Ďalším prehliadaním stránky súhlasíte s používaním cookies.

Deň detí. Zľava -25% na stovky kníh. Viac info →

Isabel Allende: Sépiový portrét

Autor: Barbora Tatierská, 13. novembra 2018
thumbnail
Foto: Barbora Tatierská

Čitateľská horúčka Isabel Allende pokračuje aj v jej ďalšom, opätovne vydanom, diele zo SLOVARTovskej dielne, ktorým je Sépiový portrét. Autorka aj v tejto knihe ostáva verná svojmu okúzľujúcemu štýlu rozprávania, avšak magický realizmus tu nie je tak výrazný, ako napríklad v Dome duchov, či v Skazenom dievčati. Nie je však neprítomný. Nenápadne sa objavuje v nečakaných chvíľach a dotvára tak čarovný sujet o vnučke nekorunovanej kráľovnej s mytologickou posteľou, Pauliny del Valle a húževnatej bojovníčky, z ktorej sa neskôr stala majiteľka čajovne, Elizy Sommersovej. Ak sa vám tie mená zdajú známe, vaša čitateľská intuícia vás neklame. S týmito dvoma dámami sme sa stretli už v predchádzajúcom diele, v Dcére šťasteny, kde Eliza putovala do San Francisca, aby našla svojho milenca a Paulina rozbiehala svoje podnikateľské impérium. Teraz je rad na Aurore, aby dopovedala ich príbehy a rozpovedala ten svoj.

Aurorino počatie a narodenie nie je plánovaný počin a udalosti po jej narodení jej dodajú predpoklady na naplnenie osudu hlavnej hrdinky románu, ktoré sú u Allende práve týmto typické. Aurora nevyrastá v tradičnej rodine, je vychovávaná starými rodičmi, najprv u Elizy Sommersovej a jej manžela, ktorého meno vám, žiaľ, prezradiť nemôžem, pretože by ste hneď vedeli koniec knihy Dcéra šťasteny, a potom u Pauliny del Valle, u ktorej strávi väčšinu mladíckeho života. Neskôr sa vydáva a ako aj jej predchodkyne, i jej prvá láska nie je zrovna šťastnou voľbou, na čo ale postupom času prichádza aj sama Aurora. Nie je však odsúdená na osamotený život a hoci formálne zostáva vydatá, nachádza lásku u najnepravdepodobnejšieho muža zo všetkých postáv v diele. Aurora rozpráva svoj príbeh už v pokročilom veku a jej rozprávanie sa netýka iba jej života, o tom, ako nechcela navštevovať školu, kde učili fúzaté mníšky, o tom, ako sa nešťastne zamilovala alebo o tom, aké strasti musela prekonať, aby si splnila sen a robila povolanie, ktoré síce nebolo považované za „ženské“, ale napriek tomu sa ho nepustila, fotografovanie. Odkrýva nám aj o rod del Valle, najmä Paulinu, do ktorej vnútra môžeme nahliadnuť viac, ako v Dcére šťasteny, kde bola skôr postavou katalyzátora udalostí. Teraz je tomu rovnako, ale kladie sa na ňu väčší dôraz. Do ústrania je viac posunutá Eliza Sommersová, teraz už skôr epizodická postava, a jej osud, keďže jej bola venovaná predošlá kniha. Napriek tomu v Sépiovom portréte Eliza hrá neodmysliteľnú rolu v dopĺňaní spomienok. Bez nej by Aurora márne hľadala isté informácie. Tie jej mohla dať len babička Eliza. Po sedemnástich rokoch sa opäť stretávajú v opare vône cukru a vanilky z dávnej čajovne a odrazu Aurore začínajú veci do seba zapadať viac, ako keď vedela iba to, čo jej prezradila Paulina. Dokonca jej aj tá prekliata nočná mora, čo ju trápila od detstva, deti v čiernych pyžamách, začala dávať zmysel.

            Sépiový portrét nie je iba spleťou osudov o životoch žien z rodu Sommersovcov a del Valle. Isabel Allende nám skrz tieto príbehy ukazuje politicko-historické pozadie Čile, ktoré aktívne zasahuje do chodu rodiny del Valle. Tichomorská vojna, občianska vojna v Čile, prenasledovania a mocenskí utláčatelia neraz zamiešali osudy postáv del Valle, najmä Paulíninmu synovcovi, Severovi. Lež práve tieto vojny a hrôzy „pomohli“ mnohým postavám nájsť svoj osud a nasmerovať ich správnym smerom.

            Čo je na tejto knihe zaujímavé je, že hoci Aurorin osud je podobný, ako ten Elizin, že z krehkého a naivného dievčaťa sa stáva slobodná, silná, nezávislá a múdra žena, nie je to úplne rovnaké. Eliza spolu s Paulinou del Valle predstavujú piliere. Sú to ženské postavy, ktoré sa odrazili od dna a svojou silou, múdrosťou a energiou dodávali odvahu aj ďalším postavám. Aurora je iná. Nie je taká nebojácna ako Eliza, ani taká priama a ostrá ako Paulina. Jej postava až tak nespĺňa tú románovú idealizáciu, ale práve tým je Aurora skvelá. Tak, ako aj my, prežíva sklamanie, zrady, útrapy, bolesti. Nie je si istá sama sebou a tým čo vie. Hľadá sa, tak, ako my. A na konci rozprávania neskončí všetko fantasticky, taký ten „happy end“, nie. Ale ostane vo vás pocit, že tak to jednoducho má byť. Že život nemusí byť vždy nasilu v jasných odtieňoch, ale môže byť aj sivý, čiernobiely alebo sépiový. Je len na nás, aký odtieň si vyberieme.

 

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram@theartcticlass

Autorka románu Dom duchov, ktorý bol s veľkým úspechom sfilmovaný, písala aj rozprávky.

Allende Llona, sa narodila v Čile diplomatovi Tomásovi Allendemu, synovcovi Salvadora Allendeho (čilský prezident v rokoch 1970 - 1973), a Francisce Llone. V roku 1945 sa rodičia rozišli a matka sa s deťmi odsťahovala naspäť do Čile. V rokoch 1953 až 1958 bývali v Bolívii a neskôr v Bejrúte, kde Allendeová doštudovala na súkromnej anglickej škole. V roku 1958 sa vrátila do Čile, kde dokončila štúdium žurnalistiky a stretla svojho prvého manžela, Miguela Fríasa, za ktorého sa vydala v roku 1962.

V rokoch 1959 až 1965 pracovala pre OSN v Santiagu a neskôr v Bruseli. V roku 1963 ... viac

Produkty