Michel Houellebecq: Platforma
Aj v Platforme sa stretávame s protagonistom, ironickým intelektuálom Michelom, Houellebecqovi vekovo veľmi podobnom, pracujúcom na ministerstve kultúry. Život berie ako nutné zlo s občasnými svetlými chvíľkami. Vzťah k ostatným ľuďom je prevažne indiferentný, pokiaľ nejde o jeho otca, ktorý nedávno zomrel, presnejšie, bol zavraždený. Michel odchádza do jeho domu, kde, okrem takmer súvislého prúdu nie príliš žičlivých komentárov na adresu svojho otca, stretáva jeho „domácu“, afrického pôvodu, s ktorou mal jeho otec vzťah a k čomu sa Michel rovnako nie pozitívne vyjadruje. Po prebehnutí oficiálnych formalít, Michel zdedil sumu peňazí a odchádza do Thajska, kde sa začína ozajstná dejová zápletka.
Stretáva Valérie, do ktorej sa zamiluje, čo je pre neho, konkrétne, nový pocit, keďže ženy pre neho doposiaľ dôležité len v sexuálnom aspekte, zvyčajne na kratšiu dobu. Pretože Valérie je zamestnaná v cestovnej spoločnosti, ktorá pomaly krachuje, Michel ich presvedčí, aby sa začali venovať sex-turizmu. Prostredníctvom tohto motívu Houellebecq vysloví kritiku na účet Nemcov užívajúcich si tieto služby plnými dúškami, čo nie je len autorovým výmyslom, ale medzinárodne známou informáciou. Michel je láskou k Valérie pohltený natoľko, že seriózne premýšľa o deťoch, o tom, ako by sa o ne staral a ako by sa mal naučiť variť. Lenže...
Lenže to by nebol Houellebecq, aby sa niečo neudialo. V knihe Platforma sa objavia moslimskí teroristi, ktorí odpália všetky Michelove plány a sny. Okrem islamu, ktorý je autorovým tŕňom v oku nie iba v tomto diele, v knihe nájdete aj kritiku súčasného feminizmu, ekonomiky, hladomoru, či obrovských rozdielov v životnom štandarde a súčasnej neschopnosti obyvateľov, primárne vyspelých krajín, uspokojenia, akéhokoľvek.
Mnohým čitateľom tento autor „nesadol“ a už ho nikdy nechcú ani čítať, čo je v zásade pochopiteľné, nie každému vyhovuje toľká kumulácia drsného humoru, kritiky, či negatívnych zobrazení súčasného človeka. Lenže pod týmto „nánosom“ treba odčítať nemálo vnímavého hrdinu, citlivého na dianie okolo seba, snažiaceho sa vymedziť si miesto vo svete, ktorý mu je cudzí, odporný alebo s jeho chodom a smerovaním kardinálne nesúhlasí. Svojim kritickým a nekompromisným hlasom apeluje na prehliadané detaily fungovania spoločnosti. Ak čitateľ neprechádza textom mechanicky, ale vie čítať medzi riadkami, tak ich mu ich, v podstate autor predostiera rovno ako na striebornom podnose. Už je len na vás, čitateľoch, či chcete prijať výzvu, akou je tento výborný autor, Michel Houellebecq a zamyslieť sa nad tým, čo všetko je zhnité v kráľovstve dnešných societ.
Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej.
Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jej instagrame: @theartcticlass
