Charles Martin: Keď svrčky plačú

Jonathan Reese Mitchell sa o srdcia zaujímal od útleho veku. Mal totiž veľmi dobrú priateľku, ktorá mala už od malička choré srdce a on sa rozhodol, že ju zachráni. Stal sa špičkovým doktorom vo svojom odbore, transplantoval nespočetné množstvo sŕdc, zvládol aj také operácie, na ktoré by si netrúfli ani jeho starší kolegovia, no nepodarila sa mu však tá najdôležitejšia vec – zachrániť svoju milovanú Emmu. Utiahol sa, prestal vykonávať to, v čom bol najlepší a úplne akoby zmizol zo sveta. Všetko sa však zmenilo v deň, keď stretol malú Annie.

„Všetky srdiečka raz zastanú, Annie. Dôležité je, čo s tým svojím robíš, kým bije.”

Rovnako ako aj Emma, aj malá Annie, ktorú milovalo celé mesto, trpela vrodenou vadou a čakala na deň, kedy jej transplantujú jej malé a nefunkčné srdiečko. Jedného dňa ju však nešťastnou náhodou zrazí auto a Reese je jedným z prvých, ktorí sa ju pokúsia zachrániť. A úspešne. Dostáva sa tak do kontaktu nie len s malým dievčaťom, ale tiež s jej milujúcou tetou Cici a dozvedá sa tak o jej zdravotnom stave takmer všetko. Časom mu Annie tak prirastie k srdcu, že bude čeliť veľkému rozhodnutiu – naďalej sa ukrývať a utápať sa vo svojej bolesti alebo pomôcť niekomu, kto si jeho pomoc naozaj zaslúži a nesmierne súrne potrebuje?

Emma mi raz povedala, že niektorí ľudia sa celý život snažia Boha predbehnúť; asi sa chcú dostať niekam, kde on ešte nikdy nebol. Potriasla vtedy hlavou a usmiala sa, zrejme rozmýšľala o príčinách. Problém je však v tom, povedala, že celý život niečo hľadajú, niekam sa ženú, no keď tam napokon prídu, zistia, že Boh tam už bol.

Keď svrčky plačú je veľmi silný a emotívny príbeh. Charles Martin doňho vložil množstvo nádherných myšlienok a vytvoril naozaj výnimočné dielo, pri ktorom len veľmi ťažko udržíte slzy. Pretože nie je to len autorov štýl písania, ktorý vás tak dostane.

Postava malej Annie je neskutočne nádherná a čistá. Aj napriek tomu, že si toho tak veľa vytrpela, na život neustále pozerá s určitým nadhľadom. A ani v najhoršom nestráca nádej na uzdravenie. Je tak naozaj veľkou inšpiráciou pre nás všetkých.

Nádej nie je výsledkom liečby ani ničoho, čo môže ponúknuť veda. Nádej je kvietkom, ktorý vyženie zo zeme a rastie, ak ho druhí polievajú. Občas si však myslím, že som príliš veľa času venoval tomu, aby som ho chránil a dodával mu živiny. Dokonca som zašiel tak ďaleko, že som ho chcel zaštiepiť novou stonkou, dať mu nové korienky. Až som ho napokon zabudol polievať.

Ak hľadáte príbeh, ktorý vás chytí za srdce a čítanie vám toho veľa odovzdá, Keď svrčky plačú je ideálnou voľbou. Pretože na túto knihu len tak ľahko nezabudnete. Je naozaj skvelé, že aj takáto kniha vyšla po slovensky. Lebo aj vďaka takýmto skvelým príbehom ma čítanie baví stále viac a viac!

Za recenziu ďakujeme Knihomoľke Caroline Turazovej. :)

Instagram: @knihomolky