! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Michel Houellebecq: Sérotonín

Aj v Sérotoníne Houellebecq nekompromisne pranieruje stav vo Francúzsku z pohľadu štyridsiatnika, Florenta-Clauda Labrousteho, deprimovaného životom, spoločenskou situáciou, no najmä stratou ľudskej blízkosti. Similaritu hlavného hrdinu s Houellebecqom možno badať už v tom, že tak, ako aj autor, tak aj Florent vyštudoval poľnohospodárstvo, v ktorého sfére aj pracuje. Vďaka tomu dokázal vynikajúco vystihnúť rapídne rastúci problém domácich farmárov a poľnohospodárov, utláčaných veľkými zahraničnými korporáciami s nižšími cenami a odsúvaných na vedľajšiu koľaj francúzskymi autoritami. Počas svojho rozprávania poukazuje na urputnú snahu farmárov o zviditeľnenie domácich produktov a ich predaj a ich následný úpadok po tom, ako ich trh jednoducho vyradí z hry. Houellebecq neostáva politikom nič dlžný a obviňuje ich z nedostatočnej podpory vlastného, domáceho trhu. Hlavný hrdina apeluje na vytrácanie sa lokálnych predajcov a nahrádzanie ich zahraničnými, spĺňajúcimi autorom kritizované európske normy.

Konflikt so spoločnosťou nie je jediný. Popri spoločenskej kríze sa Florent musí vysporiadať s rozpadajúcim sa osobným životom. Rozchádza sa so svojou japonskou priateľkou, zlatokopkou plne užívajúcou si Florentov plat, opúšťa luxusný parížsky byt a zakotví v hoteli, spĺňajúcom základnú podmienku, fajčiarske izby. V ňom Florent rekapituluje svoj dovtedajší osobný život, neopomenúc jeho najväčšiu lásku, Camille, s ktorou sa rozišiel za nepríjemných okolností. Nanešťastie sám Florent bol ich pôvodcom. Blúdiac v myšlienkach si Florent zapíja Captorix, antidepresívum obsahujúce serotonín, relatívne stabilizujúci Florentov stav, nechávajúc ho však úplne impotentného, čo spôsobuje ďalší problém v jeho živote. Sex je v Houellebecqových dielach jednou z hlavných tém a Serotonín nie je výnimkou. Florentova frustrácia z nedostatku sexuálnej pozornosti prerastá v typické „houellebecqovské“ úvahy o živote, jeho absurdite a následnej skľúčenosti a úzkosti z neho.

Sérotonín je typickým houellebecqovským nihilistickým exkurzom skrz všetky sféry života francúzskeho muža v stredných rokoch, s dávkou sarkazmu, seba-irónie a neprikrášľovaného vyobrazenia osamelosti človeka.

 

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej.

Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jej instagrame: @theartcticlass

← Predchádzajúci blog

Julia Heaberlin: Papieroví duchovia

Nasledujúci blog →

Emília Dziubaková: Nezvyčajné priateľstvá vo svete rastlín a zvierat