Svedectvo o živote v KĽDR je mementom pre ľudstvo

Dianie v Severnej Kórei ostražito sledujú médiá a politici po celom svete, aj napriek tomu sa k nám z tejto krajiny dostáva len veľmi obmedzené a cenzurované množstvo informácií.

Kniha koreanistky Niny Špitálnikovej, ktorá prináša sedem rozhovorov so severokórejskými utečencami predstavuje mimoriadne cenný a unikátny príspevok k poznaniu jedného z najtuhších autokratických režimov na svete. Vďaka rozmanitosti spovedaných osôb v knihe Svedectvo o živote v KĽDR majú čitatelia jedinečnú možnosť nahliadnuť pod rúško severokórejského režimu, poznať mentalitu Severokórejčanov a ich každodennosť, a to z mnohých uhlov.

Typická diktatúra

V čase, keď píšem tento text, na východ od nás prebieha boj na život a na smrť. Boj o to, aby sme ako spoločnosť fungovali v prostredí, kde má každý právo žiť podľa seba, tak, aby tým neobmedzoval a neohrozoval nikoho iného. My, občania, si musíme zastať svoje práva a slobody. Iste, nemalo by sa to diať výmenou za ľudské životy. Držím Ukrajincom palce v tejto nezmyselne vytvorenej vojne, aby svoju vlasť a krajanov ochránili. V opačnom prípade skončia nielen oni, ale aj okolité krajiny, vrátane nás, ako satelity, ako vazali, ktorých sloboda slova začne a skončí za stolom kremeľského šialenca.

Na Kórejskom polostrove nájdeme štát, kde v podobnej atmosfére takto žijú ľudia už niekoľko desiatok rokov. Dovolím si tvrdiť, že zaužívané stereotypy, ktoré, vrátane mňa, o KĽDR máme, začínajú a končia pri dôsledkoch tamojšej propagandy a neustáleho vymývania mozgov, a to už od narodenia. Napokon, ani predstavitelia miestneho komunistického režimu nemajú záujem na tom, aby sme sa o dianí v krajine dozvedeli niečo viac. Typická diktatúra. Vďaka koreanistke Nine Špitálnikovej môžeme nahliadnuť do života bežných ľudí, ktorí dokázali z krajiny utiecť a napriek kultúrnemu a spoločenskému šoku začali žiť nový život v oveľa slobodnejšom prostredí.   

Svedectvo o živote v KĽDR od siedmich utečencov

Sedem utečencov, sedem rozhovorov s ľuďmi rôzneho veku, pohlavia, spoločenského postavenia, vierovyznania, a predovšetkým rôzneho vzťahu k režimu v domovskej krajine, ktorú pod tlakom okolností v rôznych štádiách svojich životov opustili. Je prinajmenšom zaujímavé zo strany čitateľa vnímať ich názory a myšlienky, hoci v mnohých prípadoch nám zostáva rozum stáť. Samotná autorka sa nechala počuť, že bolo pre ňu veľmi zložité ľudí nesúdiť, hoci mali diametrálne odlišné názory ako ona. Domnievam sa, že sa jej túto úlohu podarilo do bodky splniť a vďaka tomu obsah knihy dokonale vynikne.

Pôvodne som chcel tento text končiť tvrdením, že Svedectvo o živote v KĽDR je mementom pre všetkých, ktorí si myslia, že autokracia a diktatúra je cestou k lepším zajtrajškom, a stojím si za tým aj teraz. V kontexte udalosti uplynulých dní ale dodám, že o to výpovednejšiu hodnotu kniha v súčasnosti má. Držme si palce, aby v budúcnosti nepísal v podobnom duchu niekto knihu o našej krajine. O tom, či sa tak stane, rozhodne každý jeden z nás.