Knižné kamarátstva

Ivica Ďuricová: Zlaté puto

Ivica Ďuricová: Zlaté puto
Ivica Ďuricová: Zlaté puto

Ide o fikciu, ktorá v sebe nesie prvky špionážneho románu a právom ju môžeme nazvať aj „slovenskou brownovkou“.

Dej knihy sa odohráva v talianskej metropole, v Ríme, ktorý si autorka nevybrala náhodne. Rím je totiž jej najobľúbenejšie mesto na svete. Kniha nás zavedie do sveta utajených agentúr a modernej digitálnej špionáže.

Sofia je majiteľkou baliaceho servisu, ktorej do života náhle vstúpi neznámy muž. Ich prvotné stretnutie ako zákazníka a predavačky sa zmení na niečo viac v momente, keď si neznámy príde dať zabaliť vzácny kameň do jej obchodu s baliacim servisom.

Tým neznámym mužom je William, ktorý patrí do tzv. Bieleho klubu, kde pomocou charizmágie chcú zabrániť vzniku datacentra, ktoré môže ovládať digitálne dianie vo svete.

Slepo nasledujúc agenta Williama na jeho misiu v Ríme sa Sofia ocitne v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste.  Navyše zistí, že ma dar, ktorý ani nechcela. A to ešte netuší, že ju s Williamom vďaka náhodnému dotyku spája nerozlučiteľné zlaté puto.

Táto kniha je úplne z iného súdka ako Cudzinec z papiera. Pri tomto románe sa dá smelo popustiť uzdu fantázii. Skrýva v sebe súčasné témy, veľké odhalenia a slušnú dávku napätia. Stačí, ak sa stretnú dva protipóly, ktoré bojujú vlastnými, na bežný pohľad neviditeľnými zbraňami. Zdrojom nebezpečenstva sú najmä informácie.

„Všetci vedeli, že kto mal informácie, ten mal moc. A môcť filtrovať väčšinu komunikácie z celej Európy znamenalo mať informácie. Aj moc. Obrovskú moc.“

Táto zápletka je len fikciou, ale možno nie je tak ďaleko od pravdy. Od toho, čo sa dnes deje vo svete. Moc ovládať je silnejšia ako žiť obyčajný život a starať sa len o seba. To, že takmer vždy po sebe niečo zanechávame, je neodvratné.

Autorka to vystihla v románe takto:

„Digitálny systém je veľkým nebezpečenstvom pre ľudskú slobodu ako takú. Nechcem žiť vo svete, kde bude o slobode ľudí rozhodovať hŕstka vyvolených.    Digitálna stopa, ktorú zanechávate, vás napokon môže zničiť. Dokáže z vás urobiť zločinca aj bez toho, aby ste kedykoľvek čokoľvek urobili.“

 Mystery román Zlaté puto je bojom dvoch znepriatelených tajných agentúr. Jedna z nich postavila tajné datacentrum a spolupracuje na ňom so všetkými vládami. Tá druhá sa ho snaží zničiť. Na koho stranu by ste sa postavili vy?

Sofia ako jedna z hlavných postáv nemá veľmi na výber. Na jej pleciach napokon stojí rozhodnutie, či zachrániť seba alebo celý svet. Autorka ju možno ani nemala v úmysle stavať do role hrdinky, ale napokon by ňou mohla byť.

To, že v celej knihe nechýba napätie, poprepletané osudy postáv, neustály boj dobra a zla, je ukážkou veľmi pútavého štýlu písania. Autorka zanecháva v tejto knihe svoju pečať kvalitne odvedenej práce a nič nenecháva na náhodu. Každá kapitola v sebe zakaždým odkryje niečo nové. Niečo, čo by nám ani vo sne nenapadlo. A napokon zistíte, že si to viete celkom ľahko predstaviť – ako nejaký dobrý film, ktorý si jednoducho musíte pozrieť.

Kniha Zlaté puto je prvou časťou z knižnej trilógie. A práve touto úvodnou epizódou rozohrala skvelú hru na mačku a myš. Lebo aj keď sa bude všetko zdať dokončené a uzavreté, nepriateľ číha hneď za rohom a má premyslený ďalší krok.

Príbehy na pokračovanie sú vždy lákadlom pre zanietených knihomoľov. A teda Zlaté puto je pôsobivou návnadou, ako sa pustiť do úvodnej časti zo série, ktorú pre nás Ivica Ďuricová píše.

A takto nás necháva v očakávaní ďalšieho pokračovania:

„Môj pohľad upútalo niečo malé biele, čo zrazu ležalo pri vchodových dverách. Bola to obálka. Zodvihla som tajomnú poštu a chvíľku ju s obavou skúmala. Nemala na sebe žiadnu adresu ani meno. Celkom určite niečo skrývala.“

 Odolali by ste neprečítať si ďalší diel? Ak neviete, alebo len zdanlivo tušíte, čo môže nasledovať?

Knihu Zlaté puto by ste preto nemali prehliadnuť, ukrýva v sebe fantastický príbeh, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani sám svetoznámy Dan Brown. Ale jeho autorkou je talentovaná, slovenská spisovateľka Ivica Ďuricová. Prečítajte si jej tvorbu, nebudete sklamaní.

  Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej.

← Predchádzajúce

Adriana Macháčová: Čo má ona a ja nie?

Ďalšie →

L.J. Shenová: Ukradnutý bozk