Jostein Gaarder: Bábkar
Jakop, učiteľ lingvistiky, žije nesmierne osamelý život. V svete plnom ľudí sa neustále cíti sám a aj keď sa presťahuje, nedôjde k žiadnej zmene. Jeho jediným priateľom sa tak stáva maňuška, ktorú dostal už pred mnohými rokmi a pomenoval ju Pelle. S ním sa dokáže zhovárať, no tiež aj oveľa ľahšie rozprávať s druhými.
„Pelle si odjakživa žil na výslní, zatiaľ čo ja som sa väčšinou zdržiaval v tieni. Ale môj život mal aj slnečné stránky. Mal som predsa Pelleho.“
A aby sa necítil až tak osamelo, rozhodne sa svoje voľno tráviť pomerne nezvyčajne – zúčastňuje sa totiž pohrebov cudzích ľudí. Z jedného pohrebu tak išiel po istom čase na ďalší a ďalší, až sa z nich stal, ako aj on sám priznal, akýsi jeho návyk či spôsob života. Jakop sa však vždy pred každým pohrebom dôkladne pripraví. O mŕtvych sa snaží zistiť si čo najviac a pre pozostalých tak má vždy pripravený dokonalý príbeh.
Svoj životný príbeh sa rozhodol vyrozprávať žene menom Agnes, ktorej tak odhaľuje úplne všetko. S jej rodinou sa stretol už veľmi dávno na jednom z pohrebov a stali sa tak akousi nenahraditeľnou súčasťou jeho života. Spomína na pohreb starého profesora Erika Lundina, taxikárky, svojho priateľa z dávnych čias, sestry Agnes, no zároveň jej odhaľuje aj svoju vlastnú minulosť.
Jostein Gaarder poukazuje na osamelosť mnohých ľudí aj v dnešnom uponáhľanom svete. Aj keď sa stretávajú s inými ľuďmi, stále si vytvárajú akýsi svoj vnútorný svet a majú svoju „maňušku“, za ktorou sa, podobne ako hlavný hrdina, ukrývajú, snažia sa byť niekým iným, ba dokonca aj lepším. Zároveň však poukazuje na fakt, že až pohreby sa stávajú pre mnohých ľudí akýmsi tmelom.
Jakop ako vyštudovaný lingvista zároveň vyzdvihuje jazyk a jeho silu. Každé jedno slovo dokázal rozanalyzovať, nájsť jeho pôvod, a tak autor zároveň vyzdvihuje dôležitosť jazyka a prácu s ním v spojitosti s literatúrou.
Bábkar tak načrtáva hneď niekoľko dôležitých tém, ktoré autor zobrazuje prostredníctvom hlavného hrdinu. Nenechajte sa odradiť rozbormi slov, román stojí za to. Príbeh postupne graduje a keďže od začiatku čakáme hlavne na to, ako sa Jakop spoznal s Agnes, autor nás necháva v napätí až takmer do úplného konca.
Za recenziu ďakujeme Caroline Turazovej.
