Kniha dňa: Kristína Tormová predstavuje román Kodanská pieseň piesní

Keď umrela Filippa prvýkrát, mali sme s Olgou práve sedem rokov. Naša staršia sestra celkom náhle stratila vedomie. Mama poslala do Chrámu Alexandra Nevského po kňaza. Odriekanie ruženca, to spevavé mrmlanie v cirkevnej slovančine, a moja rodina zaplnili Filippinu izbu v dome na Palermskej ceste. Moja dvojička Oľga si sadla na posteľ a plakala. Oči mala ešte zelenšie než zvyčajne. Pri záhlaví postele stála moja ruská babka Varinka v župane, z ktorého bolo cítiť kyslé uhorky. Ešte nikdy som nezažila nič nadprirodzené, čiže som lavírovala medzi prudkou žiarlivosťou, že Boh uprednostnil Filippinu spoločnosť pred mojou, a strachom, že o ňu navždy prídem.

Toto je úryvok z knihy, ktorá sa raz určite stane starou dobrou klasikou. Je o najzákladnejšom a najdôležitejšom príbehu – o hľadaní lásky. A zároveň ponúka pohľad na tri generácie žien, ktoré sa ju v tomto veľkom, zmätenom svete pokúšajú nájsť. To všetko s vtipom a nadhľadom im vlastným. Všetko sa to začalo, keď do cirkusu babky Varinky, inak hadej ženy, priviezli namiesto slona hrocha.

Tento hroch jej pred očami zožral jej životnú lásku. A tak sa Varinka vydá za iného muža, ktorý má rád operu a dobrú omáčku. Spolu majú dcéru, ktorá je jasnovidkou a zamiluje sa do krotiteľa holubov. A ich dcéry sú bláznivou kombináciou predchádzajúcich generácií. Jedna chce byť prvá svetová kozmonautka, a ďalšie dve súperia o post rodinnej umelkyne.

Prečítala som si naozaj pôsobivý debut, smiešno smutný príbeh obyčajných ľudí s veľkými snami a túžbou po pravej láske. Kniha je pre mňa pekným vyznaním životu vo všetkých farbách. A len tak medzi nami – trochu mi to pripomenulo Pelíšky.