Kniha vs. Film - Ja, Simon

„Musím priznať, že keď na teba myslím ako na niekoho, kto je reálne s mojím životom spojený, a nie ako na prevažne anonymného človeka z internetu, som z toho nervózny. Vieš, že niečo z toho, čo som ti o sebe povedal, som nikdy nikomu neprezradil. Neviem Jacques – máš v sebe niečo, vďaka čomu sa ti mám chuť otvoriť, a to ma tak trošku desí.“

Aj napriek viditeľnej príťažlivosti sa rozhodnú neodhaliť svoju totožnosť. No ako to už býva, plány sa často menia. Tajomstvo vypláva na povrch bez jeho pričinenia a je vystavený krutým dôsledkom. 

„Snažím sa, aby sa mi to nedostalo pod kožu. Nemalo by ma trápiť, ak ma blbci volajú blbými menami, a nemalo by ma trápiť, čo si o mne ľudia myslia. Ale mňa to vždy trápi.“

Keďže ako prvú som mala k dispozícii knižnú verziu, mala som k filmu predprípravu. Spočiatku bol problém sa naladiť na nôtu, ktorú kniha udávala. Od slovníka, spôsobu písania až po povahu jednotlivých postáv. Dej sa však postupne rozbehol, pridala sa zápletka a v konečnom dôsledku bola kniha pomerne rýchlo prečítaná. No bez nejakého väčšieho „wau“ efektu. Kniha, ktorú prečítate a o týždeň na ňu zabudnete. Musím však vyzdvihnúť vizuálne spracovanie slovenského prekladu, ktoré je naozaj originálne a kreatívne. V prvom rade  je však nevyhnutné poznamenať, čo som  hneď od začiatku vedela. A to, že nepatrím do cieľovej skupiny či už knihy alebo filmu. No rozhodla som sa tomu dať šancu.  Niekedy prídu prekvapenia v najmenej očakávanom  momente. No v tomto prípade som sa naozaj nemýlila. Je to žáner, ktorý mám už za sebou a musela som si priznať, že na niektoré knihy som už naozaj stará.

„Ale ja mám oznamovania dosť. Celý život iba oznamujem. Snažím sa nezmeniť, ale mením sa toľkými drobnými spôsobmi. Nájdem si priateľku. Dám si pivo. A každý jeden mizerný raz sa musím znovu a znovu vesmíru predstaviť.“

Na film som už bola pripravená a moje očakávania sa naplnili. Všetko to, čo je charakteristické pre americký film z prostredia strednej školy, tam bolo. Roztlieskavačky, futbalisti, šikana, americkou hymnou nevynímajúc. Simon je vo filme vykreslený viac ľudsky. Jeho osobnosť bola sympatickejšia ako tá v knihe. Blue, tajomný spolužiak bol odhaliteľný už v prvých minútach filmu, ale možno to bolo spôsobené aj tým, že som predtým prečítala knihu. Dokonale znázornená je postava Martina, ktorého podobne ako v knihe,  máte chuť udrieť. Niektoré postavy sa z filmu vytratili, podaktoré vzťahy a situácie boli úplne zmenené. No hlavnej dejovej línie knihy sa film držal. Až kým neprišiel na rad záver. Ten musel prísť vo veľkolepom  americkom štýle, popretkávaný gýčom a klišé. Všade samé svetlá, dráma, slzy, no v poslednej minúte zvrat prinášajúci nekončiaci potlesk a všade vysmiate a šťastné tváre.  

Zvyšovanie povedomia a rešpektu k  LGBTI komunite sa postupne zaraďuje do našich každodenných životov. Je nevyhnutné šíriť toleranciu medzi ľuďmi, no tiež sa postarať o to, aby sa z toho nestával skôr trend a módna záležitosť. Väčšinou som zástancom kníh pred filmami, ak sú na výber obe možnosti. No bez akýchkoľvek okolkov za jednoznačného víťaza tohto súboja vyhlasujem film. Určite ho odporúčam hlavne mladším ročníkom.

„Presne viem, ako to s tým prekročením hranice myslíš. Myslím, že je to proces, ktorý sa hýbe jedným smerom.  Len čo to niekomu povieš, už to nemôžeš vziať späť. Je to trochu desivé, však? Viem, že máme veľké šťastie, že to riešime v dnešnej dobe, a nie pred dvadsiatimi rokmi, ale aj tak je to risk.

Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.