! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Adam Silvera: Na konci naozaj obaja umrú

Príbeh začína keď sa uzavretý chlapec Mateo, ktorý v podstate nevychádza z domu, prostredníctvom Linky smrti dozvie, že v tento deň umrie. Chvíľu po ňom sa to dozvedá aj Rufus, ktorého Linka smrti zastihne v nie práve vhodnej situácii. Chlapci sa navzájom nepoznajú a človek by už po pár stranách povedal, že nemôžu byť viac rozdielni. Vďaka aplikácii Posledný priateľ sa ich cesty spoja a rozhodnú sa spolu prežiť svoj posledný deň na plno.

Kniha Na konci naozaj obaja umrú sa odohráva vo svete, kde ľudia dokážu vopred určiť, kto v tento deň umrie. Oznamujú to vždy prostredníctvom Linky smrti, ktorá hneď po polnoci začína obvolávať všetkých, ktorí v ten deň umrú, aby si mohli v živote upratať a pripraviť sa na smrť. Trošku desivé, že? Nikto nevie ako to zisťujú, dokonca ani len telefonisti z Linky smrti, no nikomu sa ešte nepodarilo obísť túto predpoveď a prežiť. Autor tak do príbehu zasadil niečo, o čom uvažuje mnoho ľudí. Čo by ste robili, keby ste vedeli, že tento deň je váš posledný?

Mateo a Rufus majú o tom každý trochu inú predstavu, no obaja sa zhodnú, že posledný deň nechcú stráviť osamote. Začína sa tak jedno veľké dobrodružstvo, plné smútku, rozlúčok, priateľstva a aj lásky. Nečakajte však veľkú gay romatiku. Láska  tam začína veľmi nenápadne, pripomína skôr priateľstvo, ide tam viac o vzájomnú oporu.

Kniha určite nie je oddychové čítanie. Ide o veľmi smutnú knižku, ktorá však preberá prekvapivo ťažké témy, ktoré by som u rozlúčky so životom dvoch tínedžerov naozaj nečakala. Je to však kniha, ktorú sa oplatí prečítať si, pretože ponúka množstvo tém na zamyslenie. Adam Silvera píše naozaj citlivo, necháva nám priestor spoznať postavy a ich pohnútky, ktoré má premyslené do hĺbky.

No napriek tomu, že som si veľa krát povedala, že práve toto je časť, ktorá by ma rozplakala, ma tá kniha až tak nezasiahla a oči som si zachovala suché po celý čas. Možno som bola až príliš nadšená po všetkých tých recenziách, ktoré ju ospevovali. Prišlo mi však, že ma dej nedokázal až na toľko vtiahnuť, aby som trpela rovnako ako postavy.

 

Za recenziu ďakujeme Adriane Friedlovej. :)

Instagram: @caroknih

← Predchádzajúci blog

Eva Umlauf: Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči

Nasledujúci blog →

Erik Baláž: Stratená voda