! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Paolo Giordano: Požierači neba

V diele, rozdelenom do troch na seba nadväzujúcich častí, môžeme sledovať príbeh hlavnej hrdinky, Teresy. Dej začína práve počas obdobia jej dospievania, kedy trávi prázdniny mimo mesta. Náhodu si všimne, že sa v ich bazéne kúpu traja mladí chlapci, celkom nahí. Neodvráti sa, ale pozoruje ich, až kým ich tam neobjaví správca s jej otcom, ktorý jedného z chlapcov zraní. A práve impulzívna reakcia jej otca a následné „odčinenie“ trestu chlapcami, Teresu prenesie z nudného prežívania letných dní pri svojej starej mame čítajúcej detektívky, do sveta „tvrdých“ mladých mužov, ktorí sa na jednej strane chodia tajne nahí kúpať k susedom do bazénov a na tej druhej sa po účasti na zvláštnom náboženskom obrade, zamýšľajú nad smrťou, životom po nej a nad celkovým zmyslom života každého z nás. Ústredným bodom Teresinho záujmu sa stáva Bern, tajuplná, vážna a živelná postava, Teresu pomaly a postupne obaľujúca ako medový zábal a čím je v ňom dlhšie, tým viac sa jej dostáva do kože a pod ňu. A aj napriek cestám, ktoré ich často zaviedli od seba, najmä vtedy, keď vkročili do etapy dospelosti. stále kráčali pri sebe, len na iných miestach.

Za najsilnejšiu časť knihy, ktorú by som vám istotne radila čítať pomaly, bez rušivých elementov, považujem tretiu, odohrávajúcu sa na Islande, kam Teresa odcestuje a stretáva tam Berna. Epicentrom scén sa stáva Lofthellir, kde sa tento pár – nepár ocitá spolu s ostatnými účastníkmi výjazdu. Práve v týchto scénach sa najsilnejšie prejavuje Giordanov spisovateľský kumšt a nadanie pre tragicko – magické opisy situácií, kde netreba siahodlhý dialóg, len správny opis situácie, ktorý vám povie všetko a počas ktorého to „všetko“ pocítite.

Hoci mojím najobľúbenejším dielom od Giordana stále zostáva Ľudské telo, Požieračov neba považujem za viac ako vydarený počin, umiestňujúci sa veľmi tesne na druhej pozícií. Je to výborným exkurzom skrz Giordanov originálny štýl. V diele nájdete pasáže pripomínajúce úvahy z Osamelosti prvočísel, autenticitu, intimitu a frustráciu z Ľudského tela a taktiež dynamiku a hĺbku vnútorného života postáv, žijúcich s vášňou v riave života ako z knihy Čierna a strieborná. Predstavte si najlepšie časti z autorových predchádzajúcich diel, dajte ich dokopy a vytvorte z nich úplne nový, hlboký, fantastický príbeh. A tým je kniha Požierači neba.

 

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram@theartcticlass

← Predchádzajúci blog

Jørn Lier Horst: Zadná izba

Nasledujúci blog →

Krajina slobody: Ken Follett