Knižné kamarátstva

Camilla Läckberg: Bosorka

Camilla Läckberg: Bosorka
Camilla Läckberg: Bosorka

             V knihe Bosorka Läckberg opisuje dve záhadné, temer identické, vraždy štvorročných dievčat, medzi ktorými je rozdiel niekoľko desiatok rokov, no akoby sa história v mestečku Fjällbacku opakovala. Zo statku, ktorého pred niekoľkými rokmi zasiahla tragická strata štvorročnej Stelly, opäť mizne dievčatko v rovnakom veku a práve v tú dobu, keď sa do Fjällbacku vrátila jedna z dvoch odsúdených vrahýň, vtedy ešte mladých dievčat. Obyvatelia sú znepokojení a detektív Patrik Hedström s Erikou, ktorá už dávnejšie chcela o hrôzostrašných udalostiach napísať, je postavený pred prípad zložitejší, ako na prvý pohľad vyzerá.  Celý prípad zamotávajú nové informácie zo 17. storočia, o vdove s istými „zázračnými“ schopnosťami, ktoré, pochopiteľne, v malej komunite počas dôb honov na čarodejnice, nezostali nepovšimnuté, tobôž, keď žila na fare u svojej panovačnej sestry, ktorá v nej videla sokyňu vo vzťahu k jej manželovi. Osudy ľudí z mestečka sa začínajú zamotávať potom, ako na povrch vyplávajú nové indície, aj od na prvý pohľad bezvýznamných postáv príbehu.

            Läckberg postavila detektívku z viacerých príbehov, ktoré sa súbežne rozvíjajú a sú prerušované kapitolami zo 17. storočia. Autorkin štýl a výber elementov tvoriaci záhadný aspekt románu, pripomína chvíľami Yrsu Sigurdardóttir, fantastickú islandskú spisovateľku krimi, ktorá taktiež používa koncept tajomných minulých udalostí, proroctiev, prekliatí, opradených legendami a spája ich s aktuálnymi vraždami/vraždou, ktorú rieši, ako aj u Läckbergovej tím, ktorému velí, v prípade Sigurdardóttir právnička Tóra, u Läckbergovej Patrik.

           Läckbergová dokáže čitateľa držať v napätí do posledných kapitol a nikdy si nemôžeme byť úplne istí, či už naozaj vieme všetko, alebo je ešte pre nás niečo na ďalších stranách pripravené. K pútavosti románu dopomáha aj jej svieži štýl písania, ktorý nevnucuje čitateľovi zbytočne dramatickú atmosféru, ale snaží sa ho pomaly a postupne vtiahnuť do deja, presne ako Sigurdardóttir. Možno aj skrz tieto podobné črty mi je Läckbergová veľmi sympatická a jej knihy sa čítajú skutočne dobre, napriek tomu, že Sigurdardóttir pre mňa zostáva číslom jeden medzi autormi/autorkami severských detektívok.

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram: @theartcticlass

← Predchádzajúce

Literárna revue 5/2018

Ďalšie →

Stephen King: Carrie