! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Kate Moss: Oheň nás spasí

Kniha rozpráva fiktívny príbeh dcéry kníhkupca vo francúzskom Carcassone na pozadí reálnych historických udalostí. Tie udalosti zobrazujú náboženské nepokoje medzi katolíkmi a protestantmi, zvanými hugenotmi.  Postupný vplyv reformátorov prišiel nakoniec aj do Francúzska. Obidve strany vidia Boha s mečom v ruke, lebo v mieri sú slabí.

„My nie sme nepriatelia. My obyčajní ľudia sme z toho istého cesta. Iba tí, ktorým slúžime, nás stavajú proti sebe.“

Kniha má tri časti, ktoré sa menia ako ročným obdobím, tak aj samotným miestom v deji. Prvá časť sa odohráva v zime roku 1562 v Carcassone, druhá na jar 1562 v Toulouse a tá posledná v lete toho istého roku v Puivert.

Prv ako sa celý príbeh začne, sa v knihe ocitneme o tristo rokov neskôr, kedy neznáma žena pátra po minulosti svojich predkov. Je to príbeh ukradnutého denníka a dedičstva. Je to príbeh, ktorý sa začal pred tristo rokmi v predvečer náboženských vojen, ktoré zrazili Francúzsko na kolená.    

Minulosť ich dobehla. Tajomstvá nakoniec nezostanú skryté. A staré zločiny vrhajú dlhé tiene

Hlavná hrdinka Marguerite Joubertová, ktorú volajú Minou sa stará o otcovo kníhkupectvo a po smrti mamy aj o celú domácnosť. V jej rodnom Carcassone ju náhoda zvedie „do náručia“ mladíka Pieta, ktorý je protestantom. Ich cesty sa na chvíľu rozdelia, aby sa potom opäť preťali. Piet má totiž niečo, čo niekto iný túži dostať za každú cenu.

Oheň nás spasí nie je klasickým príbehom o láske, aj keď sa to môže na prvý pohľad zdať. Jej autorka vecným spôsobom vykresľuje dôležité historické fakty a prepája ich s romantickou fikciou so zaujímavými postavami. To je niečo, čím si získala priazeň čitateľov aj na Slovensku. Jej romány sú väčšinou poriadne dlhé po jazykovej stránke, a príťažlivé po obsahovej. 

V deji nájdete veľa postáv, možno si niektoré z nich hneď nezapamätáte, preto autorka hneď v úvode knihy čitateľovi ponúka celý zoznam postáv. Hlavnú dejovú líniu tvoria náboženské nepokoje a honba katolíkov vyhnať z Francúzska každého hugenota. Sám vojvoda František de Guise vyhlasuje, že všetci protestanti sú zradcovia Francúzska, rebelanti rozhodnutí rozbiť štát. Schyľuje sa k občianskej vojne, ľudia všade vidia zradu, nastali časy, keď sa nerešpektovali zákony. Samotná Cirkev nie je vzorom zbožnosti, čitateľ to rýchlo zistí na niektorých postavách, ktoré nechýbajú v príbehu ako tie záporné. Nenávisť voči protestantom je silná, sú prenasledovaní, mučení a väznení inkvizítormi. To, čo chcú protestanti, je však dôležité a v týchto náboženských sporoch to najpodstatnejšie: „Aby sa k ľuďom správali dobre, a aby všetci mohli žiť, ako chcú, v medziach zákona. Aby nebola každá minúta každého dňa ovplyvňovaná vierovyznaním.“

Tento román je pútavým rozprávaním pohnutými dejinami Francúzska, až trikrát sa ocitneme na inom mieste, ale stále s tými istými postavami. Hodnú chvíľu mi trvalo, kým som sa do celého príbehu dostala hlbšie, ale potom sa to už samo rozbehlo a ani som nevedela ako a čítala som poslednú kapitolu. V závere je to o niečo napínavejšie, celá kniha je rozprávaná pozvoľným tempom, niečo sa dá aj predvídať, ale vždy sa tam nájde niečo, čo vás núti čítať ďalej, odhaľovať skryté miesta.  Celý čas nám naznačuje, že k tomu najzásadnejšiemu sa ešte len schyľuje a že následná Bartolomejská noc veľa vecí zmení. Najsmutnejšie na tom je, že náboženstvo a dôsledky náboženských vojen zruinovali krajinu aj ľudské duše.

„Keby sme nevedeli o chybách minulosti, ako by sme sa mohli naučiť neopakovať ich? História je naša učiteľka.“

  Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej.

← Predchádzajúci blog

Jana Benková: Šťastie

Nasledujúci blog →

Knihy pod vianočný stromček? Máme niekoľko tipov...