojich želaní, alarmuje. Rozpráva svoje príbehy od dvadsiatych rokov v Gdansku cez temné roky nacistickej éry až po anarchistické zážitky z povojnového Nemecka. Cez vojnu sa stane členom frontového divadla, neskôr vodcom mládežníckej bandy. Po vojne sa presťahuje s milenkou, ktorá je zároveň jeho nevlastnou matkou, a so synom, ktorý je zároveň jeho nevlastným bratom, do Düsseldorfu. Živí sa ako kamenár, model v umeleckej akadémii a džezový hudobník. Majstrovské dielo magického realizmu od nositeľa Nobelovej ceny za literatúru vychádza v slovenčine po prvýkrát. Plechový bubienok priniesol do nemeckej povojnovej literatúry nový tón, ktorý sa stretával s kritikou aj nadšenými ohlasmi. "Plechový bubienok nepozná žiadne tabu," napísal jeden dobový kritik. "Rozprávanie znovu a znovu vstupuje na zakázané miesta, kde sa stretávajú hnus, sexualita, smrť a blasfémia." Viacerí Grassovi zahraniční vydavatelia to zobrali doslovne a niektoré pasáže v prvých prekladoch svojvoľne skrátili alebo vynechali. Dnes patrí Plechový bubienok nielen medzi najlepšie diela povojnovej nemeckej literatúry, ale aj do kánonu svetovej literatúry.

Pod názvom Ruské denníky vychádza súborné vydanie troch kníh, v ktorých Aľa Rachmanovová zaznamenala nielen prerod ruskej spoločnosti v rokoch boľševickej revolúcie, občianskej vojny a konsolidácie mladého komunistického štátu, ale aj prerod samej seba – z mladého a trochu naivného dievčaťa na ženu, ktorá sa musí obávať o svoj život aj životy blízkych. Denníky z rokov 1916 až 1927 zachytávajú roky strávené v Rusku, záverečná časť opisuje ťažké začiatky v rakúskej emigrácii.

Prostredníctvom príbehu dvoch sedemnásťročných mladíkov zo severného Nemecka, ktorí sú nútene regrutovaní na front, Rothmann približuje hrôzy a barbarstvo vojny. V nástojčivých, magických, no realistických obrazoch autor rozpráva o poslednom vojnovom predjarí v Maďarsku a ťažkých prvých týždňoch mieru. Zobrazil ich skutočne majstrovsky a dôveryhodne, pričom nestratil vôbec nič zo svojej poetickej brilantnosti. Pri detailnom ponorení sa do morálno-psychického zbedačenia vojakov v citlivom veku cítiť zároveň obrovskú empatiu bez akéhokoľvek sentimentu. Podrobne a realisticky opísaná brutalita, utrpenie a bežný život na fronte striedajú takmer transcendentálne opisy krajiny a ľudí. Autor neprikrášľuje, neodsudzuje, nesnaží sa zaujať k morálke, činom a motivácii vojnovej generácie nijaký postoj. Rozpráva príbeh a necháva na čitateľovi, čo s ním spraví.

Marguerite je mladé dievča dusiace sa obmedzeniami končiaceho sa 19. storočia. Žije so svojím otcom - lekárom Paulom Gachetom - v Auvers-sur-Oise pri Paríži a sníva o tom, že bude maliarkou. Vo chvíli, keď plánuje útek do Ameriky však za jej otcom počas dusného leta prichádza Vincent van Gogh. Marguerite sa zamiluje a Jean-Michel Guenassia nám vo svojom najnovšom románe odhaľuje prekvapivý príbeh ich lásky. Čo ak doktor Gachet nebol verným a obetavým priateľom impresionistov, ale skôr márnomyseľným oportunistom? A čo ak jeho dcéra bola vášnivou a zamilovanou mladou ženou? Čo ak Vincent van Gogh vôbec nespáchal samovraždu? A čo ak sú niektoré z jeho obrazov vystavené v Muséed'Orsay falzifikátmi? Guenassia sa pýta a pôsobivým spôsobom hľadá odpovede v dobových dokumentoch a v prežívaní dospievajúcej ženy. Okrem portrétu jednej zakázanej lásky čitateľom ponúka aj príbeh konca storočia a obrovských zmien, ktoré predznamenávajú novú éru. Rovnako ako vo svojom najznámejšom diele Klub nenapraviteľných optimistov autor prepája silný príbeh s dokumentárnym základom. Oživuje tým najplodnejšie obdobie impresionizmu a vrhá nové svetlo na umelcove osudové dni.

Micieliho prvotina oslovuje nových čitateľov aj dvadsať rokov po prvom vydaní. Jeho rodina sa v polovici šesťdesiatych rokov vysťahovala z chudobnej Kalábrie do Švajčiarska a túto tému poeticky spracoval v autobiograficky ladenej trilógii, kde ponúka tri perspektívy detskú, ženskú a mužskú. Prvá časť má formu denníka, ktorý silne pripomína básne v próze. Sú to zápisky chlapca, ktorého rodičia zanechali v kalábrijskej domovine u starých rodičov. Ústrednou postavou druhej časti je jeho mama, tretej dospelý muž chlapec z prvej časti trilógie, ktorý sa za zvláštnych okolností vracia spolu s otcom do rodnej Kalábrie.

Máloktorý súčasný autor vie tak vnímavo opísať zraniteľnosť človeka a nepredvídateľnosť bežného, zdanlivo predvídateľného života. Ingvild H. Rishoi dojíma bez toho, aby skĺzla do pátosu, jej nenápadní hrdinovia idú pod kožu, rovnako ako jej ľudské príbehy. Vo svojich príbehoch sa zameriava na bežných ľudí a ich životy. Krehké poviedky sú predovšetkým o láske. O ľuďoch, ktorí to myslia dobre a snažia sa, nie vždy sa im to však podarí.

Továreň na nového človeka možno čítať ako román dokumentujúci jedno obdobie ruských dejín alebo sociológiu sovietskeho Ruska, či celkom jednoducho ako príbeh o základnej ľudskej potrebe milovať a byť milovaný. V románe sa autorka, ktorá sa preslávila svojimi denníkmi z čias boľševickej revolúcie, vracia do obdobia prvej päťročnice, do čias horúčkovitého budovania Sovietskeho zväzu, ktorému bolo podriadené všetko: politika, ekonomika, umenie, medziľudské vzťahy. A aké boli následky tohto experimentu? Táňa s buržoáznym pôvodom uviazne v komplikovanom a zničujúcom vzťahu s vysokopostaveným čekistom. Mladučká Ňurka hľadá útočisko z bezútešnej životnej situácie v extrémnej náboženskej sekte. A Tamara zisťuje, že jej výchova a umelecké sklony sú jej v sivej realite nového Ruska nielen zbytočné, ale aj na príťaž. Životné osudy žien, mužov a detí, ktoré nám Rachmanovová ponúka, sa odvíjajú na pozadí industrializácie, kolektivizácie a čistiek. Na troskách starého režimu vzniká nový človek.

Paul je všetko iné, len nie typický tínedžer. Paul, ktorý napriek svojmu dievčenskému vystupovaniu miluje výlučne ženy. Paul, ktorý má dve matky, no svojho otca nikdy nepoznal. Paul, ktorého náhoda spojená s jeho narodením privedie k osudu jedného z najslávnejších androgýnov – Davida Bowieho. Román prináša málo pravdepodobný, no zábavný a láskavý príbeh jednej nekonformnej rodiny. Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat je románom o dospievaní, hľadaní životnej cesty a toho, kým naozaj sme.