Isabel Allende: Sépiový portrét
Aurorino počatie a narodenie nie je plánovaný počin a udalosti po jej narodení jej dodajú predpoklady na naplnenie osudu hlavnej hrdinky románu, ktoré sú u Allende práve týmto typické. Aurora nevyrastá v tradičnej rodine, je vychovávaná starými rodičmi, najprv u Elizy Sommersovej a jej manžela, ktorého meno vám, žiaľ, prezradiť nemôžem, pretože by ste hneď vedeli koniec knihy Dcéra šťasteny, a potom u Pauliny del Valle, u ktorej strávi väčšinu mladíckeho života. Neskôr sa vydáva a ako aj jej predchodkyne, i jej prvá láska nie je zrovna šťastnou voľbou, na čo ale postupom času prichádza aj sama Aurora. Nie je však odsúdená na osamotený život a hoci formálne zostáva vydatá, nachádza lásku u najnepravdepodobnejšieho muža zo všetkých postáv v diele. Aurora rozpráva svoj príbeh už v pokročilom veku a jej rozprávanie sa netýka iba jej života, o tom, ako nechcela navštevovať školu, kde učili fúzaté mníšky, o tom, ako sa nešťastne zamilovala alebo o tom, aké strasti musela prekonať, aby si splnila sen a robila povolanie, ktoré síce nebolo považované za „ženské“, ale napriek tomu sa ho nepustila, fotografovanie. Odkrýva nám aj o rod del Valle, najmä Paulinu, do ktorej vnútra môžeme nahliadnuť viac, ako v Dcére šťasteny, kde bola skôr postavou katalyzátora udalostí. Teraz je tomu rovnako, ale kladie sa na ňu väčší dôraz. Do ústrania je viac posunutá Eliza Sommersová, teraz už skôr epizodická postava, a jej osud, keďže jej bola venovaná predošlá kniha. Napriek tomu v Sépiovom portréte Eliza hrá neodmysliteľnú rolu v dopĺňaní spomienok. Bez nej by Aurora márne hľadala isté informácie. Tie jej mohla dať len babička Eliza. Po sedemnástich rokoch sa opäť stretávajú v opare vône cukru a vanilky z dávnej čajovne a odrazu Aurore začínajú veci do seba zapadať viac, ako keď vedela iba to, čo jej prezradila Paulina. Dokonca jej aj tá prekliata nočná mora, čo ju trápila od detstva, deti v čiernych pyžamách, začala dávať zmysel.
Sépiový portrét nie je iba spleťou osudov o životoch žien z rodu Sommersovcov a del Valle. Isabel Allende nám skrz tieto príbehy ukazuje politicko-historické pozadie Čile, ktoré aktívne zasahuje do chodu rodiny del Valle. Tichomorská vojna, občianska vojna v Čile, prenasledovania a mocenskí utláčatelia neraz zamiešali osudy postáv del Valle, najmä Paulíninmu synovcovi, Severovi. Lež práve tieto vojny a hrôzy „pomohli“ mnohým postavám nájsť svoj osud a nasmerovať ich správnym smerom.
Čo je na tejto knihe zaujímavé je, že hoci Aurorin osud je podobný, ako ten Elizin, že z krehkého a naivného dievčaťa sa stáva slobodná, silná, nezávislá a múdra žena, nie je to úplne rovnaké. Eliza spolu s Paulinou del Valle predstavujú piliere. Sú to ženské postavy, ktoré sa odrazili od dna a svojou silou, múdrosťou a energiou dodávali odvahu aj ďalším postavám. Aurora je iná. Nie je taká nebojácna ako Eliza, ani taká priama a ostrá ako Paulina. Jej postava až tak nespĺňa tú románovú idealizáciu, ale práve tým je Aurora skvelá. Tak, ako aj my, prežíva sklamanie, zrady, útrapy, bolesti. Nie je si istá sama sebou a tým čo vie. Hľadá sa, tak, ako my. A na konci rozprávania neskončí všetko fantasticky, taký ten „happy end“, nie. Ale ostane vo vás pocit, že tak to jednoducho má byť. Že život nemusí byť vždy nasilu v jasných odtieňoch, ale môže byť aj sivý, čiernobiely alebo sépiový. Je len na nás, aký odtieň si vyberieme.
Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)
Instagram: @theartcticlass
