Kniha dňa: Boris Farkaš predstavuje knihu Knihkupec z Florencie
Ak bol knihou kresťanov pergamenový kódex, miestom jeho opisovania a šírenia boli kláštory ako Sankt Gallen. Po páde rímskej ríše sa baštou kníh a vzdelania stala Cirkev. Po mnoho storočí boli knihy takmer výhradnou súčasťou cirkevného sveta. Proces výroby a uschovávania rukopisov mali v rukách mnísi, ktorí sedeli zohnutí nad pergamenom a svedomito opisovali texty (často vypožičané z iných kláštorov) do svojich knižníc. Niekedy kláštor svojim pisárom vyhradil zvláštne miesto zvané skriptorium. Oveľa častejšie však mnísi jednoducho opisovali vo svojich celách alebo vonku pod šírym nebom v areáli kláštora.
Rozhodol som sa, že vám predstavím históriu vzniku knihy. Jej začiatky, kedy ešte nebolo také jednoduché len tak sa vybrať do knižnice alebo kníhkupectva, či nebodaj urobiť pár klikov na internete a človek si mohol vybrať akýkoľvek príbeh zo všetkých kútov sveta. Dnešná kniha dňa vás zavedie do histórie a objasní jej súvislosti.
Na pozadí historických faktov sa odohráva príbeh slávneho kníhkupca Vespasiana da Bisticciho, ktorý sa zo syna zadlženého otca stáva kníhkupec, čo na objednávku tvorí rukopisy pre samotného pápeža. Popri tomto všetkom sa autor zameriava na revolúciu, ktorej výsledkom bola viazaná kniha.
Kniha ma zaujala nielen svojim štýlom ale i autentickými opismi Florencie 15. storočia, kedy bol gramotný iba každý siedmy človek. Rozhodne vám odporúčam túto knihu prečítať.
