Literárna revue 12/2018

Príjemný sobotný večer, vítam vás pri počúvaní Literárnej revue rádia Slovensko. Dnešná relácia bude venovaná výlučne slovenským autorom a ich dielam. Jedinou výnimkou bude náš hudobný hosť – indonézsky jazzový pianista Joey Alexander, ktorý má iba 14 rokov a za sebou už niekoľko nominácií na cenu Grammy.

Mojim literárnym prekvapením posledných dní je antiutopický román 2084 slovenského prozaika Martina Juríka, ktorý bude našim prvým hosťom. V druhej hodine sa pozhovárame s hudobníkom a cestovateľom Miloslavom Whisky Láberom o jeho debutovej fotografickej knihe Tretia planéta.

Čaká vás šesť ukážok z nových kníh a na záver mailová súťaž na tému – akou vetou by ste začali svoj román alebo poviedku.

Pekný večer s novými slovenskými knihami vám prajú Andrej Mračna a Dado Nagy.   

 

Budúci rok si presne o tomto čase pripomenieme sedemdesiate výročie vydania slávneho antiutopického románu Georga Orwella 1984. Vyšiel ôsmeho júla 1949 a autor v ňom zobrazil víziu budúcnosti totalitne usporiadaného sveta založeného na neustálej kontrole, nenávisti a špiclovaní. Orwellovo proroctvo bolo do veľkej miery varovaním pred spoločenským systémom, ktorý v tom čase už vlastne existoval.

Veľmi podobne pôsobí aj nový román 2084 slovenského autora Martina Juríka, ktorý je mojim prvým dnešným hosťom. 

Kombinuje v ňom antiutópiu s trilerom a esejou a rozvíja motívy súperenia konzervatívnych a liberálnych prúdov islamu, slabín západnej demokracie, obchodných aktivít ruskej tajnej služby a nárastu európskeho nacionalizmu a extrémizmu. 2084 ohúri presvedčivým obrazom blízkej budúcnosti, nadhľadom, skvele vystavaným príbehom a doslova záplavou faktov.

 

Martin Jurík si dal záležať na vytvorení dôslednej prognostickej vízie politického, ekonomického a ideologického vývoja nášho sveta ovládaného nenávisťou a chaosom. Z prvej dejovej línie odohrávajúcej sa v meste Rakka vám ponúkam ukážku, ktorú vám prečíta Laco Kerata. Hlavná postava – zubný technik Ali sa večer po práci vracia do svojho bytu zdedeného po rodičoch. 

 

Po románe Martina Juríka 2084, ktorý je kombináciou antiutópie, trileru a eseje by som vás teraz rád upozornil na optimistickú magicko-realistickú knihu z východného Slovenska. 

Spisovateľ a novinár Václav Pankovčín patril k najväčším talentom domácej prózy deväťdesiatych rokov. Zomrel veľmi mladý – iba tridsaťročný. 

Vo svojej tvorbe oživil juhoamerický magický realizmus a preniesol ho na východné Slovensko. V jeho poviedkach sa aj tie najpodivnejšie a najfantastickejšie veci dejú celkom prirodzene. 

Vašo Pankovčín je poetický, hravý, zábavný, ale dokáže byť aj temný a hlboký. V poviedkovej zbierke Marakéš, z ktorej je aj nasledujúca ukážka predvádza akýsi prehľad miestnej mytológie, parapsychologických úkazov a zaujímavých postáv. Ich príbehy sa prelínajú – občas sa objavia v hlavnej úlohe, občas vo vedľajšej. 

Vaša Panovčína dnes spomínam z dvoch dôvodov – jednak sme si 21. mája pripomenuli 50. výročie jeho narodenia a jednak mu aj pri tejto príležitosti vyšiel výber z poviedkovej tvorby nazvaný Šicke me naše. Prvý zväzok súborného diela Václava Pankovčína obsahuje poviedky zo začiatku 90. rokov, ktoré pochádzajú z prvých dvoch kníh - „Asi som neprišiel len tak“ a „Marakéš“. Sú doplnené o nové, doposiaľ nepublikované texty z pozostalosti. 

Nasledujúcu poviedku z tejto knihy, ktorá mi veľmi pripomína aj Bohumila Hrabala vám prečíta Daniel Fischer. 

 

Prvú hodinu dnešnej relácie zakončíme troma knižnými tipmi. Dnes budú:

od spisovateľa Martina Juríka: Mouhanad Khorchide - Milosrdný islam

spisovateľky a editorky Tone Revajovej: Stephen King - O písaní 

a organizátorky projektu Celé Slovensko číta deťom Viery Kučerovej: Mária Nerádová - Jak velbloud potkal ťavu 

 

Príjemný sobotný večer, začína sa druhá hodina Literárnej revue rádia Slovensko, ktorá je dnes venovaná ukážkam z nových kníh slovenských autorov. V tejto hodine privítame nášho druhého hosťa – hudobníka a cestovateľa Miloslava Whisky Lábera, ktorý nedávno otvoril v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach výstavu svojich fotografií a pokrstil debutovú fotografickú knihu nazvanú Tretia planéta. 

 

Nasledujúca súťažná ukážka bude z esejistickej knihy spisovateľa, publicistu a bývalého disidenta Martina Šimečku. Vyniesla mu Cenu Dominika Tatarku, ktorá sa udeľuje každoročne za „za výnimočné literárne dielo napĺňajúce humanistické tradície slovenskej kultúry a duchovný odkaz Dominika Tatarku.“

Jej najväčším bonusom je podľa mňa čítavosť a nadhľad s akým Martin Šimečka uvažuje nad príbehom Slovenska posledných päťdesiatich rokov. Nestavia sa do polohy vševedúceho komentátora a kritika, skôr konštatuje, ako ho vývoj u nás – v Čechách a na Slovensku - neraz prekvapoval.   

