Pascal Mercier: Nočný vlak do Lisabonu

„Existuje tajomstvo pod povrchom ľudského konania? Alebo sú ľudia nadobro takí, ako to ukazujú ich činy, ktoré sa prejavujú navonok?"           

Osudové stretnutia. Každý z nás už o nich počul, no nie každý má to šťastie ich aj prežiť. Profesor klasických jazykov Raimund Gregoriov žije usporiadaný život. Všetko má v ňom presné miesto a žiadne spontánne rozhodnutia nie sú jeho súčasťou. Jeden daždivý deň však obráti  všetko naruby. Jedno stretnutie, jeden pohľad do jej očí. Záhadná Portugalka na moste ovládne jeho myseľ. V krátkom čase natrafí v antikvariáte na knihu portugalského lekára Amadea do Prada. Jeho texty ho zaujmú natoľko, že sa rozhodne zmeniť smerovanie svojho života. „Skutočným režisérom nášho života je náhoda – režisérom plným hrôzy, milosrdenstva a omamného šarmu.“ Vydá sa do Portugalska. Pátra po ľuďoch blízkych lekárovi a postupne si vytvára dokonalý obraz o jeho osobnosti. Natrafí na svojej ceste na osudovú Portugalku? Dokáže sa zorientovať v živote tajomného lekára? Prečo sa mu dokázal natoľko dostať pod kožu? Nájde v jeho živote aj kus seba?

„Žiť okamihom: Znie to tak správne a tiež krásne, ale čím viac si to želám, tým menej chápem, čo to znamená.“

Poznáte ten pocit, keď zrazu  stratíte slová a neviete,  ako vyjadriť všetky tie myšlienky víriace v hlave? Presne to prišlo po prečítaní tejto knihy. Autor priniesol  intímnu sondu do najtemnejšej hĺbky človeka.  Dokázal čitateľovi na papier položiť nekonečne hlbokú studnicu poznatkov, myšlienok, filozofických otázok a okamihov na zamyslenie.  Obsahovo je natoľko plná, až vám vyrazí dych. Vyžaduje si úplné sústredenie, až je to miestami unavujúce. Pričítať ju za jeden večer je nemožné. Práve naopak. Potrebuje čas, aby dozneli  všetky silné momenty a vibrácie.  Myšlienky plné melanchólie, smútku a hľadania zmyslu života.

„Ak je to tak, že môžeme žiť len malú časť z toho, čo je v nás – čo sa stane so zvyškom?“

Je to cesta životom. Nie tá, ktorú často v príbehoch vídame cez ružové okuliare, ale neľútostná. Ubíjajúca. Bezvýchodisková.  Každý si tam nájde stránky, ktoré až bolestivo narušia doterajšiu  vnútornú rovnováhu.. Cez kvetnaté opisy ukradne nielen vaše zmysly, ale aj dušu.  Občas sa môže zdať dej zbytočne natiahnutý, ale každé slovo má svoj dôvod a poslanie.

„Sklamanie sa považuje za niečo zlé. Neuvážený predsudok. Ako inak, ak nie prostredníctvom sklamania, by sme  mali objaviť, čo sme očakávali a v čo dúfali? A v čom inom by malo spočívať sebapoznanie, ak nie v tomto objave? Ako sa dá bez sklamania urobiť si jasno o sebe samom?“

Nočný vlak do Lisabonu patrí nepochybne medzi diela s veľmi silným posolstvom. Ide o zložitejšie čítanie, no treba mu dať šancu. Odmení vás cestou do vlastného vnútra a obohatí  v tom najlepšom zmysle. Z môjho pohľadu sa nedá jeho bohatosť obsiahnuť na jeden krát. Je to presne ten typ knihy, z ktorého si po každý ďalší ráz odnesiete niečo nové a výnimočné.

„V mladosti žijeme, akoby sme boli nesmrteľní. Vedomie o smrteľnosti sa okolo nás vinie ako krehučká stužka z papiera, takmer sa nedotýka našej kože. Kedy v živote sa to zmení? Kedy sa začne stužka okolo nás omotávať pevnejšie, až nás na konci škrtí? Podľa čoho poznať jej jemný, a predsa neoblomný tlak, ktorý nám dáva vedieť, že už nikdy nepovolí? Podľa čoho ho poznáme u druhých? A podľa čoho u seba?“

Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.