Holly Ringlandová: Stratené kvety Alice Hartovej

„Zlatko, bola si pravá láska, ktorá zlomila kliatbu a prebudila ma z hlbokého spánku. Si moja rozprávka.“

Alice Hartová to nemá jednoduché odmalička. Žije v rodine, kde je týraná jej matka a aj ona. Jej otec Clem má dve stránky, jednu miluje a druhú rovnako silno nenávidí.

„Vták fénix zletí do ohňa, aby ho pohltili plamene, aby zhorel na popol a potom opäť povstal, znovuzrodený, očistený, vzkriesený – rovnaký, ale predsa iný. Aké by to asi bolo, keby otca pohltil oheň? Všetci jeho démoni by zhoreli na popol a jeho najlepšie vlastnosti by sa konečne mohli naplno prejaviť." 

Pri nešťastnej nehode sa stáva zo dňa na deň sirotou a dostane sa do rúk svojej jedinej žijúcej  príbuznej, starej mamy  June. Je odtrhnutá od svojho domova, od milovaného oceánu   a umiestnená ďaleko do vnútrozemia.  June ju privádza do sveta plného kvetov. Na miesto, ktoré je liekom na ubolenú dušu. Do sveta nachádzania samej seba. Do prostredia, kde zanechala stopy celá generácia zachránených  žien. Akým smerom sa vyvinie život Alice? Ako sa dokáže vyrovnať s minulosťou? Nájde svoju životnú lásku? Ako ovplyvnia kvety jej život? Dokáže sa poučiť z chýb predchádzajúcich generácií?

„Každý potrebuje miesto, kam patrí, a ľudí, ku ktorým patrí.“

Každý v priebehu života prechádza lepšími aj horšími obdobiami. Lásku strieda smútok, nádej sklamanie, vieru beznádej. No vždy sa nájde  most, ktorý nás prevedie na druhú stranu. Alice v knihe postupne rastie. Od malého dievčatka poznačeného vplyvom násilníckeho otca až na dospelú ženu  v rukách  starej mamy. Prechádza prvými nešťastnými láskami a životnými lekciami . Osud jej kladie do cesty mnohé prekážky a ťažké skúšky. Jej život nie je ani z ďaleka ako z anglických románov. Žiadny romantický gýč na spôsob,  žili šťastne až do smrti. Je to príbeh o obyčajnej a predsa výnimočnej žene. Trpký, no zároveň  sladký. Neprikrášlená óda na ženstvo a silu nežnejšieho pohlavia.

Autorka Holly Ringlandová podáva aj v knihe Stratené kvety Alice Hartovej neľútostnú pravdu o domácom násilí. Pocity obetí tejto bezvýchodiskovej situácie.  Na  jednej strane popisuje  zlomenú detskú dušu nechápajúcu dôvody a príčiny násilia, no na druhej strane osobnosť, ktorá sa dokázala v dospelosti rovnakej situácii vzoprieť. Originalitu knihy dotvárajú vydarené kresby austrálskych  kvetov.  Ich popisu je venovaný  úvod každej kapitoly. No podstatný je ich hlbší zmysel. Dôležité je, aby človek vnímal príbeh cez reč kvetov a porozumel im.

„Dôveruj svojmu príbehu. Vnímaj ho taký, aký naozaj je.“

Nikto nikdy nesľúbil, že žiť je ľahké. Žiť svoj život tak, aby sme nič neľutovali je nemožné. Preto je nevyhnutné pozerať dopredu a neopakovať chyby z minulosti. Snažiť sa nájsť vnútorný pokoj a svoje najlepšie ja. Podobne, ako to urobila Alice.

Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.