Doprava zadarmo pri nákupe nad 29 Eur !

Agnés Martin-Lugand: Kvapka šťastia v rannej káve

Francúzska autorka Agnés Martin Lugand nás opäť potešila hrejivým románom Kvapka šťastia v rannej káve. Okrem výborného oddychového štýlu je Agnés povestná aj poetickými názvami svojich kníh. Ak hľadáte na leto niečo naozaj oddychové, nenáročné a zároveň prudko romantické, tak toto je ono!

Agnés Martin – Lugand píše naozaj výborne, pútavo a pritom jednoducho, dej vám v knihe priblíži vždy hlavná postava, ktorá prostredníctvom svojich pocitov čitateľovi detailne opíše nielen prostredie, ale aj samotné dianie v jej živote, ktorého súčasťou sú vždy najbližší priatelia, rodina a práca.

V tomto príbehu je hlavnou protagonistkou a rozprávačkou Hortenzia – vášnivá učiteľka tanca, ktorá si žije svoj sen tanečnice v Paríži, spolu s priateľmi si založí tanečnú školu, tanec je jednoducho pre ňu všetko, je to jej zmysel života, až jedného dňa sa nešťastnou náhodou zraní a tancovanie sa pre ňu zastaví. Po zranení sa na istý čas utiahne do úzadia, odíde z Paríža na vidiek do rodičovského domu – tzv. bastidy, s ktorou ju spájajú nielen spomienky z detstva, ale aj prítomnosť s najbližšou rodinou. Na tomto mieste nachádza svoj vytúžený pokoj, ktorý jej však dlho nevydrží, keď sa neplánovane rozhodne prenajímať časť domu letným hosťom. Do celého príbehu sa zamotá záhadná postava zlomeného muža – o ktorom Hortenzia zistí, že je alebo teda bol lekár, nedokáže však pochopiť, čo sa mu mohlo stať. Postava záhadného cudzinca Eliasa je tou najlepšou romantickou bodkou, na ktorú sme pri čítaní romantiky ako je táto, zvyknutí. Samotný dej knihy autorka ešte obohatila Eliasovými denníkmi, ku ktorým sa Hortenzia dostane, ináč by sa o svojom málovravnom, ale za to pracovitom hosťovi veľa nedozvedela. Denník je ako keby priepustkou do jeho vnútorného sveta nielen pre Hortenziu, ale aj pre samotného čitateľa.     

„Čítala som jeho denník ako dobrý román. Zabúdala som, že jeho pisateľ žije pod mojou strechou – tak zriedka som ho vídala. Jeho denník sa mi stal odpočinkom, rituálom, ktorý som si dopriala a bez ktorého som sa už neobišla.“ 

Najlepším spríjemnením dejovej línie knihy je práve ten presun z hluku veľkomesta a nekonečnej zábavy do jednoduchého, tichého a malebného vidieckeho prostredia. Myslím, že tento prvok nachádzame takmer v každej autorkinej knihe, čím však nechcem naznačiť, že by sa opakovala, práve naopak, to ma vždy na jej knihách najviac baví, popritom ako si to krásne Francúzsko vďaka jej opisom predstavujem   Pri jej tvorbe netreba síce veľa premýšľať, a isté závery vieme ľahko predvídať, ale občas to úplne postačí po únavnom dni. 

„Javiskom pre moje blúdenie mohlo byť ktorékoľvek veľkomesto. Javisko bolo to správne slovo, veď som už niekoľko rokov hrala svoju rolu – rolu mladej ženy, ktorá bez ujmy prežila samovraždu svojich rodičov, rolu tanečnice – milenky ženatého muža a rolu trochu nezrelej učiteľky tanca, ktorá sa ničí vo vzťahu s kolegami a nepovie, čo chce, pretože si vzala do hlavy, že k životu jej môže stačiť ich spoločnosť.“  

KVAPKA ŠŤASTIA V RANNEJ KÁVE je príbeh nielen o láske, o tanci a vášni, ale aj o strachu, strachu zo straty, o tom, že aj bolesť môže mať liečivú silu, o vnútornom boji s vlastnými démonmi, o hľadaní seba samého a budovaní vlastnej budúcnosti. 

„Myslela som si, že sa znovu nájdem, až keď sa budem môcť vrátiť k tancu. Nie, moja cesta k sebe samej sa v skutočnosti začala vo chvíli, keď som spadla a zranila sa.“  

 

Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej . :)

Nájdete ju aj na jej Instagram profile: @terezia.zk 

 

← Predchádzajúci blog

Paolo Giordano: Požierači neba

Nasledujúci blog →

Zraňujúca láska: Elena Ferrante