Lucinda Riley: Motýlia izba
Motýlia izba rozpráva príbeh Posy Montagueovej od jej detstva v starobylom rodinnom sídle v Suffolku, kde so svojím milovaným otcom chytala motýle a neskôr tu vychovala aj svoje deti. Život vo vile Admirál, kde Rosy vyrastala, je krásnym miestom na vysnívaný život na vidieku a zároveň má v sebe niečo meštiacke. Po smrti otca, ktorý zomrie tesne pred koncom druhej svetovej vojny v službách anglického letectva, sa prudko zmení aj život hlavnej postavy Posy. Tá odchádza k svojej starej mame do Cornwallu, strávi tam zvyšok svojho detstva, až kým sa nerozhodne pre štúdium na Cambridgskej univerzite. Toto je jedna časť celého príbehu – Posin život v mladosti, ktorý je rovnako zaujímavý ako jej súčasný život, kedy sa Posy blíži k sedemdesiatke.
Podobne ako sme boli zvyknutí pri sérii Sedem sestier, aj tu autorka použila striedanie minulosti so súčasným príbehom. A vždy je to tak dobre vyvážené, že máte pri čítaní pocit, že súčasne prežívate dva životy.
V súčasnom príbehu Posy stojí pred dôležitým rozhodnutím – či predá alebo nepredá vilu Admirál aj so svojou milovanou záhradou. Navyše, každým dňom pribúdajú aj iné problémy. Posy má dvoch synov – Sama a Nicka, o ktorých si celý život robila starosti. Hlavne o staršieho Sama, ktorý sa doslova topí v problémoch, čo sa práce týka. Zakaždým sa mu nepodarí uspieť v novej práci a jeho podnikanie zlyháva na plnej čiare. Naopak mladšiemu Nickovi sa darí v obchode so starožitnosťami, aj keď sa jedného dňa rozhodne odísť do Austrálie.
Ako sa nakoniec Posy rozhodne? Bude schopná navždy sa rozlúčiť s vilou Admirál aj s Motýľou izbou?
Lucinda Riley opäť vytvorila dojímavý, pútavý a podmanivý príbeh o rodinných tajomstvách, láske a druhých šanciach, ktorému sa nedá jednoducho odolať. Stačí len čítať. To, ako vykreslila množstvo charakterov postáv, sa dá opísať iba jedným slovom – dokonalosť. Pri knihe Motýlia izba si oddýchnete a duchom sa prenesiete na anglický vidiek do nádhernej záhrady vily Admirál.
Motýlia izba je ideálne čítanie na leto!
„Človek by mal žiť naplno, najmä ak ide o lásku.“
Za recenziu ďakujeme Tereze Zoľákovej.
