Kniha dňa: Boris Farkaš predstavuje knihu Bzukot včiel
Príliš mnoho ľudí umieralo každý deň na kliatbu, o ktorej hovorili poverčiví obyvatelia, alebo na infekciu, ako ju opisoval dobrý lekár. Objavila sa potreba zaviesť systém na zbieranie mŕtvol: raz denne, včasne ráno, vychádzal Vicente López v spoločnosti jedného zo synov do ulíc Linares na voze zbierať mŕtvoly. Nachádzal ich zabalené v plachtách vyložené pred domami – nebolo praktické chodievať na cintorín, vždy keď niekto zomrel. Najprv rodiny očakávali osobné služby, na aké boli zvyknuté, čoskoro však stratili chuť a energiu vyžadovať ich. Nakoniec teda len zanechávali správu na mŕtvom tele, na ktorej stálo, ako sa daný človek volal, že to bol oddaný katolík, nech si ho Boh vezme k sebe, a potom prosbu, aby bol pochovaný v hrobke alebo hrobe tej a tej rodiny.
Bzukot včiel
Albert Einstein raz povedal, že keď zomrie posledná včela, ľudstvu neostane viac než štyri roky života. Je to skutočne vážna výpoveď. Aj pre to som dnes vybral túto knihu. Je o chlapcovi, ktorého pod mostom našla pestúnka a rovnako ako vtedy, tak aj po celý jeho život, je chlapec obklopený včelami. Chlapec má schopnosť predvídať, čo sa ešte len stane. Príbeh sa odohráva na pozadí mexickej revolúcie a hrozivej španielskej chrípky, ktorá zachvátila krajinu ako mor. Kniha má silné posolstvo o nezištnej láske, ale i osobitný štýl.
Autorka, ktorú mnohí označujú ako druhého Marquéza, mi do knižnice priniesla vôňu pomarančov, medu a mexických plantáží. Ale niet sa čo čudovať, magický realizmus je predsa už raz taký. Naozaj odporúčam si túto knihu prečítať.