Kiera Cassová: Siréna

Kiera vie dobré písať, to už mám overené, a už viem, že aj predtým vedela. Keby som si to vopred nezistila, asi by som nebola povedala, že je to jej prvotina. Dej bol zo začiatku síce trošku pomalší, ale potom sa to rozbehlo a ja som sa už nevedela odtrhnúť. Okrem štýlu písania, sa Siréna na Selekciu nepodobá ani trošku. Svet aj typy postáv sú odlišné, rozhodne nemáte pocit, akoby ste čítali niečo, čo už poznáte.

Ďalšia vec, ktorej som sa obávala, bola romantika. Dúfala som, že to nebude ďalší presladený príbeh o osudovej láske a našťastie som bola vyslyšaná. Kahlen veľmi dlho vzdoruje, snaží sa držať odstup a nie je ten typ "som zamilovaná tak kašlem na všetko". Tiež je tam veľmi dôležitý vzťah Kahlen a jej sestier. A tiež vzťah ku nej samej.

Khalen ťažko zaradiť medzi záporne alebo kladné postavy. Je síce siréna, ale nie je priamo zlá. Záleží jej na sestrách a veľmi si rolu sirény neužíva. A aj keď je príbeh o jej láske k Akinlimu, cestou k nemu spoznáva samú seba a učí sa seba láske. A vzťah Oceán - Khalen ma dojal, to bola čistá rodičovská láska a vzdorovitá láska dieťaťa.

Aby som sa zase netvárila, že je to bezchybná kniha a všetka tá kritika bola vymyslená... Je tam veľmi známy a mnou neobľúbený typ lásky - instantná láska. Ako môže niekto po jednom stretnutí vedieť, že toho druhého miluje? Prečo sa tak nezamiluje niekto do mňa? Aj keď to sa dá vysvetliť tým, že Khalen je z 20. rokov a vtedy bolo bežné.

Grécka mytológia, morské víly, všetky druhy lásky, dojímavý koniec a originálny príbeh. Ak vás toto zaujalo, tak vám túto knihu odporúčam.