! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Jozef Karika: Priepasť

„Niet démonicky nedočkavejšej náruživosti, ako tá, čo premôže človeka na kraji priepasti, keď rozochvený húta o skoku do hlbiny. Poddať sa myšlienke čo len na chvíľu znamená nenávratnú záhubu.“

Ako sme už u autora zvyknutí, dej je situovaný na Slovensku. Tento krát sa prenesieme do prírodnej pýchy našej krajiny, do Vysokých Tatier. Nie je žiadnym tajomstvom, že v nich každoročne prichádza k nešťastným udalostiam a  posledné minúty života tam obetuje  mnoho ľudí. No čo ak jedno miesto priťahuje viac nevysvetliteľných úmrtí ako ktorékoľvek iné v nekompromisných veľhorách?

„Čím neškodnejšie lokalita vyzerá, tým viac čiernych príbehov ti prezradí. Pravda, iba ak v sebe nesieš podobný príbeh, inak k tebe neprehovorí.“

Uprostred vrchov, ktoré neodpúšťajú žiadne chyby, leží Slavkovská dolina. Na prvý pohľad medzi štítmi ukrytá malebná dolinka s plesom. Jedného dňa sa priatelia, Adam a Miro, vyberú na prechádzku a narazia na mŕtvolu mladého muža v spomínanej doline. Pri jeho tele Adam objaví kameru a rozhodne sa jeho posledné minúty života nechať pre seba. Po pozretí  znepokojujúcich záberov sa pustí do pátrania po minulosti tohto miesta. Dozvedá sa o neslávnych a tragických udalostiach spojených s dolinou a nenápadnou plošinou v nej. Aká sila priťahuje ľudí na plošinu? Vydá sa Adam,  bývalý horolezec trpiaci fóbiou z výšok, preskúmať vplyv tohto miesta na vlastnej koži?  Dostane sa aj on do moci priepasti?? Kto alebo čo opantáva zmysly a núti svoje obete odovzdať to najcennejšie, čo majú?

„Ak vstúpiš na nesprávne miesto, vyliahne sa ti v hlave myšlienka. Zlá myšlienka, ktorá sa nedá odohnať a svojou neodbytnosťou ťa zničí na tisíc spôsobov. Alebo ťa rovno zabije. Ani len netušíš, odkiaľ prišla. Objavila sa z ničoho nič ako nevítaný hosť; vynorila sa z nevedomia a ty jej nedokážeš vzdorovať. Hlodá v tebe, zosilňuje nutkanie, až kým sa to už nedá vydržať.“

Kniha vás pohltí od prvej strany a drží v napätí až do tej poslednej. Nie je zaťažená zdĺhavým, negradujúcim úvodom. Keďže je príbeh vsadený do dôverne známej oblasti, emočne zasiahne ešte o čosi viac. Dej je postavený na veľmi tenkej hranici medzi realitou a jej pokriveným  vnímaním. V jednej chvíli  som sa sama pristihla, akoby som stála na okraji priepasti a hľadela do oslobodzujúcej ničoty. Na jazyku pocítila chuť hladu po objatí prázdnoty. No o niekoľko okamihov neskôr  kŕčovito zvieram knihu a v duchu kričím, aby sa nepribližovali  k okraju priepasti. Jednoducho  povedané, poľahky opantá zmysly a nenechá ich ani na chvíľku oddychovať.  Vyvolá pocit napätia v každej jednej bunke tela. Keď si už myslíte, že vás pustí autor Jozef Karika z pazúrov dobre premyslenej hry a nechá oddýchnuť, udrie ešte nekompromisnejšie.

„Vykúpenie ťa nečaká  po smrti, ale v okamihu smrti.“

Mnohé odseky navádzajú k zamysleniu sa. Otvárajú priestor pre zablúdenie do vlastného vnútra. Do toho Ja, na ktoré nie sme hrdí a predsa to tam niekde drieme. Kde sa bije dobro so zlom. Prvky majstra Kinga v diele sú  neprehliadnuteľné, ale podané jemnejším spôsobom, autorovi vlastným.

Je to jeden z  počinov, kedy človek  neľutuje ani sekundu strávenú v jeho spoločnosti. Kniha Priepasť prečítaná na jeden dych. Určite si nájde bohatú čitateľskú základňu, no nevyhne sa ani porovnávaniu s predošlými počinmi. A teraz ruku na srdce, koľkí z vás sa odvážia najbližšie v Tatrách postaviť na okraj priepasti?

„Labyrint nemá začiatok ani koniec, neskutočnosť sa zahrýza  do vlastného chvosta a plodí niečo skutočné. Nesmie to prestať, Bludná dolina sa túži rozpínať, pohltiť do svojich záhybov čo najviac ľudí, čo najviac myslí. Ak si dopočúval až sem, aj ty si už chytený, aj ty už blúdiš a mnohé z toho, čo považuješ za skutočnosť, sú len čudné obrazy pred tvojimi očami. Skôr či neskôr zistíš, že ti zostáva jediné.“

 

Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.

 

← Predchádzajúci blog

John Julius Norwich a kol.: Příběhy velkých měst

Nasledujúci blog →

Miriam Látečková: Bylinky z babičkinej záhrady