Kniha dňa: Kristína Tormová predstavuje knihu Meno mám zo studničky

Teraz, že každý uteká z miest, akoby boli epidémiou navštívené, prišla som i ja letovať na dedinu. Vlastne môj úmysel je: lapiť dajedného dedinčana, keďže sa mi v meste nepodarilo dostať sa pod čepiec napriek kope záletníkov. Už potratila som všetku trpezlivosť, majúc dvadsaťpäť rokov, vrhám sa tedy na túto poslednú nádej zúfale – celou silou. Môj ujec, farár v dedine, volával ma každý rok na leto; vždy som opovrhla vraviac: Čo mne dedina? Za dukát nevidíš elegantného človeka! Teraz, sklamúc sa v elegantných ľuďoch, ktorí len obletujú a neberú, začala som rojčiť – za prostodušnými dedinčanmi, ktorí neobletujú, nedvoria, nezaľubujú sa, ale – berú.

Toto bol úryvok z knihy Meno mám zo studničky. Koľkí z nás by sa tak radi vrátili do školských lavíc – mňa nevynímajúc. To, čo sme vtedy tak nenávideli a tvrdohlavo voči tomu bojovali, sa v dospelosti vracia ako bumerang. Našťastie, život a jeho skúsenosti nás už naučili čítať povinné čítanie s inou emóciou. Možno je to tým, že konečne tým knihám rozumieme. Dnes som si pre vás vybral zbierku slovenskej vizionárky, ženy, ktorá sa nebála porušiť zažívané rozprávačské postupy literárnych diel. A priniesť nové, napohľad možno banálne témy, ale vo svojej podstate najpravdivejšie. Najskôr ma zaujal názov tejto zbierky.

Timrava je autorkin pseudonym, a zároveň týmto slovom sa kedysi označovali studničky. A tak som si aj ja zalistovala v studnici našej realistickej literatúry. A aj po tých rokoch mi mala čo povedať, lebo sme sa takmer vôbec nezmenili. V zbierke nájdete novely Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Za koho ísť, Márnosť všetko, Hrdinovia a Bál.