Agnieszka Wójcińska: Vesmír v kvapke vody

Vo vydavateľstve Absynt vyšlo už nespočetne veľa reportáži a určite ešte mnohé prinesú. Sú vždy zárukou silných a pútavých príbehov obyčajných ľudí, poznačených tragickými a smutnými osudmi. No kto stojí na opačnej strane príbehu? Autorka Agnieszka Wójcińska sa rozhodla obrátiť pozornosť z ľudí na reportérov v dvoch zbierkach rozhovorov. V slovenskom preklade vychádzajú rozhovory s reportérmi, ktorých reportáže vyšli po slovensky,  v knihe Vesmír v kvapke vody.

„Mojou úlohou je vyrozprávať príbeh na základe toho, čo som počul, chytiť čitateľa za ruku, uviesť ho doň. V tom svete už potom sám natrafí na otázky, na ktoré musí sám nájsť odpovede.“

Zaujímalo vás niekedy, ako hľadajú námety reportéri? Ako sa dostávajú pod nepreniknuteľný pancier obetí? Aké tajné triky používajú na prelomenie mlčania? Či čo cítia počas rozhovorov?  Odpovede na tieto a ďalšie zaujímavé otázky nájdete práve v tejto knihe. Autori nás vpúšťajú za dvere tajomnej komnaty.  Nechávajú nás nazrieť do svojej kuchyne, kde sa varí zmes rôznych pocitov, aróm, osudov a životov. Zo vzdialených, vecných a tvrdých spisovateľov sa stávajú ľudia s pocitmi a srdcom. Zrazu sú pre čitateľa bližší.

„Nepoznám žiadne triky, pomocou ktorých možno dosiahnuť, že sa ľudia predo mnou otvoria. Človek nie je konzerva so sardinkami. Musíme si niečo vzájomne dávať a všetko ostatné ide rovnako ako v živote.“

Napriek tomu, že kniha Vesmír v kvapke vody neprináša takú plejádu pocitov ako klasické reportáže prekliatych reportérov, je príjemným osviežením a odľahčením. No na sile nestráca. Ponoríme sa do vnútra ľudí, ktorí podstupujú tvrdú cestu za pravdou, sú vystavovaní bolesti, často na hranici znesiteľnosti. A to všetko pre to, aby svetu ukázali pravdu. Neprikrášlenú, špinavú, vo všetkej svojej krutosti a bezohľadnosti. Rozhovory nie sú zaťažené prehnanými emóciami či ľútosťou. Z ich vyjadrení je cítiť hrdosť na svoje poslanie, ktoré tak svedomito vykonávajú. Aj keď je to často na úkor svojho súkromného života či nočných mor. Okrem dialógov je kniha doplnená o stručný popis samotných „hlavných hrdinov“ a ich reportáží, ktoré vyšli doposiaľ vo vydavateľstve Absynt.

„Prečo chceš nazrieť do mojej duše? Poznáš odpoveď na tú otázku? Ja môžem povedať len toľko: pracujem s hlbokou vierou v zmysel toho, čo robím. Platím za to určite cenu, ale odmena, ktorú za to dostávam od seba samého je oveľa väčšia.“

Je našou povinnosťou poznať skutočnosť, ktorá sa možno deje ďaleko, no nikdy sa nemožno tváriť, že je to mimo nás. Týka sa to každého jedného a nikdy nevieme, kedy sa karta obráti a predmetom reportáže sa stane naša krajina či my. Ostáva nám len ďakovať odvážnym ľuďom, ktorí si svoju novinársku prácu robia svedomito a cestujú na miesta nebezpečné a zničené. Zničené  nezmyselne pre vyššie mocenské záujmy.

„Je pre nás veľmi ľahké znížiť sa na úroveň zvieraťa. No myslím si, že  ak sa o tom nebude písať ani hovoriť, môže to byť ešte horšie.“

 

Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.

 

← Predchádzajúci blog

Marek Hudec: Prosté rozprávky

Nasledujúci blog →

Charles Martin: Hora medzi nami