Ladislav Zibura: 40 dní pešo do Jeruzalema

Cez celé Turecko s dvanásťkilogramovým batohom na chrbte, s množstvom otlakov, ktoré mu strpčovali cestu naprieč dobrodružstvám, za svojím cieľom - Jeruzalemom! Kvôli vojne využil lietadlo a odletel do Tel Avivu, odkiaľ sa vybral na púť do hlavného mesta. 40 dní pešo do Jeruzalema dokáže zaujať už na prvý pohľad svojou grafickou úpravou. Vtipné ilustrácie od Tomski&Polanski, ktoré sprevádzajú celý príbeh, sú ďalším lákadlom pri čítaní. Samotný príbeh však vôbec nezaostáva za týmto dokonalým prevedením! Princ Ládík si počas svojej cesty písal denník, ktorý dopodrobna opisuje snáď úplne všetko a my máme pri čítaní pocit, že chodíme spolu s ním!


„Nech už dokážem čokoľvek, nemal by som zabúdať na to, že môj osud leží v rukách takého
nevyspytateľného a omylného človeka, ako som ja sám.“


Príbehy tohto mladého cestovateľa zožali obrovský úspech. A myslím, že oprávnene! Zibura je naozaj skvelým pisateľom, s príbehom sa dokáže naozaj pohrať a neraz sa pri čítaní musíme smiať. Pretože jeho príhody sú nesmierne vtipné, inšpiratívne a mnohokrát také neuveriteľné! A aj napriek tomu, že jeho cesta musela byť nesmierne náročná, on stále píše s nadhľadom, ľahkosťou a štipkou optimizmu!


„Cieľ je iba vznešené označenie pre úplne obyčajný koniec. Poznáte ten pocit, keď po dlhom čase
niečo dokončíte? Človeku sa zrazu zdá, že zvládne všetko na svete“


Vďaka ceste Tureckom a Izraelom stretol množstvo ľudí - turistov i domácich. Ukázal nám, akí dokážu byť ľudia v Turecku pohostinní a veľmi priateľskí. Vždy mu ponúkli čaj, pozvali ho k sebe domov, aj keď sa poznali len pár minút, neprekážalo im, keď prespal u nich v záhrade na svojom hamaku, pripravili mu jedlo na ďalšiu cestu, ba dokonca ho so sebou zobrali na svadbu! Naozaj obdivujem jeho odvahu vydať sa sám, bez mapy a pešo do neznáma a zároveň to, že sa dostal tam, kam naozaj chcel. A muselo to byť nesmierne náročné! Je naozaj veľkou inšpiráciou a myslím, že nebudem jediná, kto si pri čítaní neraz povedal, že by niečo podobné chcel zažiť tiež!

 

Za recenziu ďakujeme Knihomoľke Caroline Turazovej. :)

Instagram: @knihomolky

← Predchádzajúci blog

Petra Nagyová, Peter a Pavel Weinwurmovci: Margaréta biela

Nasledujúci blog →

Naštartujte každý týždeň s iným vydavateľstvom