Jo Nesbo: Nôž

Nórsky Dominik Dán a jeho, dnes už kultový, detektív, sa vracia v ďalšom napínavom príbehu. V tomto úvode absolútne zbytočná veta, pretože je to rovnaké, ako keby som napísal, že obloha je modrá a slnko svieti nad našimi hlavami. Zjednodušene povedané, Nôž nijakým spôsobom neprekvapil. A to v prípade celosvetovo známeho spisovateľa, ktorého knihy ľudia (seba rozhodne nevynímajúc) hltajú ako lační vlci svoju korisť, je zrejme tým najtrefnejším a najkrajším komplimentom.

Typický severský chlad, ktorý sprevádza nielen dejovú líniu, ale tiež vystihuje správanie jednotlivých postáv, geniálne podčiarkol už beztak skvelo vyrozprávaný a vypointovaný príbeh. Áno, všimli ste si správne, v tejto recenzii rozhodne nebudem šetriť superlatívmi. Ani nemôžem a pokiaľ ste Nôž už prečítali, iste mi rozumiete.

Z tohto miesta si dovolím prepožičiať si výrok istého recenzenta z New York Times, ktorý vyhlásil, že Nôž je krásnou pripomienkou toho, prečo kniha Jo Nesba tak milujeme. Pri čítaní som sa niekoľkokrát pristihol ako premýšľam nad tým, prečo má za veľkou mlákou väčší úspech Stieg Larsson. Nedovolím si tvrdiť, že jeho tvorba je slabá, to vôbec, ale nedá mi jedným dychom dodať, že ak by sa Nesbových príbehov ujali zruční scenáristi a režiséri, premenili by ich na kinotrháky, ktoré by v rámci návštevnosti dominovali a mohli ohroziť aj nejeden hollywoodsky blockbuster. V opačnom prípade by to mohlo dopadnúť rovnako ako so Snehuliakom, ktorého nezachránil ani tradične skvelý Michael Fassbender.

Slovo záverom? Prípady Harryho Holea majú svojich skalných, ktorí ich buď milujú (a následne aj vyhľadávajú), alebo nenávidia. Nie nadarmo som Nesba nazval “nórskym Dominikom Dánom“. Z môjho pohľadu majú toho obaja veľa spoločného, pričom Slovákovi chýba iba skúsený človek, ktorý by jeho príbehy pretlačil za hranice Československa.

Nôž je určený tým, ktorí predchádzajúcich jedenásť kníh zhltli aj s obálkou. S knižnou väzbou na vrchu. Mňam.