Anya Von Bremzen: Umenie sovietskej kuchyne

„Príbeh o sovietskom jedle je nevyhnutne kronikou túženia, nevyslyšanej túžby... Spomienky na predstavy, vypočuté historky, horúčkovité kolektívne snívanie, spôsobené sedemdesiatimi rokmi geopolitickej izolácie a nedostatku...,“ píše v prológu Otrávené madlenky samotná autorka. Anya von Bremzen sa v knihe vracia do minulosti svojich predkov, histórie Ruska, ale otvára dvere aj do svojich vlastných spomienok.

Dievčatko vyrastajúce v neľahkých, ťaživých, šedivých podmienkach v Moskve neskôr spolu s mamou emigruje do Ameriky, kde jej kariéru nádejnej klaviristky prekazia zdravotné problémy. Tento životný zlom však Anyu pritiahne k oblasti, ktorá vytvárala jej rodinný a osobný svet. K jedlu. Spisovateľka a svetoznáma žurnalistka píšuca o jedle sa v knihe Umenie sovietskej kuchyne púšťa do memoárov, ktoré občas berú dych a inokedy prinášajú zbiehajúce sa slinky. Tak, ako majú Francúzi svoju tému lásky, Rusi vždy inklinovali k jedlu. Dôkazom je nielen samotná rozmanitá kuchyňa s množstvom receptov, ale aj všetky tragédie hladomorov a strádania, ktoré vytvorili priestor pre snívanie a túžbe po jedle.

V Umení sovietskej kuchyne nájdete všetko. Príbehy o prídeloch potravín, Stalinovu politiku hrôz, Leninov dokonaný plán zničiť všetko buržoázne a tradičné, jeho krvavé rekvirácie obilia a cieľ okliesniť individualitu na kolektívnosť i neskoršie formy nového socialistického človeka – núteného žiť v spoločenstvách, aby zabudol na svoje vlastné potreby a city.
Anya cez príbehy svojich rodičov, prarodičov a iných príbuzných ukazuje rôzne odtiene ruskej nátury, prepája ich s vlastnými spomienkami, dopĺňa obrazom jej súčasného života. Nad všetkými tragickými osudmi, ktoré politická moc v krajine pripravila o nádej na slušný a pokojný život, vyvstáva láska k jedlu. Jedlo ako alchýmia, ako sen, praktická nutnosť aj ojedinelá sviatočná chvíľa.

Kniha pútavým, čítavým spôsobom mapuje dekády a atmosféru od čias cárskeho Ruska až po 21. storočie. Okrem samotných receptov, stolovania, vzťahu k jedlu sa spisovateľka prezentuje aj ako vynikajúca historička. Jej pohľad na dejiny vyvoláva úsmev, slzy, trpkosť i nepochopenia nad politikou, ktorá milióny Rusov pripravila o život a slobodu. Nemenej podstatné sú aj autorkine rozprávačské schopnosti, výborne kombinujúce beletriu, publicistiku i literatúru faktu. Umenie sovietskej kuchyne nie je ani zďaleka bežnou publikáciou. Je to dobrodružná cesta, dojímavá prechádzka históriou, pútava autobiografia a kuchárska kniha v jednom.

← Predchádzajúci blog

Daniel Hevier a Alan Hyža: Bratislava včera a dnes

Nasledujúci blog →

Čítame Veroniku Šikulovú!