Ďalším prehliadaním stránky súhlasíte s používaním cookies.

Osobný odber už na 740 miestach na Slovensku

Dominik Dán: Nevieš dňa, nevieš hodiny

Autor: Tibor Porubän, 11. decembra 2019
thumbnail
Foto: Slovart - Instagram

Biblii nájdeme poučný odkaz, že človek ani netuší, kedy sa priblíži jeho koniec. Ak je však niekto nepoučiteľný a postaví sa osudu, sú z toho len problémy. Detektív Richard Krauz je tu na to, aby osudové problémy riešil. Tak to bolo aj v pamätný deň na prelome tisícročí - na Silvestra 1999. Dve hodiny pred polnocou ho zavolali na cintorín k náhrobnému kameňu postriekanému krvou. Krv nebola jediná zvláštnosť na hrobe, záhadnejší bol čerstvo vytesaný dátum úmrtia - zajtrajší deň, prvý deň nového milénia.

Na prvý pohľad hlúpy žart, no detektíva Krauza prejde smiech v  momente, keď mu z  operačného strediska zahlásia, že majiteľ hrobu prvú hodinu po polnoci naozaj zomrel. Osud sa s ním kruto zahral, nech plánoval svoju smrť akokoľvek precízne, niekto ho predbehol. Muža strelili do chrbta spôsobom vylučujúcim samovraždu. Oddelenie vrážd má pred sebou ďalší hlavolam, no zďaleka nie jediný. Magická noc deliaca dve tisícročia im prinesie viac prekvapení, bohužiaľ, prekvapenia na oddelení vrážd väčšinou stoja niekoho nevinného život.

Mikulášsky piatok, čas obeda a ja nad miskou domáceho kuracieho vývaru, ktorý v čase, keď na východnom Slovensku vrcholí teplotná inverzia a teplota za oknom nepresiahne magickú nulu, začínam písať recenziu na najnovšiu Dánovku. Tá, ako tradične, dorazí v čase, kedy veľké množstvo Slovákov zúfalo premýšľa nad tým, čím obdarovať svojich blízkych, no jeden z najpopulárnejších autorov im vždy pomôže vyriešiť ich veľký problém. Neprešlo pár minút a ja som mohol celý svoj pôvodný úvod tohto textu zmeniť. Je to snáď len náhoda, že podobne, ako postavy najnovšej knihy, aj približne stovka Prešovčanov a s ním aj ich najbližší a známi, prežívajú obrovskú tragédiu v podobe devastačného požiaru. Akurát, že nie rodinného domu, ale rovno celej bytovky. Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým, pokoj s tými, ktorý prišli o majetok, strechu nad hlavou, ale neprišli o svoj život. Verím, že nehovorím len za seba, ale za celý kolektív Knihožrúta a Panta Rhei, že sme minimálne v duchu so všetkými, ktorých sa to týka.

Ale prejdime už teraz k samotnej knihe. Dejovo sa dostávame opäť o niekoľko rokov späť, tentokrát do obdobia prelomu rokov, kedy sa jedno milénium končí, a to druhé práve začína. Na oddelení vrážd ale štartujú novú epochu tak, ako zrejme žiaden kriminalista nechce – dvomi mŕtvolami. V prvom prípade išlo o dievča, ktoré pri už spomínanom požiari, ktorý vôbec nemusel byť, pri súhre nešťastných okolností, zhorelo do tla, no všetko ukazuje na to, že príčinou jej smrti nebol samotný požiar. V druhom prípade zastrelený muž, ktorého hrob, len tak mimochodom poliaty krvou, v sebe ukrýval viac tajomstiev než samotné telo.   

Dominik Dán pokračuje v nastolenom trende. Je úžasné, že aj napriek toľkému množstvu titulov dokáže neustále prinášať nové príbehy, ktoré sú čoraz zaujímavejšie, detailne prepracované, plné strhujúceho deja, okoreného prvkami trefného humoru a poznámkami medzi riadkami, ktoré výborne reflektujú dobu, v ktorej sa príbehy odohrávajú. Ďakujem Vám, pán spisovateľ, že nás, Vašich fanúšikov, viete zakaždým toľko potešiť. Často sa hovorí, že Slovensku robia v zahraničí dobré menu športovci či vedci. Nech si vraví kto, čo chce, som presvedčený o tom, že by si celá séria Naše mesto zaslúžila expanziu na zahraničné trhy, nielen na ten český. Právom.

 Za recenziu ďakujeme Tiborovi Porubänovi.

Produkty