Dotknout se duše vás zahltí optimizmom (recenzia)
Podľa toho, ako som mala možnosť spoznať horolezca a autora knihy Dotknout se duše cez rozhovory v rádiu a osobne na aprílovej prednáške v Panta Rhei musím povedať, že Marek Maara Holeček pôsobí rovnako ako jeho kniha. Úprimne, prostoreko, bezstarostne a bez servítky. Svojím optimizmom, pozitívnou energiou a láskou k tomu, čo robí nás úplne pohltil svojím rozprávaním. Riadi sa heslom, že na prednáškach nemá zmysel popisovať hory, ale môže popisovať tie zážitky zvnútra.
Keďže mám veľmi rada turistiku, tak som išla na konci prednášky za ním s malou dušičkou, či by ma vedel povzbudiť a motivovať, keď už nebudem vládať ďalej. Do knihy mi napísal: „Lenko, ať každý vrchol za kterým se vydáš, či se jen na něj podíváš, je předem Tvůj.“ Asi nemusím hovoriť, že táto veta ma odvtedy poháňa na každej jednej túre. Čiže aj tentokrát sa autor dotkol duše.
Dotknout se duše
Jeho kniha je okrem iného aj plná krásnych fotografií, ktoré nás prenesú do horolezeckého sveta plného radosti, ale aj bolesti. Napríklad keď bol v Patagónii tri týždne len na závesných posteliach na skale. Bolo to jediné miesto, kde sa mohol postaviť, a pritom sa nedržať skaly rukami. Je toho názoru, že ľudia majú nasledovať svoje sny, a tiež si uvedomiť, že cesta je cieľ, keďže „dnes už viem, že na tom vrchole je úplne na hovno. Vôbec to nie je to hlavné.“ Samotné lezenie netvorí ani 10% z celkového času. Mimo toho horolezec rieši transport, vyjednávanie, čakanie a nejaký čas trvá aj to, kým sa aklimatizuje v inej krajine. Na svojich cestách si však uvedomuje rozdielnosť krajín a to, že keď sa v nejakej ocitne, tak sa musí prispôsobiť miestnym ľudom, či zvykom. Vie, že daná krajina sa nebude prispôsobovať jemu: „A nemá smysl Asii soudit. Asie je prostě jiná. A když tam jsem, tak se musím přizpúsobit.“
V knihe sa môžete stretnúť aj s rôznymi vymyslenými slovami priamo od Mareka. Napríklad jeho milované pivo nazýva KRASOHLED, s čím asi budú súhlasiť viacerí milovníci piva. Maara prednášal na niekoľkých netradičných miestach, medzi ktoré patrí napríklad väznica. Je toho názoru, že ľudia, ktorí prišli na prednášku, tak očakávajú príbeh, živého človeka, ktorého chcú vidieť a zažiť a z ktorého bude niečo vyžarovať. Pokiaľ funguje toto, tak si prednášajúci vystačí aj s pár fotografiami.
Kniha je rozdelená na jednotlivé kapitoly, ako napríklad SNY, BOLESTI alebo ROZSYPANÉ DIÁKY medzi ktorými nájdeme aj rozhovory s jeho mamou, sestrou, či kamarátom a zároveň spolupútnikom. Jeho mama o ňom rozpráva úžasné, úsmevné a vtipné príbehy z jeho detstva. Už tam si môžeme všimnúť, že nebol len tak hocijaké dieťa. Sestra Gabika naňho zas prezradila, že bol vždy dobrým, len nie všetci to zakaždým pochopili: „Potkává se v něm strašná sečtělost s brutální svobodomyslností.“
Marek Holeček je sám sebe pánom. Nikto ho v jeho práci nepoháňa, nekontroluje a ako to nazvala Markéta Bidlasová, spoluautorka knihy, je to slobodný zamestnanec firmy Vlastné sny, s.r.o. Veľa ľudí si pri tejto predstave predstaví krásny život bez stresov, avšak Marek im dá vždy otázku: „Máš rok volna a máš dost prostředku – co budeš dělat?“ Mnohí z nich na to nie sú pripravení, tak povedia, že by išli na mesiac k moru. Ale čo by bolo potom? Čo by robili ďalej? Odpoveď je zväčša „no to bych něco vymyslel“. Nad týmto sa autor vždy pozastaví s pripomienkou, že je potrebné mať cieľ. Ten cieľ je to, čo určuje človeka a jeho smerovanie. Je potrebné mať sen a dôvod, pre ktorý človek urobí danú zmenu v jeho živote.
Akonáhle tento vyznávač alpského štýlu skončí s jedným cieľom, tak sa hneď začne sústrediť na niečo ďalšie. Táto kniha nie je len pre horolezcov, či turistov. Je pre ľudí, ktorí hľadajú motiváciu pokračovať ďalej, nabrať stratenú silu, odvahu a ujasniť si, čo chcú v živote dosiahnuť.
