Najlepšia priateľka Anny Frankovej ožíva vo filme

Keď boli Cibi, Magda a Livi malé, sľúbili svojmu otcovi, že zostanú spolu, nech sa stane čokoľvek. Keď mala Livi len pätnásť rokov, dostala príkaz na transport do Osvienčimu. O štyri roky staršia Cibi šla s Livi, odhodlaná ochrániť ju. Spolu prežili nepredstaviteľné utrpenie. Len 17-ročná Magda zostala doma, ukrývala sa u susedov alebo v lese, no nakoniec aj ju odviezli do Osvienčimu-Brezinky.Tam sa tri sestry znova stretli a pri spomienke na otca si dali nový sľub, tentoraz jedna druhej – prežijú.

Zoznám sa s výnimočnými ľuďmi a ich nevšednými osudmi. Či už ide o dizajnérov, umelcov či vedcov, všetci dosiahli úžasné úspechy, hoci na začiatku bol každý z nich len malé dieťa s veľkými snami. Anna Franková sa narodila v Nemecku. Keď vypukla druhá svetová vojna, celá jej rodina sa musela skryť v tajnej miestnosti otcovej firmy v Amsterdame. Tu vznikol Annin denník, v ktorom písala o svojej viere v dobro ľudstva a nádeji na mier. Po skončení vojny sa jej zápisky dostali do rúk čitateľov z celého sveta, a tak sa stala jednou z najdôležitejších autoriek 20. storočia. Na konci knihy nájdeš skutočné fotografie Anny a fakty z jej života.

Milena Zingerová, mimoriadne hudobne nadaná Bratislavčanka, smeruje s prvým ženským transportom do Osvienčimu. Vystrašené dievča odsúdené na pomalú smrť chce za každú cenu prežiť peklo nemeckého vyhladzovacieho tábora. A osud jej dáva šancu: má zaspievať na narodeninovej oslave svojho nepriateľa... A tak sa zrodí jeden z najneobyčajnejších milostných príbehov holokaustu.

Čo všetko udrží človeka nažive... Sú traja. Spočiatku deti. Svet je v rovnováhe. Neskôr sa všetko zmení. Ona miluje jedného z nich, ju milujú obaja. Zuzana Liebeskindová je dcéra cukrovarníka. Nič jej nechýba, životom kráča ľahko, obklopená láskou. Vo vzduchu sa vznášajú vlákna prepáleného cukru. Tridsiate roky dvadsiateho storočia v malom českom mestečku Holašovice sú sladké. Zuzana začne dospievať až počas nemeckej okupácie. Bolestne vrastá do dejín a dejiny do nej. Keďže má židovský pôvod, jej osud je predurčený. Transport. Koncentrák. Zuzanini priatelia Hanuš a Jan zostávajú v Holašoviciach. Ich cesty sa však rozchádzajú. Po vojne sa Zuzana vracia z koncentračného tábora, ale straty sú väčšie, než čakala. Dokáže po tom všetkom, čo prežila, ešte milovať? A má vôbec na výber?

Paríž, júl 1942: Desaťročnú Sarah spolu s matkou a otcom zatkli v rámci razie Vel’ d’Hiv’, najznámejšieho aktu francúzskej kolaborácie s nacistami. Kým ich nadránom neodvedie polícia, zatvorí Sarah rozospatého bračeka Michela do ich detského úkrytu, zabudovanej skrine v ich byte. Necháva si kľúč v domnienke, že sa o niekoľko hodín vráti. Paríž, máj 2002: V deň šesťdesiateho výročia zadržania Židov francúzskou políciou vo Vel’ d’Hiv’ v roku 1942 dostane americká novinárka Julia Jarmondová ponuku napísať pre americký časopis článok o tomto čiernom dni počas druhej svetovej vojny. Juliu, ktorá je vydatá za Francúza a v Paríži žije už takmer dvadsaťpäť rokov, celkom zaskočila nevedomosť o tejto udalosti, ale aj mlčanie, ktoré ju obklopuje. Pustí sa do pátrania a zistí, že parížsky byt jej svokrovcov kedysi vlastnili Židia. Netuší však, že odhalí strašné, dlho skrývané rodinné tajomstvo, ktoré ju spája so Sarah a navždy zmení jej život. Sleduje utrpenie dieťaťa, od hrozných dní, keď bola Sarah zavretá na Vel’ d’Hiv’, až po pobyt v koncentračnom tábore a na ďalších miestach. Čím hlbšie pátra po minulosti Sarah, tým silnejšie začína pochybovať o vlastnom mieste vo Francúzsku a prehodnocovať svoje manželstvo a život. Tatiana de Rosnayová píše o osude svojej krajiny s neľútostnou jasnosťou, ponúka brilantne jemný, presvedčivý obraz okupovaného Francúzska a odhaľuje tabu a odmietanie, ktoré dodnes obklopujú túto bolestnú epizódu francúzskych dejín.

