Timur Vermes: A je tu zas

Vyštudovaný historik a politológ Timur Vermes napísal svoj prvý román A je tu zas ako 45 ročný, vyzretý a skúsený novinár. Tento fakt sľubuje zážitok, pretože je to človek, ktorý má politiku a spoločenské pomery v malíčku. A dáva tušiť, že téma Adolfa Hitlera naozaj môže byť plná satiry a irónie. Tento román je však aj mrazivo reálny a je jednoznačnou výzvou na to, aby ste si otestovali, čo s vami jeho stránky urobia.

Adolf Hitler začína približne tam, kde v roku 1945 skončil. Akurát, že je koniec augusta  2011, skoré popoludnie a Hitler sa prebudí na akejsi lúke medzi budovami, kde hrajú chlapci futbal. Bolí ho hlava. Chvíľu mu trvá, kým sa zorientuje, metodicky, s chladnou hlavou. Vymotká sa z lúky, prejde pár ulíc a žasne. Nad prekvitajúcim Berlínom (čo nestihli zničiť spojenci, to prikázal zničiť on), nad Turkami, ktorí sa v hojnom množstve prechádzali po uliciach (vždy im bol blízky nemecký národ, aj keď sa chovali neutrálne), vlastne ho prekvapuje takmer všetko. Najväčší šok však dostane, keď zistí, aký je rok. Zosype sa pri novinovom stánku a práve tu sa začína jeho raketová mediálna kariéra.

Majiteľ stánku ho na pár dní prichýli a zoznámi ho s ľuďmi z produkčnej televíznej spoločnosti Flashlight. Samozrejme, všade budí pozornosť – neuveriteľne sa podobá na Adolfa Hitlera. Chová sa tak, komunikuje ako on, má rovnaké vystupovanie. Okamžite ho angažujú do šou Aliho Wizgüra, ktorý paroduje cudzincov a prisťahovalcov. Jeho prvé číslo vyrazí divákom dych. Ďalšie z neho urobia hviezdu na youtube a vlastná šou je realitou.

Medzitým sa Adolf Hitler zoznamuje s televíziou, internetom a podarí sa vyriešiť jeho patálie s dokladmi a pravým menom. Ako je možné, že mu všetci, vrátanie vedenia produkčnej firmy, naletia? Takto:
 „Len v jednej veci by sme mali byť všetci zajedno,“ pokračovala Belliniová a náhle sa na mňa pozrela veľmi vážne.
„V akej?“
„Všetci sa zhodujeme v tom, že židovská téma nie je smiešna.“
„Máte absolútnu pravdu!“ pritakal som takmer s úľavou. Konečne som stretol osobu, ktorá vedela, o čom hovorí.

Celý román je písaný očami Adolfa Hitlera, sú tam jeho spomienky, komentáre toho, čo ponúka naša doba, porovnávanie. Je to naozaj vtipné. A niekedy to je také vtipné, až to vôbec vtipné nie je. Viem, znie to schizofrenicky a zmätene. Ale ani pri najlepšej vôli si neviem predstaviť, že bude niekto tento román považovať za číru veselosť a satiru. Vážnejšej myšlienke sa pri ňom neubránite, určite vás to však nezdrží od kvalitného zážitku. A ako sa prebudenie Adolfa Hitlera skončí? Nuž, možno sa neskončí...