Dni opustenia: Elena Ferrante
Pre knihy Eleny Ferrante je typické to, že autorka surovo vyobrazuje život taký, aký je, bez žiadneho zbytočného prikrášľovania. Najviac to je vidieť práve v Neapolskej ságe, keď autorka opisuje vzťah Eleny a Lili. Autorka nemá potrebu spraviť z oboch dievčat nerozlučiteľné kamarátky, ktoré si vo všetkom rozumejú. Práve naopak. Obe dievčatá si častokrát nerozumejú alebo sa hádajú, no obe veľmi dobre vedia, že potrebujú jedna druhú. A v podobnom štýle je aj napísaná kniha Dni opustenia.
V románe Dni opustenia sa stretávame s Olgou, ktorá spolu so svojím manželom Mariom, dvoma deťmi a psom žije v Turíne. Idylický vzťah sa naruší v momente, keď po pätnástich rokoch manželstva Mario opustí Olgu. Olga je spočiatku zmätená, no upokojuje sa tým, že sa neustále presviedča, že všetko zvládne. Lenže opak je pravdou. Olga postupne upadá do depresii, zanedbáva sa a nezvláda plniť ani len obyčajné povinnosti. Z Olgy sa tak stáva žena, ktorá je plná zúfalstva, pochybností a hnevu voči bývalému manželovi a jeho novej priateľke. Avšak, po mesiacoch vidí okolitý svet a aj celú situáciu jasnejšie.
Príbehy Eleny Ferrante majú vždy čosi do seba. V Neapolskej ságe autorka ponúkla čitateľom vynikajúco vyrozprávaný príbeh o dvoch dievčatách, ktorých priateľstvo nebolo vždy jednoduché. V Zraňujúcej láske sa zasa autorka dotýka vzťahu matka – dcéra, ktorý sa výrazne líši od iných a v Dňoch opustenia sa autorka venuje téme rozchodu a následnom vyrovnávaní sa s ním.
Elena Ferrante si nezvolila zrovna najľahšiu tému na spracovanie, ale o to lepšie sa jej zhostila ako autorka a vytvorila tak pútavý príbeh plný množstva momentov, ktoré ponúkajú čitateľovi priestor zamyslieť sa nad niektorými vecami bežného života. V Dňoch opustenia máme možnosť vidieť ženu, ktorá sa nedokáže vyrovnať s odchodom manžela. Spočiatku dúfa v to, že je to všetko len chvíľkový skrat a že sa k nej manžel čoskoro vráti. Lenže Olga postupom času zisťuje, že jej manžel sa k nej nevráti, a tak postupne upadá do depresii a nie je schopná spraviť čo i len bežné činnosti, ako napríklad odomknúť dvere. Lenže postupom času Olga zisťuje, že už tak nemôže fungovať ďalej, a preto sa rozhodne dať dokopy. Čitateľ tak na 200 stranách má možnosť vidieť komplexne spracovaný priebeh vývoja psychiky hlavnej postavy od odchodu jej manžela až po úplné vyrovnanie sa so situáciou.
„Keď ma už od držania pera boleli opuchnuté prsty a videla som rozmazane od neustáleho plaču, prešla som k oknu. Počula som, ako sa poryvy vetra zapierajú do stromov, vnímala som nemú temnotu noci, ktorú iba chabo osvetľovali pouličné lampy zatienené hustým lístím. V týchto nočných hodinách som bola strážkyňou bolesti a spolu so mnou bdeli stovky mŕtvych slov.“
Ferrante píše bravúrne. Kniha je (podobne ako aj Zraňujúca láska) písaná náročnejšie, ale počas čítania si čitateľ veľmi rýchlo zvykne na autorkin štýl písania. Čo je pre túto spisovateľku typické, je to, že autorka neupriamuje pozornosť opisom prostredia, ale omnoho viac sa zameriava na dialógy a vnútorné pocity postáv. Ďalším plusom Eleny Ferrante sú postavy. Autorkine postavy nepôsobia prvoplánovo a sú naozaj prepracované. Ferrante postavy vykreslila do takej podoby, že svojimi povahami a správaním pôsobia naozaj reálne. Či už to bola Olga, Mario, ich deti, alebo sused Carrano.
Kniha Dni opustenia je podľa mňa to najlepšie, čo Elena Ferrante do dnešného dňa napísala. Autorka prišla s výborne prepracovaným príbehom Olgy, ktorá sa vyrovnáva s odchodom jej manžela Mária. Príbeh je plný množstva zaujímavých myšlienok, ktoré skvelo oživujú príbeh a podnecujú čitateľa zamyslieť sa nad nimi. Okrem toho kniha ponúka výborne vykreslené postavy, ktoré pôsobia na čitateľa reálne. Knihu hodnotím 5/5.
