Elena Ferrante: Zraňujúca láska

Delia, rozprávačka príbehu knihy Zraňujúca láska a centrálna postava, sa ocitá v Neapole, v meste, kde sa narodila, vyrastala a ku ktorému má kontrastný vzťah hnusu a zároveň sentimentu z dávnych spomienok. V úvodnej kapitole sa čitateľ dozvedá o náhlom úmrtí jej matky, nájdenej v mori iba v novej podprsenke. Delia nevie, či ju prekvapuje viac fakt, že matku našli v mori utopenú alebo to, že mala na sebe kvalitnú a nepoprešívanú podprsenku, čo nebývalo u jej matky zvykom. Napriek tomu, že sa Delia s matkou Amaliou odcudzili a jej dcéra sa nesnažila o nič iné, iba o to, ako sa jej čo najmenej podobať, Delia sa rozhodne, že chce zistiť príčinu jej smrti. Vyburcovaná čudnými telefonátmi sa vydáva po posmrtných stopách, ktoré jej Amalia zanechala. Zavedú ju na rôzne miesta nesúvisiace len s Amaliou, ale aj s ňou samotnou. Odkrývaním jednotlivých vrstiev tajomných spomienok Delia otvára svoje vlastné vnútro a je konfrontovaná s nezaraditeľnými silnými emóciami. Jej rozprávanie má realisticko-imaginatívny charakter. Pomedzi opisy jej cesty naprieč Neapolom, kde sa snaží zistiť príčinu Amaliinej smrti sa jej vynárajú spomienky na ňu, na neľahkú rodinnú situáciu s agresívnym žiarlivým otcom – maliarom a na tajomného Caserta, motajúceho sa, okrem iného, aj okolo jej matky. Tieto spomienky sú často doplnené o vymyslené pasáže malej Delie, ktoré z celého segmentu tvoria niečo ako sen. Čitateľ sa ocitá v zmesi nejednoznačných reminiscencií plných hnevu, strachu, výčitiek, žiarlivosti a lásky odkazujúcich na problematickosť a súbežne neuzavretosť bludného kruhu Amalia-Delia. Obe postavy sa v deji často stávajú jednou a to nielen keď na ňu Delia spomína, ale aj v reálnom čase deja, kedy sa napríklad Delia oblečie do matkiných šiat. Ferrante týmto spôsobom bravúrne mätie čitateľa a cibrí jeho pozornosť. Autorka tak aj vyjadruje celé posolstvo diela a to hlboké spojenie, no i priepasť medzi matkami a dcérami.

            Debut Eleny Ferrante vo mne zanechal najsilnejší čitateľský zážitok spomedzi všetkých jej diel. Bolo to napínavé, ironické, surové, desivé, mystické a veľmi dynamické. Prečítala som to za pár hodín, a to som si povedala, že si tú knihu vychutnám. Jednoducho som ju nevedela odložiť a myslím si, že to nedokážete ani vy, lebo Zraňujúca láska vám to prosto nedovolí.

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram: @theartcticlass

← Predchádzajúci blog

Jan-Werner Müller: Čo je populizmus

Nasledujúci blog →

Agatha Chriestie: 3x Hercule Poirot