 

Základnou témou jeho esejí je ľahostajnosť slovenskej spoločnosti, ktorá sa však v určitých historických okamihoch premenila vo svoj opak. Vo vášnivú a živelnú zaujatosť bytím. Martin Šimečka upozorňuje na poslušnosť slovenských kultúrnych elít počas normalizácie a s úžasom vníma otvorené vystúpenie verejnosti počas Nežnej revolúcie. Konštatuje však, že slovenská spoločnosť si od revolúcie až doteraz nedokázala odpovedať na základnú otázku – akou spoločnosťou vlastne chceme byť? Autoritárskou? Nacionalistickou? Liberálnou?

Veľmi zaujímavo píše aj o okolitých krajinách a mnohých iných súčasných fenoménoch.

Ukážku z knihy Martina Šimečku vám prečíta Boris Farkaš. 

 

Rozhovor s Whiskym o Tretej planéte 

Mojim druhým dnešným hosťom je cestovateľ a frontman legendárnej kapely Slobodná Európa, pilot, kameraman a režisér Miloslav Láber, známy pod prezývkou Whisky. Ako cestovateľ navštívil približne 80 krajín, pričom sa zameriava najmä na miesta, kde civilizácia a turistický ruch ešte nestihli zničiť prírodu a tradičný spôsob života.

V jeho debutovej fotografickej knihe Tretia planéta nájdete jeho fotografie z Gruzínska, Iránu, USA, Arménska, Kolumbie, Náhorného Karabachu, ale aj zo Severnej Kórey či Srí Lanky vznikli počas jeho ciest medzi septembrom 2016 a januárom 2018. Ale aj myšlienky o tom, čo mu cestovanie dalo a ako ovplyvnilo jeho život. 

 

Spisovateľka a novinárka Ľuba Lesná vydala koncom minulého roka novú knihu, ktorá prináša príbehy štyroch žien žijúcich v rôznych historických obdobiach. 

Všetky sú obvinené zo zločinov, ktoré nespáchali, alebo bojujú proti nepriateľskej a nespravodlivej štátnej mašinérii. Ich príbehy do poslednej chvíle zanechávajú v čitateľoch optimizmus a nádej. Jednotlivé príbehy sú napísané ako beletrizovaná história, podložená zachovanými faktami a fragmentami starých bájí. 

V knihe svoj iný príbeh predstaví antická kráľovná Klytaimnéstra, neter Gustava Mahlera Alma Rosé, slávna Báthoryčka a dcéra bratislavského antikvariátnika Lýdia Piovarcsyová - Steinerová.

Nasledujúca ukážka pochádza z prvého príbehu z koncentračného tábora v Osvienčieme, kde rozprávačka otvára príbeh Almy Rosé - huslistky a dirigentky ženského orchestra, ktorý fungoval v koncentračnom tábore v Osvienčime. 

 

Rudolf Sloboda – Romaneto Don Juan 

Pred nami je predposledná nesúťažná ukážka z reedície menej známej prózy Rudolfa Slobodu. 

Táto útla próza vyšla prvýkrát v roku 1971 a je autobiografickým záznamom autorových zážitkov z detstva a mladosti.

Romaneto Don Juan je desiatym zväzkom edície Slobodových diel v novej grafickej úprave Boris Meluša, za ktorú získal Národná cenu za dizajn. Autorovými slovami - hlavný hrdina miluje ženy a je politikom. Viac nemôže chcieť ani jedna žena. Ani jedno nerobí hrdina s chladným srdcom; dalo by sa povedať, že je dobrodruh. Ukážku z knihy Rudolfa Slobodu Romaneto Don Juan vám prečíta Alfréd Swan.

 

Krátko pred záverom a mailovou súťažou pre vás mám ešte jednu krátku ukážku z novej – v poradí tretej zbierky poviedok Václava Kostelanskeho nazvanej Virtuóz. Aj v tomto prípade sú jeho hrdinami bizarné postavy alebo, ako by povedala Ivana Gibová – defektní jedinci, ktorí sú však skvelým odrazom bizarnej a defektnej spoločnosti. Ukážku z poviedky Žiadosť z novej knihy Václava Kostelanskeho vám prečíta Laco Kerata.

 

Toľko ukážka z poviedky Žiadosť Václava Kostelanskeho. A pred nami je vyhlásenie výsledkov mailovej súťaže z minulej relácie. Mali ste nám napísať akou vetou by ste začali svoj román alebo poviedku.

 

Dagmar Koppalová by začala takouto vetou:

 

Ján Bogner napísal takúto klasicky znejúcu vetu:

 

Simona Ďurdíková by začala svoj príbeh takto:

Prvá veta môjho príbehu by sa mohla začať napríklad aj takto...

 

Miroslav Špánik napísal takúto prvú vetu:

 

Všetkým týmto poslucháčom gratulujeme, posielame knižné ceny a 20 eurovú poukážku získava Mária Krupíková, ktorá napísala takúto dlhú prvú vetu: 

 

Márii takisto blahoželáme k 20 eurovej knižnej poukážke od siete kníhkupectiev Panta Rhei a mám pre všetkých ďalšiu úlohu. 

Napíšte mi, kto by bol pre vás ideálnym románovým hrdinom. O kom by ste si radi niečo prečítali? Napíšte mi jeho meno, vek, profesiu a zvláštne znamenia.

 

Svoje odpovede na tému ideálneho románového hrdinu posielajte do 21. júna na adresu [email protected] a opäť hráte o knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei.

 

Pekný záver víkendu vám prajú Andrej Mračna a autor relácie - Dado Nagy.