! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Gillian Flynnová: Stratené dievča alebo thriller ako sa patrí

Thriller Gillian Flynnovej Stratené dievča je však z výrazne iného súdka. Vyšperkovaný do posledného detailu.

Začína sa to ako z knihy pre dámy. Manželstvo Amy a Nicka je v troskách. Smutné. Také klišé. V deň piateho výročie ich svadby však Amy zmizne. Keďže je živou predlohou kníh pre deti a miernou celebritkou, okamžite sa v tom začnú vŕtať médiá. To, čo sa na začiatku trochu vlečie, má svoj význam. Amy a Nicka prepustili z práce kvôli kríze a novinár a autorka psychologických testov sú bez práce. Nick zavelí a sťahujú sa do jeho malého rodného mesta priamo z New Yorku. Amy sa nudí, Nick prevádzkuje so svojou sestrou bar Bar. Má plné zuby svojej manželky a tá zrazu zmizne. Nechala mu však niečo, čo robí vždy na ich výročie. Pomocou rôznych indícií musí Nick vypátrať darček, ktorý mu schovala ako poklad.

Na povrch vypláva Nickova mladučká milenka a keďže je prvý podozrivý v poradí, poriadne mu to priťaží. Objaví sa Amyn denník, ktorý mu zaistí miestenku jediného podozrivého a vyzerá to tak, že od istej basy ho nič nezachráni. Nick však medzitým pátra po svadobnom poklade. Čítame, čo zažíva a prežíva Nick po zmiznutí Amy, paralelne čítame jej denník, ktorý písala pred zmiznutím  a tak celkom nám nie je jasné, kedy a pri čom sa tieto rôzne rozprávania spoja. Nebude to tak dlho trvať, na to aby ste si užili dielo psychopata v celej nádhere, berte to ako povinnú a užitočnú jazdu.

Mňa ten úvod trošku uspal, asi preto som sa nestíhala čudovať, aké tempo príbeh nabral. Na scéne sa objavuje rozplietanie záhady Amynho zmiznutia, fantastické odhaľovanie skvostného plánu.  Plánu, ktorý zosnovala prvá liga medzi psychopatmi. A aj keď sa vám bude niekedy zdať, že to všetko odhalíte a trúfnete si povedať, ako sa to skončí, ten plán je taký premyslený, že budete niekoľko krát nútení kapitulovať. Precízny, dotiahnutý do posledného detailu, dokonalý. Tak si to užite, keď budete na konci, ešte niekoľko minút po tom nebudete rozumieť svetu.

← Predchádzajúci blog

Literárna revue 20/2014

Nasledujúci blog →

Timur Vermes: A je tu zas