Gaia De Beaumont: Dobrá výchova
Knihy z vydavateľstva Inaque sú jedinečné a majú svoj charakteristický rukopis. Medzi čitateľmi sa stali veľmi obľúbenými. Okrem skvelého obsahu sú zaujímavé aj nevšednými a pútavými obálkami. Všetky tieto kategórie spĺňa aj novinka od Gaii de Beaumont, Dobrá výchova.
„Keď sa niekto volá tak ako ty...“
Jedná sa o autobiografický román z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia. Autorka sa vnára do minulosti a oboznamuje nás so svojím detstvom. Jej pôvod je vznešený. Vznikol spojením aristokratickej francúzskej a významnej talianskej rodiny. Ako bolo pri takýchto sobášoch zvykom, novomanželia boli ako oheň a voda. Od začiatku si nerozumeli. Ich manželstvo bolo viac obchodným vzťahom ako vyústením osudového vzplanutia. No láska na splodenie potomka nie je potrebná, a tak na svet prišla Gaia. Dcéra, ktorá mala byť synom. Pre zachovanie rodu. Dieťa poznajúce svojich rodičov len z občasných večerí. Jej výchova bola výhradnou záležitosťou skúsenej guvernantky Miss Blue. Samozrejme v súlade s pravidlami etikety, ako sa na mladú urodzenú dámu patrí.
„Život a dni boli mašinériou geometrickej klaustrofóbie: povinnosti, režim, pravidlá, očakávania, nariadenia, encykliky, ktoré bolo treba dodržiavať bez prílišnej osobnej zaangažovanosti alebo vysvetľovania. Miniatúrny svet v tej najmenšej čínskej škatuľke. Málo úsmevov. V monotónnom filmovom zostrihu bez začiatku a konca som prevísala ako vinič a ich mániu som vnímala prirodzene ako strom, ktorý akceptuje skutočnosť, že sa nemôže pohnúť. Bolo nepatričné a neprístojné mať vlastný názor. Aj tak som žiadny nemala, nevedela by som, čo povedať.“
Nie je výchova ako výchova. To dozaista autorka môže potvrdiť. Stratené detstvo. Absentujúca rodičovská láska. Žiadna voľnosť a možnosť voľby. Všetko presne dané a naplánované. Vedúce k dobrému vydaju, a tak zabezpečeniu „skvelého života“. Takto v kocke by sa dalo zhrnúť detstvo Gaii de Beaumont. Je to smutný príbeh, kde sa však autorka nesťažuje. Len podáva pravdivý obraz o jej bežnom živote. Kde chýbali rodičia, detské hry, objatia, detská naivita. Existovali len pravidlá a tresty za ich nesplnenie. Ale nikto sa nesťažoval, od mladej dámy sa toho vyžadovalo priveľa. Žiadne vily v Toskánsku či v Normandii nedokázali nahradiť to, čo dieťa potrebuje najviac. Lásku od svojej rodiny. Kúsok pozornosti, kedy sa na potomka nepozerajú ako na potenciálny zdroj znásobenia majetku, ale ako na ľudskú bytosť so snami a túžbami.
„Vychovávali ma, aby ma dobre vychovali, a to sa im podarilo. Na výchovu sa viem spoľahnúť a zároveň ju nenávidím, pretože mám často pocit, že je to len pazúr, čo sa vám zakvačí do krku a berie vám dych.“
Autorka s dávkou irónie poukazuje tiež na skostnatenosť aristokracie, keď pomaly prichádzal jej koniec. Na jednej strane stojí konzervatívna vetva, ktorá žije v domnienke, že je viac ako ktokoľvek bez urodzeného pôvodu, zviazaná pravidlami. No na druhej strane nastupuje liberálna zlatá mládež bojkotujúca nezmyselné pravidlá, užívajúca si život naplno. So všetkými pôžitkami, ktoré so sebou prinášajú peniaze. Vykresľuje s dávkou pohŕdania aj mnohých členov svojej rodiny či ľudí, s ktorými prišla do kontaktu. Kvetnaté opisy prostredia a osôb sú zvládnuté do detailov.
„Moji rodičia delili svojich známych do dvoch kategórií: na tých, čo boli Niekto, a na Niktošov. Tí, čo boli niekto vedeli, ako to vo svete chodí, boli to významní ľudia, ktorí tento svet obývali. Niktoši boli všetci ostatní.“
Kniha Dobrá výchova nemá príliš veľa strán, no nesie v sebe silný príbeh. Spoveď malého dievčatka, ktoré chcelo prežiť úplne iné detstvo. No nedostala na výber, zhltla ju upätá spoločnosť a nepustila. Napriek tomu, že kniha nenesie v sebe žiadne „wau“ momenty a dramatické zvraty, je skvelým sprievodcom minulých dôb, kedy ľudia fungovali úplne inak, ako je tomu dnes.
„Veľa ľudí žije podľa očakávaní. Ich život má začiatok, stred a koniec. Majú spoločenské postavenie, postavenie vo všeobecnosti, vedia, čo bude nasledovať a na čo majú nárok. Existuje však aj iný druh existencie. Týka sa tých, ktorí toto všetko dosiahli, no ich osud nečakane zmetie prudký náraz vetra. Títo ľudia sú potom nútení žiť svoj živor horizontálne, náhodne vyvrhnutí mimo vlastného územia.“
Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)
Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.
