Jørn Lier Horst: Zadná izba

Keď si vyšetrovateľa Williama Wistinga pozvali do kancelárie samotného generálneho prokurátora, tušil, že sa bude preberať niečo dôležité, netušil však, do akej miery počuté informácie ovplyvnia jeho nastávajúce dni. Umrel bývalý minister zahraničných vecí, áno, o tom informovaný bol. Domnieval sa, že smrť bola prirodzená. Zmýlili sa? Celé Nórsko bolo oklamané? Poverili ho dôležitou úlohou a on to prešetrí.

Autorovo ďalšie dielo, druhé v poradí, zo série Odložených prípadov, Zadná izba začína netradične a pre niekoho možno neatraktívne. Politicky. Čitatelia Horsta sú zvyknutí na politické témy, ktoré občas úkosom zakomponuje do deja diela, v tomto prípade však úvod knihy politikou mierne presýtil. Sú to snáď len predsudky, ktoré ľudia voči politikom nesú v sebe, veď aj oni sú iba ľudia – na výslní, vystavení na piedestáli kritiky. Autor poukazuje na dôležitosť porozumieť ich konaniu, keď si plnia svoje pracovné úlohy. Čo už je pochopiteľné menej, je pozadie ich konania, ako postupujú pre vlastnú potrebu. Niet pravidla, ktoré by im dovoľovalo správať sa neeticky.

Čo však robiť v takom prípade, keď sa naskytne príležitosť? Akoby znenazdajky je tu, ocitla sa pred ním samotným a on má dostatočné subjektívne dôvody, aby konal, ako konal. Ospravedlniteľné, ako by určite tvrdil, keby ešte žil. Kroky, ktoré podnikol, aby po sebe upratal a zahladil stopy ho však usvedčia. Zo zločinu? Z nehumánneho prístupu? Zo sebeckosti? Alebo ide čisto o zúfalý počin, ktorý je ospravedlniteľný, za daných okolností, za akých vznikol. Jednotlivec by mal ale konať tak, aby svoje skutky ospravedlňovať nemusel. Chybou je, keď vlastné sebecké kroky obhajuje pred sebou samým.

Detektívne príbehy, v ktorých nefiguruje aktívny vrah, no zločin zohráva ústrednú dejovú líniu, sú písané pozvoľna. Na čitateľa nie je vyvíjaný tlak potrebou dolapiť zločinca. Až počas vyšetrovania sa vyskytujú vývoj tvoriace situácie, ktoré disponujú napätím, a aj ďalšími prvkami napínavého príbehu, ústredným je ale systematické, uveriteľné a triezve vysvetľovanie záhady, čo navodzuje pokojnú atmosféru. Autor je majster v navodzovaní pohodlia pri čítaní, počnúc už hlavným protagonistom vyšetrovateľom Wistingom, ktorý prekypuje trpezlivosťou.

Spojenie niekoľkých, spočiatku vôbec nesúvisiacich, zločinov je obohatením už tak pestrofarebného deja. Kúsočky skladačky pôsobia zdanlivo neupratane, postupne však odhalia celý obraz. Ako puzzle, treba násjť len ten správny dielik… Alebo sa naň pozrieť inak… Otočiť ho… A vsunúť medzi ostatné. Zmiznutý chlapec v roku 2003. Utopil sa, ale telo nikdy nenašli. Mŕtvy motorkár, ktorý sa zabil pár mesiacov po tom. Zmena politických i osobných názorov politika, ktorý prišiel o celú svoju rodinu. A peniaze, kde sú peniaze…

"Wisting stisol volant pevnejšie v rukách. Za chamtivosťou, korupciou a zneužívaním moci stáli často práve peniaze. Vyšetrovanie bude prebiehať na celkom inej úrovni, než na akú bol zvyknutý, ale mal najlepší možný východiskový bod. Mal peniaze. Peniaze zanechávali vždy stopu. Stačilo ju sledovať až k zdroju."

Kto knihy od autora doposiaľ nečítal, a obľubuje detektívne príbehy, vrelo po ňom siahnite. Je to severský autor, ktorý má písanie v krvi. Navyše v jeho knihách nenájdete žiadne hrôzostrašné násilie, krvilačnosť či hororové prvky. Knihy sú distingvované, vhodné do rúk aj slabším povahám. Autor sa skôr zameriava na psychológiu postáv, na ktorých predostiera ľudskosť.

Za recenziu ďakujeme Martine Kušnierikovej. 

Viac info o knihách nájdete aj na jej instagrame: @matineknihy