Arturo Pérez-Reverte: Ostreľovač alebo taký iný triler
Najskôr ale pár slov k príbehu: odborníčka v modernom umení, špecialistka na graffiti sa vydáva po stope nepolapiteľného sprejera známeho pod prezývkou Sniper, ktorý sa preslávil na celom svete a teší sa priam legendárnemu renomé rovnakou mierou pre svoj veľký talent, ako aj pre to, že jeho aktivity vždy stáli na hrane zákona a chce mu dať ponuku natoľko lukratívnu, že ju nebude môcť odmietnuť. Ostreľovača však hľadá ešte niekto iný. A jeho zámery sú ďaleko temnejšie.
Reverte si volí silné témy, to je pravda. No čitateľ by u neho čakal skôr niečo historické, respektíve historizujúce, určite nie príbeh z prostredia writerov. A dočkali sme sa zostupu, sondy do psychiky, do duše sprejera. Ten, kto má autora načítaného nebude možno až natoľko zaskočený, no i tak prekvapí (a myslím, že v dobrom) každého, kto sa nechá zlákať či skôr pomýliť zavádzajúcim názvom a škatuľkou triler. Teda nie že by to triler nebol. Je. A je to dobrý triler. Ale je to len jedna poloha tejto autorovej najnovšej knihy. A nie tá hlavná a tá naozaj dôležitá. Ako čisto žánrové čítanie by napriek niektorým skutočne napínavým scénam a neopakovateľnej atmosfére vyplývajúcej z prostredia, v akom sa odohráva, neobstál na výbornú. Neprináša totiž v tomto ohľade nič prevratné a navyše trpí aj viacerými klišé žánru. No to je iba tá najvrchnejšia a najpovrchnejšia vrstva knihy, dôležitejšie sú tie, čo sa nachádzajú pod ňou.
Ako som už povedal: u autora sme zvyknutý, že román má viac rozmerov, pričom jeden prekrýva druhý, ale nijakým spôsobom ho nepotláča, ani neoslabuje. Pre plné pochopenie a odkrytie viacerých rovín je potrebné vzdať sa obmedzení, konvencií a hlavne predsudkov (a tiež strachu!) a zostúpiť do podchodov a tunelov metra. Doslova. Veď podzemný svet a nočná strana mesta skrýva niečo, čo má byť a čo chce byť videné... Reverte sa pritom nezameriava primárne na výrastkov, ktorí sa dopúšťajú drobného vandalizmu a sú to v podstate diletanti, čo sa uspokoja s čarbanicami. Ide mu o niečo viac, a to dokonca viac než je pokus o verné priblíženie tejto zvláštnej subkultúry v celej svojej šírke a hĺbke. Snaží sa priniesť iný a nový pohľad na svojskú formu umeleckého vyjadrenia, ktorá sa označuje ako street art, čiže pouličné umenie. A darí sa mu to. Teda samotný námet je veľmi zaujímavý, ale podmanivý spôsob, akým ho autor podáva, môže za to, že kniha osloví aj toho, koho táto problematika a kulisy undegroundu nechávajú chladným.
Takže taký je môj verdikt: Arturo Pérez-Reverte ani tento raz nesklamal. Naopak, opäť prekvapil. A nie iba kvalitou spracovania, lebo tou prekvapil najmenej, veď dávno nastavil latku poriadne vysoko a nik nečakal nič menšie než úspech; než ďalšiu dobrú knihu. To, že je zručne napísaná, je u spisovateľa takého formátu samozrejmosť. Ale degradovať autora len na šikovného remeselníka by nebolo spravodlivé, bolo by to vyložene vulgárne. Sú to však zásadné a okrem toho aktuálne otázky, ktorými je čitateľ znepokojený, a ktoré majú takú silu. Čo je to umenie? Ako byť slobodný v prejave a sebarealizácii a ako sa nezapredať, nenechať poškvrniť svoje ideály peniazmi a gýčovým pozlátkom pominuteľnej slávy. Dá sa to vôbec? A akú cenu sme ochotní za to zaplatiť? Azda aj tú najvyššiu?
