Ondrej Sokol: Ako som vozil Nórov

Ubehol už nejaký čas, keď bol na známom humorno-blogovom portáli uverejnený príspevok vtedy ešte neznámého autora, ktorý sa skrýval pod prezývkou slsp. Pamätám si na ten moment veľmi dobre – bol som na strednej, vyučovanie bolo nudné a ja som si krátil čas do prestávky. Bohužiaľ pre mňa, tak vtipne napísaný text na mne zanechal určité stopy a po prvom vyprsknutí od smiechu som putoval na hanbu spolužiakov za dvere. Tam som si, samozrejme, od slsp-eho prečítal aj ďalší, a kým skončil deň aj ostatné dovtedy ním napísané články.

Z Ondreja Sokola sa časom stal fenomén. Minimálne v rámci komunity fanúšikov blogov určite. Úprimne, nepamätám si na prípad, kedy by si komunita priaznivcov niekoho alebo niečoho vyžiadala určité celistvé dielo. Kniha Ako som vozil Nórov je výsledkom kombinácie ľudskej túžby a skvelého spisovateľského talentu.

Príbehy, ktoré napísal sám život za volantom dopravného prostriedku na území početných nórskych fjordov, slovenských ciest a medzi ľuďmi z mäsa a kostí, ktorí aj keď hovoria rôznymi jazykmi, očividne riešia rovnaké problémy a správajú sa veľmi podobne. Práca s ľuďmi je náročná a špecifická – to by zrejme vedel potvrdiť každý, kto sa takýmto spôsobom živý. Byť vodičom autobusu z vás zrejme majiteľa luxusnej rezidencie v Karibiku neurobí a ani vás v slovenskom spoločenskom rebríčku nevyšvihne na najvyššie pozície, no napriek tomu je cena týchto ľudí nevyčíslitelná.

Len si spomeňte, kedy ste naposledy cestovali autobusom na dovolenku či do práce mestskou hromadnou dopravou. Koľkí z vás reálne poznajú denný režim vodičov? Ondrej Sokol to svojou knižkou nielen dokonale vykreslil, ale pridal aj niečo navyše. Či už ste boli predtým zoznámení s jeho blogmi alebo nie, na zážitku z čítania sa vám nič nezmení. Veľa sa dozviete, ešte viac sa zasmejete a po prečítate možno rovnako ako ja zatvoríte knižku so želaním, aby jej pokračovanie uzrelo svetlo sveta čo najskôr. Už teraz mám pre ňu vyhradené miesto vo svojej knižnici.