Kvapka - Nemilosrdné zrkadlo spoločnosti
Autor Michael Connelly je majstrovský rozprávač príbehov, ktorý dokáže všetky informácie podať tak, aby bol jeho román autentický a nenudil. Ani jeho kniha Kvapka určite čitateľov nesklame.
Harry Bosch je opäť v akcii a dostal naraz dva prípady. Prvý súvisí s obvinením z roku 1989, no súčasná analýza DNA potvrdila, že usvedčujúci dôkaz, kvapka krvi, patrí niekoľkokrát trestanému násilníkovi, čo sedí za mrežami. Problém je však v tom, že gauner mal v čase zločinu len osem rokov. Bosch sa teda púšťa do vyšetrovania. Zároveň mu opäť do cesty vstúpi Irvin Irving.
Smrtiaci pád
Jeho syn vypadol z okna a Harry dostal za úlohu zistiť, či išlo o samovraždu, alebo o čosi iné. Intuícia Boscha ani teraz nesklame, za oboma prípadmi sa skrýva kopec špiny a nečakaných zápletiek.
Úprimne sa priznám, spočiatku som vôbec nerozumel tomu, prečo sa vydavateľ rozhodol knihu preložiť ako Kvapka, zvlášť, keď jej pôvodný názov je The Drop, čo znamená pád a pod týmto názvom vyšla, napríklad, aj v českom jazyku.
Postupom času, s pribúdajúcim počtom prečítaných strán, mi to síce konečne začalo do seba všetko pekne zapadať, no pripomína mi to moje české štúdiá, keď sme si my, Slováci, často uťahovali z domácich spolužiakov, najmä pokiaľ išlo o pomenovanie kalendárnych mesiacov (všetci majú január, február, len vy musíte mať leden, únor a pod.).
Domnievam sa, že čo najvernejšie držanie sa predlohy by nebolo na škodu a príbehu pridalo na autentickosti. Ale to je snáď jediná výčitka, ktorú ku knihe mám, a ani tá sa netýka autora či príbehu, ale tretej strany.
Verili by ste, že tento rok sa oslavuje okrúhle výročie 30 rokov, odkedy máme Michaela Connellyho v hľadáčiku? Keď v roku 1992 vyšla jeho autorská prvotina The Black Echo (Temná ozvena), zrejme by mu ani vo sne nenapadlo, že aktuálny počet ním napísaných kníh bude činiť číslo 36.
Je realistom, svojich hrdinov udržiava viac-menej v reálnom časopriestore - postavy starnú spolu s ním, a tak nečudo, že s pribúdajúcim počtom príbehov o Harrym Boschovi dospievame do štádia, keď ho americký penzijný systém volá do dôchodku. Nebol by to ale náš obľúbený detektív, ak by to bolo pre neho také jednoduché. Jednak sa mu nechce, jednak sa bojí o úpadok svojich profesionálnych schopností. Keď dostane možnosť pracovať ešte tri roky nad rámec štandardu, vrelo to privíta.
Smrtiaci pád
S touto ponukou však logicky prichádzajú na rad aj povinnosti, konkrétne dva zdanlivo nesúvisiace prípady - pád syna poslanca mestského zastupiteľstva a znovu otvorený prípad 20 rokov starej vraždy, pri ktorej technologický pokrok priniesol nové dôkazy vyvracajúc vinu pôvodne odsúdenej osoby.
Rozbieha sa typicky connellovská procedurálka plná detailných opisov a zdanlivo nie príliš dôležitých podrobností. Hoci má takýto prístup za následok nie príliš veľkú akčnosť, autor presne vie, kam smeruje, a to v závere vypointuje spôsobom sebe vlastným. Ako asi tušíte, v závere dôjde k stretnutiu oboch prípadov, no zrejme nie každý bude očakávať to, akým spôsobom.
Kvapkou autor nastavuje nemilosrdné zrkadlo spoločnosti, v ktorej sú peniaze a moc alfou a omegou. Connelly je majstrovský rozprávač príbehov, ktorý dokáže všetky informácie podať tak, aby bol jeho román autentický a nenudil. Aj v tomto prípade sa jedná o poriadnu jazdu, počas ktorej zo seba Harry Bosch vydá to najlepšie, aby vyriešil prípad a odhalil pravdu, nech je akákoľvek.
