F.M. Dostojevskij: Netočka Nezvanovová

Tzv. ruský román 19. storočia patrí medzi to najlepšie, čo v rámci literatúry môže čitateľ objaviť. Napriek tomu, že v rámci kritickej literárnej obce sú jeho kvality bez najmenších výhrad prijímané a vysoko oceňované, v rámci laickej verejnosti ostáva v úzadí za americkou, francúzskou či anglickou tvorbou, čo je určite škoda. Môžeme len polemizovať nad tým, či ide o v poslednom období pretláčaný názor, že všetko, čo vyšlo z Ruska, je zlé, antipatia voči Putinovi, resp. jeho predchodcom, alebo umelá snaha považovať západný produkt za ten najlepší. Nech je pravda akákoľvek, každý normálne zmýšľajúci človek musí rozhodne oceniť dielo mnohých ruských spisovateľov, ktoré na rozdiel od jeho autorov tu s nami bude žiť večne. A je úplne jedno, či budeme hovoriť o Puškinovi, Tolstojovi, Gogoľovi či Dostojevskom.

Práve Dostojevského dielo je charakteristické svojim vnútorným ľudským nábojom, v ktorom môžeme nájsť unikátnu zmes lásky a ľudského utrpenia v takom jedinečnom pomere, ktorý každého čitateľa viac či menej núti sa s jeho postavami stotožniť, zvlášť vtedy, keď si uvedomíme, že v ich osudoch sa s fikciou prelínajú aj skutočné zážitky tohto velikána, a to ako ním prežité, tak aj zážitky jeho rodiny, priateľov a známych. 

Novela Netočka Nezvanovová síce v porovnaní s oveľa známejšími a rozsiahlejšími dielami Zločin a trest, Bratia Karamazovovci či Idiot nie je natoľko známa, no svojou kvalitou za nimi rozhodne nezaostáva, v niektorých aspektoch ich dokonca zdarne prevyšuje. Skvelo tým dopĺňa vnútorný pohľad na ruského človeka tých čias, no pre svoju nadčasovosť má čo ponúknuť aj v súčasnosti.

Skvelý štýl písania, napínavý, smutný až depresívny príbeh malého dievčatka, ktoré túži po tom, aby ju aspoň niekto mal rád, podáva zaujímavú perspektívu nešťastného dieťaťa na svet. Ani v tomto prípade sa Dostojevskij neuspokojil len s tradičným podaním príbehu, ale doprial svojmu čitateľovi možnosť nazrieť do duše ústredných postáv novely. Empatické a silné dielo ľahko strhne, no kruto zabolí. Ale ako vravel už Forrest Gump: “Život je ako bonboniera. Nikdy nevieš, čo ochutnáš.”