Zraňujúca láska: Elena Ferrante
Debutový román Eleny Ferrante začína v momente, keď zomrie Deliina matka. Delia sa tak rozhodne zistiť viac o matkinej náhlej a záhadnej smrti, a preto odcestuje do rodného Neapola. Po príchode Delie do Neapola čaká Deliu hneď niekoľko záhadných telefonátov, ktoré ju postupne navedú k odhaleniu matkinho života a jej posledných dňoch pred smrťou.
Elena Ferrante je spisovateľka s veľkým S. Svoje kvality autorka ukázala čitateľom najmä v Neapolskej ságe, ale ani táto kniha nie je výnimkou. Autorka sa zaraďuje medzi neorealistické spisovateľky a v knihe to je cítiť. Zraňujúca láska je kniha, ktorej príbeh je vyrozprávaný surovo a bez žiadneho prikrášľovania, vďaka čomu miestami pôsobí až depresívne. A to je hlavný dôvod, kvôli ktorému sa Elena Ferrante líši od ostatných spisovateliek. Ferrante nemá potrebu ukrývať príbeh za množstvo zdrobnením, metafor alebo prirovnaní, vďaka čomu príbeh zjemňuje či prikrášľuje, ale napíše ho tak, ako to cíti, pričom autorka častokrát využíva aj rôzne expresívne slová, pomocou ktorých ešte viac zdôrazní rôzne emócie, ktoré prežíva hlavná postava.
Hoci je Zraňujúca láska kniha s nie veľkým počtom strán, Elene Ferrante sa aj napriek tomu podarilo vytvoriť plnohodnotný príbeh, ktorému nič nechýba. V knihe dochádza k striedaniu hneď niekoľkých častí, či už depresívnych s tými, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad rôznymi otázkami, a preto príbeh nepôsobí nudne a drží si čitateľovu pozornosť.
Čo však mňa na knihe najviac zaujalo, bolo to, akým spôsobom autorka vykreslila vzťah Delie k jej matke. Ferrante popisuje vzťah ako príliš komplikovaný a na míle vzdialený tomu „klasickému“ vzťahu matka – dieťa. A to bolo naozaj zaujímavé, pretože takýto vzťah nemožno nájsť v hociktorej knihe.
„Matkine vlasy boli smolou, ktorá presakovala aj na iných, zakázaných častiach tela. Zakázaných pre mňa: nedovolila mi dotknúť sa jej.“
Autorka píše skvelo. Hoci je kniha písaná náročnejšie, no čitateľ si na autorkin štýl písania rýchlo zvykne. Ferrante ukracuje čitateľa od zložitých opisov prostredia a viac sa venuje myšlienkam hlavnej postavy a dialógom. Kniha má tak rýchly spád a prečítate ju naozaj rýchlo, čomu dopomáha aj malý počet strán.
Hádam najsilnejšou stránkou Eleny Ferrante sú postavy. Zraňujúca láska je jednou z tých kníh, ktorá neprekypuje veľkým množstvom postáv, no o to viac sú prepracované. Deina matka Amelia, Caserta, Filippo... Počet postáv možno spočítať na prstoch jednej ruky, no sú to postavy, ktoré pôsobia na čitateľa skutočne.
Ak ste ešte od Eleny Ferrante nič nečítali a chceli by ste, tak určite siahnite po Neapolskej ságe a až potom prejdite ku Zraňujúcej láske. Tým, že Neapolská sága je komerčne úspešnejšia ako autorkine predošlé knihy, je väčšia šanca, že si tak skôr obľúbite tvorbu tejto talianskej senzácie, ako keby ste začali práve Zraňujúcou láskou. Každopádne, knihu hodnotím 5/5.
