Ivan A. Backer: Vlak na slobodu

Neskôr ich transportovali do koncentračných táborov, kde drvivá väčšina z nich zomrela. 

Ivan Backer mal v tom čase len desať rokov a zrejme sa narodil pod šťastnou hviezdou. Na rozdiel od mnohých svojich rovesníkov sa mu podarilo utiecť v jednom z posledných Wintonových vlakov vypravených do Veľkej Británie, kde sa k nemu časom pripojila aj jeho najbližšia rodina. Ich kroky ďalej viedli do Ameriky, ktorá sa pre nich stala štartom do nového úspešného života. Ivan Backer však na svoje najväčšie šťastie nikdy nezabudol. Bol vďačný osudu, že mu umožnil prežiť plnohodnotný život, a preto sa rozhodol, že chce svetu odplatiť dobro a požehnanie, ktorých sa mu dostalo. Stal sa z neho známy a uznávaný aktivista za mier a spravodlivosť. 
Príbeh Ivana Backera zachytený v knihe nie je len napínavým rozprávaním o úteku pred nacistami poskladaný zo spomienok, ale je tiež výzvou namierenou k ľudstvu, že na každom mieste, v každom povolaní a v každej krajine sa treba zachovať tak, aby sa temné obdobie nacizmu už nikdy nevrátilo.

Keď vidia cestovný pas s platnou pečiatkou, nepovedia Vám: "Ste židovka, nepustíme vás do nemecka." To bola irónia. Nakoniec samotní Nemci preniesli moju batožinu za hranicu a povedali: "Stojí tu vlak. Ak tam chcete ísť vlakom, mohli by ste ho stihnúť."


Vlak na slobodu je na prvý pohľad klasická kniha podľa skutočnej udalosti, z druhej svetovej vojny. Nie je to však, úplne tak. Je to totiž príbeh o chlapcovi, ktorému sa podarilo újsť spolu s rodinou pred všetkým, tým zlom. Je to pohľad Žida, ktorý si nepretrpel peklo v koncentračných táboroch, ale bol prevezený vlakom do Anglicka spolu s ďaľšími deťmi a následne priradený do rodiny, v ktorej vyrastal bez rodičov. Tento príbeh je o Čechovi, ktorý po dlhých rokoch opisuje svoje pocity a celý svoj život, ktorý nebol bezstarostný, ale bol oveľa lepší, ako mnohých iných Židov z Československa.
Ak čakáte, že sa dozviete nové veci, ako to vtedy fungovalo u nás počas vojny, nič nové nezistíte. Dozviete sa však o tejto situácii aj z iného uhlu.

Kniha sa mi veľmi páčila. Zaujala ma, že sú kapitoly označené aj rokmi, že autor rozpráva svoj príbeh od detstva až po súčasnosť, ale najviac ma zaujal dodatok číslo dva, ktorý síce má šesť strán, ale je to neskutočne silný a dojímvý príbeh.
Ak obľubujete knihy so skutočnými príbehmi z vojnového obdobia, určite po tejto siahnite.

Za recenziu ďakujeme Adriane Šmígovskej. :)

Instagram: @knihy_knihy_a_knihy

← Predchádzajúci blog

Literárna revue 12/2018

Nasledujúci blog →

Radka Třeštíková: Bábovky