Dojímavá kniha o sile nádeje a lásky, ktoré prekonajú aj to najhoršie z ľudstva „Nezáleží na tom, akú máte farbu pleti alebo akej ste národnosti, pretože pre všetky ľudské bytosti platí jedno: naša krv je červená, a keď nás porežete, bolí to.“ Lily Ebertovú v roku 1945 oslobodili, americký židovský vojak jej dal bankovku, na ktorú napísal: „Veľa šťastia a radosti.“ Keď sa potom jej pravnuk Dov Forman rozhodol využiť sociálne médiá, aby vystopoval rodinu tohto vojaka, deväťdesiatšesťročná Lily sa odrazu ocitla v titulkoch po celom svete. Kedysi si sľúbila, že ak prežije Osvienčim, vyrozpráva všetkým pravdu o tábore. Teraz sa jej naskytla príležitosť. Román začína jej detstvom v Maďarsku, smrťou matky a jej dvoch najmladších súrodencov po príchode do Osvienčimu v roku 1944. Odhodlaná ochrániť aspoň svoje dve sestry opisuje neľudskosť tábora a drobné prejavy vzdoru, ktoré jej dodávali silu. Z Osvienčimu ju so sestrami presunuli na otrocké práce v muničnej továrni, až napokon čelili pochodu smrti, ktorý sotva prežili. Sme v poslednej chvíli, keď ešte môžeme počúvať o hrôzach koncentračných táborov od tých, ktorí ich prežili. Preto sa Lily bojí, že ak aj poslední preživší odídu, svet zabudne na hrôzy, ktorými títo ľudia museli prejsť. Lilin sľub je dôležitou knihou, ktorej príbeh poukazuje na silu lásky, ktorá nás povedie aj cez tie najtemnejšie chvíle.

Príbeh Fridy je šokujúcim rozprávaním o strate, vojne, ale aj pocite niekam patriť a hľadaní vlastných koreňov. Frida Grünfeld sa v policajných záznamoch prvýkrát objavila v roku 1931. Bola Židovka, prostitútka, podozrivá zo špionáže – a tehotná. Jej vnučka Nina sa vydáva na cestu po stopách svojej stratenej starej mamy. V archívoch a starých záznamoch nachádza čriepky informácií. Kúsok po kúsku skladá životný príbeh ženy, ktorá zdieľala osud mnohých Židov počas druhej svetovej vojny.

Silný príbeh podľa skutočnej udalosti o ženách, ktorým ihly a nite pomáhali prežiť. V období najväčšieho vyhladzovania židov v Auschwitzi - Birkenau dvadsaťtri mladých žien uniklo pred plynovými komorami, vďaka navrhovaniu, šitiu a pripravovaniu odevov pre svojich mučiteľov. Krutá manželka veliteľa SS, Hedwig Hossová, založila krajčírsku dielňu, v ktorej tieto ženy pracovali na výrobe odevov pre strážcov SS a iné ženy z vysokých spoločenských kruhov v Berlíne. Množstvo oblečenia, ktoré spracúvali, pochádzalo práve z kufrov, ktoré odobrali väzňom deportovaným do tábora. Táto kniha je svedectvom výnimočných žien, ktoré sa nenechali zlomiť ani v najťažších životných chvíľach. Je oslavou ich odvahy a solidarity, ale i vďakou za to, že zvládli utrpenie, aké si nedokážeme predstaviť, aby nám porozprávali svoj príbeh. Spisovateľka a historička Lucy Adlingtonová viedla rozhovory s rodinami krajčírok, zhromažďovala ich výpovede, listy, fotografie a osobne sa stretla so slovenskou rodáčkou 98-ročnou krajčírkou, Brachou Kohútovou (rod. Berkovičovou). Už zostáva iba veľmi málo žijúcich obetí holokaustu, ktoré by nám mohli prerozprávať ich skúsenosti. Výnimočné životné príbehy ako tieto musíme zachovávať, aby sa podobná tragédia nikdy nezopakovala a vzdať im hold za ich mimoriadnu statočnosť a odhodlanie prežiť.