Kniha dňa: Martin Kaprálik predstavuje knihu Neznášam behanie, pridáte sa?

Nenávidím beh. A to pomerne pravidelne. Tri, štyrikrát do týždňa. Nenávisť k behu však nepociťujem celý čas. Vlastne si to občas trochu užívam. Chvíľu, keď dobehnem, mám rád. Akurát teda nerád behám v porovnaní s inými činnosťami – omnoho radšej napríklad jem pizzu alebo si poobede schrupnem. Vyžaduje si to omnoho menej námahy a je to oveľa väčšia sranda. Nerád behám desiatky kilometrov týždenne a tisícky kilometrov ročne. Naznášam tých päť kilometrov, čo behám po práci v utorok v parku. Nepáčilo sa mi ani tých 42,2 kilometra cez New York, stošesťdesiat kilometrov naprieč Severnou Kaliforniou a nebolo to inak ani vo Wyomingu a v Colorade pri iných príležitostiach. Neznášam len tie veci, ktoré musím robiť, aj keď sa mi ich robiť nechce.

Názov knihy Neznášam behanie, pridáte sa? je šikovný psychologický obrat, ktorý ma najskôr zaujal a po prečítaní ešte aj presvedčil, že beh je vlastne nepríjemne skvelý. Ja som si po prečítaní zabehol do obchodu aspoň po poriadne bežecké tenisky. Autor knihy neznáša beh tak vášnivo, že raz sa mu podarilo zabehnúť každý týždeň jeden maratón. A to hovoríme o 52 týždňoch. Keď som túto knihu čítal, hovoril som si, že konečne je tu niekto, kto pochopil, čo je na behu to najťažšie – vstať z gauča. Ísť sa prezliecť a potom prekonať tých prvých 5 minút veľkého boja človeka so svojím vnútrom. Podľa Brendana Leonarda je presne to, čo je na behu skvelé.

Beh učí človeka vybudovať si záväzok, trpezlivosť a psychickú odolnosť. Kniha nie je len nefarebným návodom, ako sa dokopať ku nejakej činnosti prospešnej pre naše zdravie. Je plná humoru, zaujímavých diagramov, citátov a múdrych rád. A možno po dočítaní tejto knihy budete poznať odpoveď na otázku, prečo vlastne behám? Ja už viem.